Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov: Cesta k zmiereniu a spoločenstvu

Už tradične sa v dňoch od 18. do 25. januára kresťania z rôznych cirkví a denominácií modlia za vzájomnú jednotu. Táto tradícia siaha do r. 1908, keď reverend Paul Wattson inicioval slávenie tzv. „Oktávy cirkevnej jednoty“.

V januári pozve Cirkev na Slovensku všetkých ľudí dobrej vôle k sláveniu tradičného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov (18. - 25. januára 2025). Texty Týždňa modlitieb budú na tému „Veríš tomu?“ a sú inšpirované úryvkom z Evanjelia podľa Jána 11, 26.

Modlitby a zamyslenia na osem dní na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2025 zostavili bratia a sestry z kláštornej komunity Bose v severnom Taliansku. Sú zamerané na uvažovanie o texte Nicejského vyznania viery, keďže v tomto roku slávime 1700. výročie Nicejského koncilu. Táto viera je dodnes živá a plodná. Materiály spoločne pripravili a publikovali Dikastérium na podporu jednoty kresťanov a Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví.

Termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2009 vychádza zo skúseností cirkví v Kórei. V situácii, keď je tamojší národ rozdelený, hľadajú inšpiráciu u proroka Ezechiela, ktorý žil rovnako v čase, keď bol jeho národ tragicky rozdelený a túžil po jednote svojho ľudu.

Historické rozdelenia a hľadanie jednoty

Je známe, že kresťanstvo zažilo v priebehu dejín viacnásobné rozdelenie. V r. 1054 došlo k rozkolu medzi kresťanmi na Východe a Západe a r. 1517 nastáva rozkol v západnom kresťanstve (reformácia). Dvadsiate storočie bolo časom intenzívneho hľadania stratenej jednoty. Toto hľadanie posunuli dopredu dve veľké iniciatívy: r. 1948 vzniká, v rámci protestantizmu, Svetová rada cirkví, neskôr sa k nej pridali aj pravoslávni kresťania. V Katolíckej cirkvi je medzníkom II. Vatikánsky koncil.

V druhej polovici 20. storočia dosiahli kresťania viacero dohôd a došlo k výraznému odstráneniu vzájomných predsudkov. Od roku 1966 sa na príprave „ôsmych dní“ modlitieb s predstaviteľmi protestantských cirkví zúčastňuje aj Katolícka cirkev. Najväčším úspechom ekumenického dialógu na sklonku minulého storočia bolo podpísanie Spoločného vyhlásenia o ospravedlnení z viery medzi Katolíckou cirkvou a Svetovou luteránskou federáciou r. 1999. Napriek tomu ešte kresťania nedospeli k plnej jednote, za ktorú sa považuje spoločné slávenie eucharistie (sv. omša v rímskokatolíckej tradícií, sv. liturgia v pravosláví a Večera Pánova v protestantskej tradícii).

Rozdelení kresťania preto naďalej cítia potrebu modliť sa za obnovenie jednoty, spoločne vedú teologické dialógy, ktoré majú vysvetliť sporné body v učení cirkví a v neposlednom rade prehlbujú dialóg života, čiže spoluprácu vo všetkých sférach ľudského života, najmä tam, kde spoločnosť potrebuje pomoc kresťanov - pomoc chudobným, starým, chorým atď. Po ťažkých rokoch prenasledovania a rôznych konfliktov medzi kresťanmi to prinieslo nádej na vytvorenie miestnych spoločenstiev ako sesterských cirkví, ktoré budú v základnej jednote rešpektovať svoje odlišnosti.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov vychádza zo skúseností cirkví v Kórei. Ezechielov text ponúka viaceré paralely s ich vlastnou situáciou v rozdelenej krajine i s rozdeleným kresťanstvom. Pri čítaní tohto textu zo Starého zákona majú kresťania premýšľať o tom, ako ho môžeme aplikovať aplikovať na našu dnešnú situáciu rozdelenia. Vidíme najmä to, že iba Boh dokáže znovu nastoliť jednotu, zmieriť ľudí a vytvoriť novú situáciu. Úvahy počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktoré budú vychádzať z centrálneho textu od Ezechiela, budú viesť k hlbšiemu uvedomeniu si toho, že jednota Cirkvi má slúžiť aj obnove ľudského spoločenstva.

Ekumenické stretnutie v Štrasburgu.

Téma a príprava modlitieb

Tohtoročné modlitby pripravili sestry z ekumenickej komunity Grandchamp vo Švajčiarsku, ktorá je duchovne spojená s hnutím Taizé. Na základe textu z Jánovho evanjelia 15, 1 - 17 „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“, vybrali tému, ktorá vyjadruje tiež povolanie komunity k modlitbe, zmiereniu a jednote v Cirkvi i ľudskej rodine.

Podklady pre Týždeň modlitieb každý rok pripravuje ekumenická skupina z inej časti sveta. Tento rok boli texty navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku.

V Roku viery máme mimoriadnu príležitosť pristúpiť vo viere a v láske k modlitbám za jednotu kresťanov. Hľaďme na Ježiša, ktorý žil na zemi v jednote s Otcom a Duchom svätým, ktorý nám ukázal všetko, čo potrebujeme pre život v jednote.

Jeruzalemská cirkev ako vzor jednoty

Témou tohto týždňa je: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví.

Podľa dávnej východnej tradície sa kontinuita Cirkvi odvíja od prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Jeruzalemská cirkev v apoštolskej dobe je spájaná s nebeským Jeruzalemom. Dnešná cirkev v Jeruzaleme zachováva kontinuitu s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, zvlášť pokiaľ ide o jej cenné svedectvo o pravde.

Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes. Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou.

Text o Turícach v Skutkoch apoštolov nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého. A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“.

Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií. Avšak rovnako ako raná jeruzalemská cirkev, aj dnešní kresťania v Jeruzaleme nám pripomínajú, že predstavujeme mnoho údov jedného tela, tvoriac tak jednotu v rôznosti. Dávna tradícia nás učí, že rozdielnosť a jednota existujú i v nebeskom Jeruzaleme.

Starobylá cirkev v Jeruzaleme.

Znaky kontinuity s apoštolskou cirkvou

Jeruzalemská cirkev bola podľa Skutkov apoštolov zjednotená v tom, že sa venovala učeniu apoštolov, napriek veľkej rôznosti jazykov a kultúr jej členov. Učenie apoštolov je ich svedectvom o živote, verejnom pôsobení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Ich učenie je tým, čo Pavol nazval jednoducho - „evanjelium“. Príkladom takéhoto učenia bola Petrova reč v Jeruzaleme v deň Turíc.

Znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme je oddanosť „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Súčasná jeruzalemská cirkev nás vyzýva, aby sme vyvodili aj praktické dôsledky z tejto oddanosti. Skutky apoštolov hovoria jednoducho: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (Skutky apoštolov 2, 44 - 45).

Od prvej cirkvi v Jeruzaleme až podnes bolo lámanie chleba pre kresťanov ústredným úkonom. Pre jeruzalemských kresťanov je dnes lámanie chleba tradične znakom priateľstva, odpustenia a záujmu o druhého. V lámaní chleba sme vyzvaní hľadať jednotu, ktorá môže prorocky hovoriť k rozdelenému svetu.

Po oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu a lámaniu chleba je štvrtým znakom prvotnej jeruzalemskej cirkvi život modlitby. Dnes ho pociťujeme ako nevyhnutný zdroj sily a účinnosti tak kresťanov v Jeruzaleme, ako aj všade inde.

Výzva k zmiereniu

Na konci našich úvah o ideáli kresťanského spoločenstva, ktorý nám predstavujú Skutky apoštolov 2, 42, sa vraciame do našej vlastnej situácie - do reality rozdelenia, nedorozumenia, sklamania a nespravodlivosti. Kresťania v dnešnom Jeruzaleme nám ponúkajú takúto odpoveď: predovšetkým sme povolaní na službu zmierenia. Modlíme sa za spravodlivé a pokojné spolužitie Židov, kresťanov a moslimov; za rastúce porozumenie medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní i bez vyznania.

Výzva modliť sa za jednotu kresťanov je výzvou na zmierenie.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov v roku 2024

Tohtoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý bude od 18. do 25. januára 2024, bude na tému "Milovať budeš Pána svojho Boha... a svojho blížneho ako seba samého" (Evanjelium podľa Lukáša 10, 27). Materiály pripravil ekumenický tím z Burkiny Faso.

Burkina Faso sa nachádza v západnej Afrike v regióne Sahel, do ktorého patria aj susedné krajiny Mali a Niger. Z náboženského pohľadu je približne 64 percent obyvateľov moslimov, 9 percent vyznáva tradičné africké náboženstvá a 26 percent je kresťanov (20 percent katolíkov, 6 percent protestantov). Tieto tri náboženské skupiny sú prítomné v každom regióne krajiny a prakticky v každej rodine.

Burkina Faso zažíva v súčasnosti vážnu bezpečnostnú krízu, ktorá zasiahla všetky náboženské spoločenstvá. Začali sa tu hromadiť teroristické útoky, bezprávie a obchodovanie s ľuďmi. To malo za následok viac ako tritisíc mŕtvych a takmer dva milióny vnútorne vysídlených osôb.

Pozvanie k spolupráci na textoch Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov 2024 je pre cirkvi v Burkine Faso výzvou. V ťažkom období, ktoré ich krajina zažíva, potrebujú spoločne kráčať, modliť sa a spolupracovať vo vzájomnej láske. Kristova láska, ktorá spája všetkých kresťanov, je silnejšia ako ich rozdelenie a kresťania z Burkiny Faso sa zaviazali kráčať po ceste lásky k Bohu a lásky k blížnemu.

Zapojenie sa do Týždňa modlitieb

Do Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa zapojilo i Slovensko. Žilinské cirkevné spoločenstvá sa už tradične zapájajú do celosvetovo organizovaných modlitieb za jednotu kresťanov. Bohoslužby sú ekumenické, pokiaľ je v strede Kristus.

Na Týždni modlitieb za jednotu kresťanov, ktorého tohtoročná téma je Len o spravodlivosť sa budeš usilovať, sa zúčastňuje v Žiline Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Evanjelická cirkev a. v., Otvorený kresťanský zbor, Gréckokatolícka cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Bohoslužby začali 18. januára v Cirkvi adventistov siedmeho dňa a končia v piatok 25. januára v rímskokatolíckom Kostole sv. Okrem vzájomných modlitieb a povzbudivých slov zazneli v príhovoroch aj slová, ktoré sú túžbou po vyššej jednote.

Cirkvi a kresťanské spoločenstvá si môžu zaradiť texty z Týždňa modlitieb aj do svojej vlastnej bohoslužby. Modlitby z ekumenickej bohoslužby „ôsmich dní“ a prídavné modlitby možno použiť podľa vlastného výberu. Spoločenstvá, ktoré slávia Týždeň modlitieb v rámci svojich každodenných bohoslužieb, môžu počas tohto týždňa čerpať námety z „ôsmich dní“.

Tým, ktorí sa chcú modliť za jednotu kresťanov v súkromí, poslúži tento materiál ako inšpirácia pri výbere cieľov modlitby. Tí, ktorí by sa chceli pustiť do štúdia Biblie na tému Týždňa modlitieb, majú možnosť ako základ použiť biblické texty a zamyslenia ponúknuté v ôsmich dňoch.

tags: #rozdelenie #modlitba #za #jednotu #krestanov