Karmel, svätá hora, sa stala v dejinách spásy miestom zjavenia Božej prítomnosti a Božej priazne, miestom prorockého obrazu príchodu Spasiteľa skrze Pannu Máriu.
Už Starý zákon ospevuje slávu Libanonu a nádheru Karmelu a hora Karmel sa stala dejiskom jeho rozhovorov s Bohom. Karmel má mystický a prorocký význam. "Karmel" je hebrejský výraz pre zakvitnutú záhradu, vinicu, sad. Už v 9. storočí pred Kristom sa tu usadil prorok Eliáš.Po dlhom a úmornom suchu sa izraelskému ľudu približuje Boh a posiela prísľub, prorokovi sa zjavuje obláčik s nádejou dažďa. A Boh svoj sľub splní, po čase straty viery a nádeje posiela útechu a predpovedá svoj príchod. Suchú zem zvlaží úrodný dážď a vyprahnutý vyvolený národ dostáva prísľub narodenia Spasiteľa z Panny Márie.
Monumentálny karmelitánsky kláštor Stella Maris, postavený nad jaskyňou proroka Eliáša, je nevyhnutnou zastávkou, z jej terás sa naskytá nádherný výhľad na Haifu a azúrové Stredozemné more.
V živote karmelitánskeho rádu pomenovaného po vrchu je ústrednou témou kontemplatívna modlitba a štúdia Svätého písma. Druhé stretnutie Boha s Eliášom sa udialo na hore Horeb: Boh tadiaľ prechádza. Príde víchor, búrka, zemetrasenie, ale Boh sa ešte neprejaví. Po Eliášovi sa ohlasuje Panna Mária. Ona je patrónkou a ochrankyňou rádu, hviezdou morskou, svetlom, ktoré bezpečne vedie k Pánovi. Karmelitáni si ju ctia nielen ako vzor cností, ale hlavne ako milujúcu Matku, ktorá prináša Dieťa, Ježiša. A karmelitáni sú i jej bratmi, veď Ona, ich Sestra, ich privádza ku Kristovi. Už prví pustovníci postavili na hore Karmel kaplnku Panny Márie.
Matka Božia berie do náručia svoje deti, ktoré k nej s dôverou volajú, a predstavuje ich duše svojmu Synovi. A Matka Božia si verne plní svoju úlohu, ochraňuje a s láskou sprevádza jej zasvätený rád a svojím materinským plášťom prikrýva všetky svoje deti. Posiela i zvláštny znak svojej ochrany: svätý škapuliar.
V roku 1251, v noci z 15. na 16. júla mal podľa tradície anglický karmelitán sv. Šimon Stock videnie Najsvätejšej Panny. Podala mu škapuliar a povedala: "Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a pre všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Karmel je celkom mariánsky (Totus Marianus est Carmelus).
Ďalším charakteristickým prvkom Karmelu je pustovnícky ideál. Už počiatky rádu poukazujú na pustovnícky spôsob života mníchov žijúcich v jaskyniach na hore Karmel. Žili v ústraní pustovne, na mystickej hore s tradíciou proroka Eliáša a podľa vzoru skrytého života Panny Márie, ku ktorému ich inšpiroval výhľad na Nazaret.
Dejinný prelom nastal až v období križiackych vojen. Bolo to v 12. storočí, keď križiacke výpravy z Európy vtiahli do Svätej zeme, aby oslobodili sväté miesta, ktorých sa dotkol Boží Syn. Medzi horlivými európskymi rytiermi boli i takí, ktorých oslovil pustovnícky život na hore Karmel. Táto forma už potrebovala len rámec, aby bola aktívne včlenená do Cirkvi. Preto požiadali Jeruzalemského patriarchu sv. Alberta o Pravidlá života (Regulae vitae) [3]. Mnísi mali prebývať vo svojich celách, vo dne i v noci rozjímať o Božom zákone a bdieť v modlitbách.
Sv. Albert z bohatej duchovnej skúsenosti vložil do reguly prvky, ktoré pomohli stabilizovať voľne interpretovaný pustovnícky model života mníchov z hory Karmel. Išlo o prvky demokratickej voľby predstaveného, prvky výberu podmienok života na zakladanie kláštora, prvky života pravidelnej modlitby, spoločnej správy, foriem stolovania, spôsobov pôstu a mlčania a pod. Z laických eremitov sa takto prijatím "regulae vitae", pravidiel života, stáva spoločenstvo pustovníkov.
Život v Európe priniesol úľavu od mohamedánov, objavili sa však nové okolnosti. Prvým pokusom bolo preniesť pustovnícky model na "novú pôdu". Karmelitáni vyhľadávali osídlenie na samotách: La Fontaine na Cypre, Hulne a Aylesford v Anglicku, Les Aygalades vo Francúzsku atď. Tento život sa však ukázal ako nerealizovateľný.
Ďalšou oblasťou problémov boli podmienky rozvoja pustovníckej spirituality. Európa v 13. storočí radšej podporovala rehoľné spoločenstvá, ktoré sa venovali popri modlitbe rôznym oblastiam charitatívneho a katechetického apoštolátu. Pre tieto aktivity bol však ideálny kontakt s osídlením v mestách a dedinách, priblíženie k ľudu pre "vita apostolica". Pre karmelitánsky život v odľahlých pustovniach tu neboli podmienky, ktoré by napomáhali ďalší rozvoj rádu.
Preto karmelitáni v roku 1226 požiadali pápeža Honoria III. o modifikáciu rehoľných pravidiel vzhľadom na nové okolnosti. Zmeny v pravidlách obsiahli o dvadsať rokov neskôr za pontifikátu pápeža Inocenta IV. K ďalším medzníkom v dejinách rádu prišlo v roku 1452, keď bl. Ján Soreth, generálny predstavený rádu, založil ženskú vetvu Karmelu: sestry karmelitánky. Na jeho podnet v tom istom roku osobitnou bulou potvrdil pápež Mikuláš karmelitánsky spôsob života pre laikov - III.
Rád rozvinul v plnej šírke krídla svojej pôsobnosti, keď na scénu dejín nastúpili v 16. storočí dvaja veľkí španielski mystici: sv. Terézia od Ježiša (1515-1582) a sv. Keď dvadsaťročná Terézia vstúpila v roku 1535 do kláštora Vtelenia (Encarnacion) v Ávile, našla kláštorný život zmiešaný s prvkami prispôsobenia sa vtedajšej spoločnosti. Prvotný zámer vyjsť v ústrety apoštolským potrebám ľudu sa začal miešať s vlastnými záujmami sestier a určité spoločenské vzťahy narušovali sústredený život modlitby.
Teréziina ohnivá túžba po hlbokom živote s Kristom, hĺbka modlitby a svetlo Ducha Svätého boli podnetmi nielen pre jej vlastné obrátenie, ale aj pre reformu života v ráde, v ktorom žila. Bol to návrat k prvotnej charizme: k ideálu pustovníckeho života, k mlčaniu, k úplnému zdržiavaniu sa mäsa, k skrytému životu v klauzúre, k pravidelnej vnútornej modlitbe a k modlitbe v chóre, ako aj k prvkom sesterského komunitného života.
Pre ideu reformy rádu Terézia získala i mladého horlivého karmelitána sv. Jána od Kríža. Túžbu po návrate k prvotnej charizme rádu vložil Boh Jánovi do srdca ešte pred stretnutím s Teréziou, preto bol tento podnet už len vonkajším vyjadrením vnútorného nasmerovania.
Sv. Ján, stravovaný ohňom Božej lásky, nám zanechal výzvy k duchovnému napredovaniu a posolstvo odovzdanosti duše voči milujúcemu Bohu: "Za lásku sa platí len láskou". - "Najmenší skutok čistej lásky je pre Cirkev užitočnejší, ako všetky ostatné skutky". Karmelitánska rehoľa prijala v roku 1563 reformu, čím sa po jej potvrdení pápežom Klementom VIII. v roku 1568 odčlenila časť rádu pod názvom: "Ordo Fratrum Discalceatorum Beatissimae Mariae Virginis de Monte Carmelo" (Rád bosých bratov Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel), zatiaľ čo pôvodní rehoľníci si ponechali titul: "Ordo Fratrum B.M.V.
Zo Španielska, centra obnovy, sa reforma rádu rozšírila do ostatnej Európy i na ďalšie kontinenty. Karmel prinášal nielen nové zakladanie kláštorov, ale hlavne nové duchovné ovocie: svätcov a ich nasledovníkov. A tak sme obdivovateľmi nielen "veľkej" sv. Terézie z Ávily, ale pribudla aj "malá", "kvetinka" z Lisieux, sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Jej život, hoci je ako krátky okamih medzi dvoma brehmi večnosti (1873-1897), je melodickou piesňou lásky k Bohu a modelom praktickej lásky k blížnemu. Ďalšími kvetmi v záhrade Karmelu sú osobnosti z posledných dvoch storočí: Titus Brandsma, Rafael Kalinowski, Alžbeta od Najsv. Trojice, Terézia Benedikta od Kríža (Edita Steinová), Terézia de Los Andes a iní.
Na Slovensko prišli karmelitáni prvý raz koncom 14. storočia. Prvé kláštory boli založené v Prešove, Prievidzi a po tereziánskej reforme v Skalici. Prešovský a prievidzský kláštor zanikli počas reformácie a skalický kláštor padol za obeť prepiatej osvieteneckej politike Jozefa II. Po nanútenej prestávke, ktorá trvala viac ako 200 rokov, ožíva na Slovensku karmelitánska tradícia a v 90. rokoch znova zapúšťa svoje korene.
V roku 1995 bol založený Kláštor bosých karmelitánov Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa v Priechode pri Banskej Bystrici. Dňa 24. júna 1995 bol založený prvý kláštor bosých karmelitánok na Slovensku - Kláštor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a sv. Jozefa v Košiciach. Dňa 28.
Svetský rád bosých karmelitánov (Ordo Carmelitarum Discalceatorum Saecularis) bol založený v roku 1992 a dňa 14. 18.
Socha Panny Márie Karmelskej, ktorá odovdzáva škapuliar Svetský rád bosých karmelitánov (Ordo Carmelitanum Discalceaforum Secularis) je spoločenstvo veriacich, ktorí sa zaväzujú usilovať sa o evanjeliovú dokonalosť vo svete podľa evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti podľa stavu a podľa blahoslavenstiev, pričom sa vo svojom kresťanskom živote inšpirujú a povzbudzujú spiritualitou tereziánskeho Karmelu.
Jeho členovia patria úplne do karmelitánskej rodiny, sú členmi karmelitánskeho rádu. Spája ich s ním bratské spoločenstvo, spoločné duchovné dobrá, účasť na tom istom povolaní k svätosti a na spoločnom poslaní Cirkvi pri zachovaní rozdielneho stavu života. Členovia svetského rádu sa vyznačujú citlivosťou na prejavy Božej lásky, poslušnosťou voči Cirkvi, láskou k rozjímavej modlitbe. Ich povolaním je život v Božej prítomnosti, pestovanie kontemplatívnej modlitby, modlitby za kňazov a kňazské povolania, za Cirkev na Slovensku, neustále prežívanie dôverného spojenia s Pannou Máriou - Kráľovnou Karmelu.
Relikvie sv. Terézie z Lisieux.
V živote karmelitána Panna Mária slúži predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána a v službe Pánovi. Toto vnútorné zapojenie do intenzívneho mariánskeho života sa má prejaviť aj navonok vo forme každodenných zvláštnych skutkov ku cti Najsvätejšej Panny, ako aj nosením karmelitánskeho škapuliara. Svetskí karmelitáni sú verní výzve a príkladu Pána veľa sa modliť, ako aj hlavnému príkazu prvotnej karmelitánskej reguly - rozjímať o slovách Pána a bdieť na modlitbách.
Život modlitby je najdôležitejšou úlohou a súčasne charakteristickou črtou Karmelu. Členovia svetského rádu majú stále pestovať vo vnútornej sústredenosti ducha modlitby, ktorej zasväcujú najmenej pol hodiny denne: majú sa usilovať počúvať Božie slovo, najmä v posvätnej liturgii, a duchovným čítaním rozmnožovať v sebe vznešené poznanie Ježiša Krista, čerpané z prameňov kresťanskej a karmelitánskej spirituality, ako aj z učenia a charizmy svätých Karmelu.
Relikviár sv. Terézie z Lisieux.
Členovia svetského rádu sú povolaní žiť vo vernosti Ježišovi Kristovi pod ochranou Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša. Inšpirovaní učením svätej Terézie od Ježiša a svätého Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý vo sviatosti krstu.
Svetskí karmelitáni sú spolu s rehoľníkmi a mníškami synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a svätej Terézie Veľkej. Z tohto dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti a s tým istým apoštolským poslaním. Svetskí členovia prispievajú do rádu dobrami vlastnými pre ich svetský stav života.
Do svetského rádu bosých karmelitánov môže vstúpiť katolík vo veku od 18 do 60 rokov, ktorý sa usiluje o skutočný kresťanský život a evanjeliovú dokonalosť a túži žiť zasvätený život vo svete. Môže to byť osoba žijúca v ktoromkoľvek životnom stave, či už v manželstve, alebo ako vdovec/vdova, slobodný/slobodná.
Členovia OCDS v Detve s pátrom Stanislavom Miernikom na formačnom stretnutí.
Svetský rád bosých karmelitánov začal byť v Detve aktívny od roku 2008, po tom ako bol dobudovaný kláštor bosých karmelitánok, kde bol neskôr vytvorený aj priestor pre stretávanie sa jeho členov. Novo-formujúceho spoločenstva sa ujal karmelitán Andrej Valent, rodák z Detvy, ktorý v tom čase pôsobil v Banskej Bystrici. Začínali ôsmi, ďalší viacerí záujemcovia o karmelitánsku spiritualitu rozlišovali svoje povolanie do svetského rádu. Po usmerneniach a radách delegáta pre OCDS, Lukáša Kasperka z Krakova, začali záujemcovia po uplynutí stanoveného času vstupovať do noviciátu a prijímať dočasné i doživotné prísľuby. V rokoch 2009 - 2020 bol asistentom svetského rádu v Detve karmelitán Miloš Viktorín, pôsobiaci v Banskej Bystrici a Starých Horách.
Sympózium k sv. Terézii Avilskej.
Dňa 18. júna 2017 bolo toto spoločenstvo v Detve (Svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre) slávnostne erigované - oficiálne založené. Od roku 2020 je jeho asistentom karmelitán Stanislav Miernik, farár v Starých Horách. Spoločenstvo svetského rádu sa v detvianskom kláštore bosých karmelitánok stretáva približne dvakrát do mesiaca na formačných stretnutiach a jedenkrát do mesiaca absolvujú členovia spoločne duchovnú obnovu so svojím asistentom. Svetský rád bosých karmelitánov v Detve má aktuálne 19 členov, z toho 13 členov s doživotnými a 3 s dočasnými prísľubmi a 3 sympatizantov (r. 2023).
Aká je história karmelitánskeho rádu? - Cirkvi viery
Dôležité dátumy a sviatky v Karmelitánskom ráde:
- 3. júl: Svätý Tomáš
- 5. júl: Sviatok
- 6. júl: Sviatok
- 7. júl: Sviatok
- 11. júl: Sviatok
- 13. júl: Sviatok
- 14. júl: Sviatok
- 15. júl: Sviatok
- 16. júl: Sviatok
- 17. júl: Sviatok
- 21. júl: Sviatok
- 22. júl: Sviatok
- 23. júl: Sviatok
- 25. júl: Sviatok
- 26. júl: Sviatok
- 27. júl: Sviatok
- 29. júl: Sviatok
- 30. júl: Blahoslavený
tags: #karmelitsky #klastor #svateho #eliasa