Kostol Kráľovnej rodiny v Bratislave: História a súčasnosť

V mestskej časti Bratislava-Nové Mesto sa nachádza Kostol Kráľovnej rodiny. Tento nenápadný kostolík, situovaný uprostred vysokých panelákov, má pre svojich farníkov neoceniteľný význam.

História a Význam Farnosti

„Farnosť by som charakterizoval dvomi slovami, a to otvorenosť a rodinnosť,“ spokojne konštatuje Lukáš Uváčik, farár pomerne mladej bratislavskej farnosti Teplická. O farnosti sa vie, že je veľmi živá a za 23 rokov fungovania sa v nej vystriedali viacerí kňazi. Rodina je základom dobrého života a taký je aj život vo farnosti pod patronátom Panny Márie, Kráľovnej rodiny. Ľudia sú vďaka kostolu a aktivitám farnosti prepojení a pomáhajú si aj v praktickom živote.

Najznámejšími osobnosťami, ktoré výrazne prispeli do života farnosti, boli Branislav Bukovský a Jozef Kováčik. Aj keď tu Branislav Bukovský pôsobil len šesť rokov, stihol si získať srdcia farníkov od najmladších po najstarších. Vždy sa snažil byť v úzkom kontakte so svojimi farníkmi a organizoval aj aktivity v spolupráci s farnosťami, v ktorých pôsobil predtým. Vytvoril rodinné zázemie aj deťom, nedeľné sväté omše sa pre ne stali krásnym zážitkom. Náhla smrť Branislava Bukovského preto farníkov veľmi zasiahla. Na jeho prácu nadviazal Jozef Kováčik. V každej farnosti je dôležitý vzťah a spolunažívanie kňaza s jeho ovečkami. Farské jadro duchovnej správy tvoria aj výpomocní duchovní.

26. októbra 1995 bol posvätený Biely kríž ako prvá sakrálna stavba na území budúcej farnosti Kráľovnej rodiny.

Architektúra Kostola

Architektúra kostola bola víťazným projektom súťaže, a keď bol dostavaný, získal v roku 2000 ocenenie Stavba roka. Má oválny tvar, vďaka ktorému sú veriaci pomerne blízko k oltáru a ku kňazovi.

Súčasná architektúra (od deväťdesiatych rokov po dnešok) je zastúpená viacerými sakrálnymi objektmi. Je to napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke (architekt Klement Trizuljak), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (saleziáni) v Ružinove na Miletičovej (architekti Ada a Marián Weber) alebo Kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej ul.

Interiér Kostola Kráľovnej rodiny

V prvej fáze prerábky Kostola Kráľovnej rodiny zamaľovali nevhodné maľby.

Výstavba a Posviacka

25. septembra 1999 posvätil bratislavsko-trnavský arcibiskup metropolita Mons. Ján Sokol nový Farský kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej ulici v Bratislave. 20. apríla 1997 požehnal arcibiskup Mons. Ján Sokol základný kameň pre stavbu nového kostola Panny Márie, Kráľovnej rodiny. V rokoch 1997-1999 prebiehala výstavba kostola, fary a pastoračného centra.

Na úplnom začiatku mal kostol vynikajúcu výhodu, že bol dostavaný, kompletne zariadený a začal fungovať bez akejkoľvek dlžoby. Bolo zrejmé, že v čase prídu zmeny a ďalší vývoj jeho vnútorného liturgického priestoru. Najprv bolo treba kostol oslobodiť od zbytočných doplnkov. Ide o maličkosti, ktoré však majú vo vizuálnom vnímaní priestoru veľký efekt. Po takejto „upratovacej“ fáze sme prešli k zásadnejším otázkam. Kde je na to správne miesto a akého umelca osloviť. Za veľmi dôležité považujem konzultovať všetky zásadné úpravy a ďalšie smerovanie priestoru s pôvodným architektom kostola.

Počul som však jedno autentické a bolestné svedectvo od architekta, ktorému kňaz tvrdil, že môže urobiť, čo chce, aby kostol prispôsobil pastoračným potrebám. Kostol nie je farská obývačka, a preto by mala mať pre kňaza rozhodujúcu váhu mienka skutočných odborníkov.

Aktivity Farnosti

Deti a mladí ľudia sú v rodine nenahraditeľní a je to tak aj v duchovnej rodine. Vo farnosti Kráľovnej rodiny cítiť ich ducha. Počas týždňa v prírode prežívajú deti vďaka animátorom veľa nezabudnuteľných chvíľ, ktoré sú zároveň motiváciou zúčastniť sa na tábore aj nasledujúci rok. Na tábore sa prejaví najmä spoločenstvo mladých, ktorí pôsobia ako animátori. Učia sa spolupracovať, rozložiť si sily.

Príležitostí angažovať sa a podieľať na aktívnom farskom živote je viacero, v tejto farnosti ich vedia aj aktívne napĺňať. Minulý rok sa na splave zúčastnilo približne päťdesiat farníkov, tento rok je ich ešte o niečo viac.

Skúškou súdržnosti spoločenstva bola, ako aj pre iné slovenské farnosti, pandémia. Preverila ich vieru a trpezlivosť, no členovia farnosti prekonali všetky vzniknuté prekážky. Z týždňa na týždeň sa menil systém, opatrenia, „raz päťdesiat ľudí, potom tridsať, potom zasa podľa štvorcových metrov. Počas Vianoc tak bolo aj osem omší.

Keďže bol zákaz vychádzania, ľudia mohli tráviť čas len v prírode, ale aj to sa dalo v pastorácii využiť. Aj krížovú cestu sa farníci modlili online, zapojilo sa štrnásť rodín. „Farnosť by som charakterizoval dvomi slovami, a to otvorenosť a rodinnosť,“ spokojne konštatuje Lukáš Uváčik, farár pomerne mladej bratislavskej farnosti Teplická.

Patronát Panny Márie, Kráľovnej rodiny

Titul Panny Márie ako „Kráľovná rodiny“ je v Cirkvi pomerne nový. Zaviedol ho v roku 1995 pápež svätý Ján Pavol II. Urobil tak v náväznosti na medzinárodný rok rodiny, ktorý na rok 1994 vyhlásila Organizácia Spojených Národov. A tak na sviatok Svätej Rodiny 31. Panna Mária, tým že prijala úlohu byť matkou Božieho Syna, vstupuje s ním a so svätým Jozefom do spoločenstva rodiny. Svätá rodina, ktorú tvorila Bohorodička so svojím prečistým ženíchom a s dieťaťom Ježišom, sa stala svetlom a vzorom pre každú rodinu. Mária si zodpovedne plní svoju úlohu v rodinnom živote, pričom všetko prežíva a koná vo svetle Božej pravdy. Evanjelista Lukáš pri tom dva razy poznamenáva: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19.

A na začiatku Ježišovej verejnej činnosti vidíme Máriinu starosť o novovznikajúcu rodinu na svadbe v Káne Galilejskej, keď sa táto dostáva do problémov, je jej príhovor taký účinný, že primäl Ježiša urobiť svoj prvý zázrak a tejto rodine pomôcť. Rovnako nebeskej Kráľovnej záleží na dobre každej jednej rodiny. Pápež sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii „Rodinné spoločenstvo“ cituje z exhortácie svojho predchodcu bl. Pavla VI. „Marialis cultus“: „Veľmi chceme … živo odporúčať modlitbu svätého ruženca v rodine. Ruženec blahoslavenej Panny Márie patrí nepochybne medzi najvznešenejšie a najúčinnejšie spoločné modlitby, ktoré sa odporúčajú kresťanským rodinám.

A sv. Ján Pavol II. ďalej pokračuje: „Takáto opravdivo mariánska nábožnosť, prejavovaná úprimnou prítulnosťou k najsvätejšej Panne a nasledovaním jej duchovných postojov, stáva sa veľmi vhodným prostriedkom na posilnenie rodinného spoločenstva lásky a na rozvoj manželského i rodinného duchovného života.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Kostola Kráľovnej rodiny:

tags: #kostol #kralovnej #rodiny #teplicka