Obec Považské Podhradie leží na sever od Trenčína na pravom brehu Váhu. Jej okolie je vrchovité, kde do popredia vystupuje vrch Stráň ako výbežok Malých Javorníkov. Nad obcou dominuje strmá skala, na ktorej vyčnievajú ruiny starého bystrického hradu. Na protiľahlej strane zas vystupujú Malý a Veľký Manín ako najvyššie končiare Veterných hôľ.
Považský hrad a Považská Bystrica.
Je isté, že história obce, i keď nie pod dnešným menom, siaha ďaleko do minulosti. Obec Považské Podhradie sa podľa zmienky v kronike mesta Považská Bystrica spomína v roku 1316, kedy obec obdržal od vojvodcu Ctibora kastelán Beckova Jakus a jeho brat Peter.
Obyvatelia obce sa zaoberali košikárstvom, pracovali na poliach a v lesoch. V dávnej dobe tadiaľto iste viedla dôležitá obchodná cesta starých Rimanov. Na 497 metrov vysokej skale vyčnievajú zo silných vápencových brál ruiny hradu. Bystrický hrad patril vo svojej ére medzi najdôležitejšie hrady na Slovensku. Za najväčšieho rozkvetu bývalo v ňom asi 400 ľudí. Má jedinečnú polohu. Niekdajšiu jeho slávu hlásajú dnes už len zrúcaniny.
Uplynulo odvtedy už niekoľko storočí, keď ešte stál v celej svojej kráse a sile, keď tu prúdil život, jeho slasti aj strasti. Cesta do hradu vedie popri kostole, kaštieli i burgu. Hrad má okrem vežnej brány ešte dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré hradné sily a vojsko napádalo nepriateľa. Je tu vraj aj tajná brána, ktorou sa hradňania stýkali s vonkajším svetom, keď počas nebezpečenstva vežná brána bola zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne to bola väznica. Na východ od nej vidieť vežnú bránu, tzv. hlásku, ešte dosť zachovalú. Táto brána bola hlavným vchodom, ktorým viedla i vozová cesta.
Neďaleko hlavnej brány bol sklad pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Spodné miestnosti vežnej brány slúžili ako skladisko pre muníciu. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaninu skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Podľa neoverených správ bol hrad postavený v r. 1128. i keď niet na to spoľahlivého potvrdenia. Hrad zastrešený šindľami patril medzi najväčšie, dobre opevnené stavby tohto druhu.
V čase jeho slávy sa sem privádzala voda podzemnými drevenými potrubiami zo studničky zvanej Sklepitá. Definitívny koniec jeho slávy urobili cisárske vojská v roku 1698, ktoré hrad zbúrali a zapálili. V spomienkach starších obyvateľov Podhradia sa zachovalo rozprávanie ich predkov, ktoré spomínalo ako vtedajší obyvatelia sledovali horiaci hrad. Zub času čoraz viac narúša osirelé múry, ktoré veľa utrpeli streľbou počas 2. V písomných prameňoch sa hrad prvý krát spomína v roku 1316, v čase panovania Matúša Čáka - Trenčianskeho pod názvom Bystrica.
Podľa výsadnej listiny pre mesto Kysuca sa dozvedáme, že prvým známym držiteľom hradu bol Alexander Hedervári, krajinský sudca. V jednej listine z roku 1328 sa spomína ako „kastelán hradu Bystrica a ostatných hradov na Považí“. Koniec XIV. Od 14. Od 15. marca 1458 do apríla 1559 rod. Ladislav Podmanický dostáva od kráľa Mateja Korvína hrad ako dar za služby v jeho armáde, kde pôsobil ako kapitán. Rod Podmanických patrí medzi najznámejšie rody, ktoré obývali hrad. Podmanický boli známi lúpežný rytieri, najmä potomkovia Ján a Rafael. Lúpili nielen v okolitom kraji, ale aj na Morave, a v Sliezsku. Na hrade sa konali vychýrené oslavy, na ktorých sa zúčastňovali aj páni z okolitých hradov. Od 13. Rok 1701 - 1830 rod. Rok 1846 - 1859 - rod.
Významný rod Balašovcov
Rod Balašovcov bol jedným z najvýznamnejších a najbohatších rodov v Uhorsku. Pôsobil v podstate na celom území terajšieho Slovenska, pretože tu vlastnil veľa majetkov. Podľa historičky Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Anny Šujanskej boli Balašovci členmi rytierskeho rádu Draka, ktorý založil panovník Žigmund Luxemburský. „Balašovci bojovali po boku panovníka a za preukázané služby získali veľké majetky. Zbohatli, a tým vzrástla aj ich moc a zastávali rôzne funkcie na kráľovskom dvore. Na Považie sa dostali už v polovici 13. storočia, vlastnili tu Starý hrad, hrad Hričov, Lietava. Tieto si však neudržali dlho,“ priblížila Šujanská.
Kaštieľ Burg v obci Považské Podhradie.
Rod Balašovcov sa podľa nej dostal na stredné Považie po tom, ako si Ondrej Balaša zobral za manželku majiteľku hradu Bystrica Annu Méryovú. Tá okrem hradu vlastnila na Považí aj ďalšie majetky. Balašovci vybavili u panovníka možnosť usporiadať dvakrát do roka jarmoky. Ondrejov syn Žigmund Balaša sa postavil kráľovi a zúčastnil sa na protihabsburských povstaniach. Žil na hrade Bystrica, ktorý bol niekoľkokrát vypálený. I preto si Balaša hľadal modernejšie bývanie a prebudoval vtedajšiu kúriu v Orlovom (mestská časť Považskej Bystrice) na kaštieľ. Neskôr Balašovci postavili v Považskom Podhradí ďalší kaštieľ - Burg.
Oba sú dnes zrekonštruované a vlastnia ich súkromné osoby. Kaštieľ v Orlovom slúži ako hotel, kaštieľ v Považskom Podhradí majiteľ čiastočne sprístupnil, organizujú sa tam výstavy. Tretím kaštieľom, ktorý Balašovci v okolí Považskej Bystrice postavili, je druhý kaštieľ v Považskom Podhradí. Stojí len niekoľko stoviek metrov od kaštieľa Burg a dnes je v dezolátnom stave.
V 18. storočí sa rod Balašovcov postupne začal zo slovenských krajov sťahovať, no historické a kultúrne pamiatky zostali na Považí dodnes. Okrem troch kaštieľov pripomínajú prítomnosť šľachtického rodu pamiatky v kostole v Považskej Bystrici. Ján Balaša dal v kostole zhotoviť hlavný oltár a drevenú barokovú kazateľnicu. Pavol Balaša pristavil ku kostolu kaplnku a do veže kostola dal osadiť zvon s latinským textom a menom darcu. Dodnes sa v kostole zachoval aj reliéf z alabastru a bieleho mramoru, ktorý bol pôvodne v hradnej kaplnke hradu Bystrica. V považskobystrickom kostole je aj rodinná hrobka Balašovcov. Balašovci podporovali vzdelanosť. Rod sa hlásil k evanjelickému vyznaniu. V období reformácie založil v Považskej Bystrici šľachtickú školu, v ktorej sa vyučovali latinčina, poetika, rétorika, základy filozofie, história a právo.
Farnosť Považská Bystrica
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov.
Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená. Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv. V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne.
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V r. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica.
Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku /chybne bolo uvedené, že Máriu Magdalénu/ a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.
Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu). Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovanými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Architektonické skvosty Považskej Bystrice
Miestny architekt Marek Turošík rozpráva o celkovom vzhľade Považskej Bystrice a o tom, ktoré budovy sú v meste najzaujímavejšie a unikátne. Marek Turošík za jeden z hlavných architektonických skvostov Považskej Bystrice nepovažuje len jednu budovu, ale ich komplex - hradný kopec v Považskom Podhradí. „Na jednom mieste - kopci - vidíme celý vývoj panského bývania a to je slovenský unikát. Na samotnom vrchu sa nachádza hrad, ktorý svojou pozíciou odpovedal na turbulentné časy stredoveku. Na jeho úpätí nájdeme renesančný kaštieľ, ktorý ešte stále v sebe poskytoval aj obrannú funkciu, a celkom pod kopcom postavili pohodlný kaštieľ, ktorého ‚jediným‘ nepriateľom bol Váh.
„Samotné objekty majú, samozrejme, taktiež obrovskú cenu, veď hrad je okrem iného aj symbolom nášho mesta, umiestnený v erbe. Dolný rokokový kaštieľ je napríklad veľmi zaujímavý tým, že pre blízkosť Váhu a možnosť jeho vyliatia architekt kaštieľa obrátil vtedy bežné umiestnenie nástupného dvora s krásnymi arkádami z obvyklého vonkajšieho pohľadového priestoru do vnútorného priestoru. Tomuto miestu dáva výnimočnosť a atmosféru súlad všetkých budov dokopy, aj s tými učupenými domčekmi v tesnej blízkosti pri kaštieľoch.
Podľa Turošíka je veľmi zaujímavá a dôležitá aj budova štátnych orgánov. „Ide o experimentálnu budovu, ktorá v tom čase v Československu nemala obdobu. Vežová časť budovy visí na lanách vychádzajúcich z kyvadiel, ktoré sú umiestnené nad budovou. V šesťdesiatych rokoch bolo cieľom architektov okrem iného zlepšenie podmienok pracujúcich o to, aby mali napríklad dobré svetelné podmienky a podobne. Preto sa snažili čo najviac vyľahčiť fasádu objektov, aby tak svetlo mohlo vhodne prúdiť do vnútra budovy. „Táto budova kedysi spolu s vežami mestského kostola výškovo ohraničovala staré aj nové centrum. Preto je pre ráz mesta veľmi dôležitá. Nevznikla by u nás bez toho, aby sme v meste mali veľký strojársky podnik, ktorý chceli vtedajší politici prezentovať, preto je možné ju vnímať ako priamy výsledok vtedajšieho rozmachu. Preto som rád, že aj po rekonštrukcii prízemných priestorov sa zachovali reliéfy bývalej vstupnej haly, ktoré sršia vtedajším nadšením technikou.
Turošík ďalej vyzdvihuje kostol, najstarší objekt v centre Považskej Bystrice. „Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá dodnes veľmi dobre slúži svojmu liturgickému účelu. V štyridsiatych rokoch bol kostol výrazne zväčšený tak, že dnes ide o najväčší chrám v Žilinskej diecéze. Koncept prestavby, pri ktorom sa využili aj časti pôvodného kostola, sa zdá inšpirovaný viacloďovými katedrálnymi chrámami, kde úvodný reprezentačný vstup tvorí dvojica veží otočených do námestia, a ďalej pokračujú lode sakrálneho priestoru. „V jeho útrobách vidíme aj veľmi hodnotné umelecké diela, ktorými je kostol dotvorený. V predsieni umiestnili náhrobok pánov hradu, z ktorých je najcennejší náhrobník Rafaela Podmanického. Jeho tvorcom bol majster viedenského Stephansdomu Hans Saphoy. Ďalšou zaujímavosťou je, že nápisy sú písané v slovenčine, čo bolo v tom čase nezvyklé.
V hlavnom priestore aspoň mňa vždy ohúria veľkoplošné nástenné maľby Eduarda Massányiho i miestneho, bohužiaľ, už zomrelého Jána Rojka. Tie sú doplnené krásnymi vitrážami od Vincenta Hložníka. V starej časti kostola nájdeme aj z hľadiska slovenského umenia významné kamenné pastofóriá a ďalší renesančný alabastrový náhrobník.
V Považskej Bystrici je zaujímavá aj diaľničná estakáda dokončená v máji 2010. „V období svojho vzniku znamenala spásonosné vydýchnutie od záplavy áut prechádzajúcich mestom,“ tvrdí Turošík. „I keď tunelové riešenie vedenia diaľnice by určite menej zasiahlo povrch krajiny, som rád, že pri zvolení povrchového variantu sa pod tlakom verejnosti dbalo nielen na čisto funkčné a transportné činitele, ako to, bohužiaľ, dopadlo na viacerých miestach na Slovensku, kde diaľnica ide ponad sídlo a akoby nebrala ohľad na to, že ľudia sú esteticky cítiace bytosti, ale dôraz bol daný na to, aby sa konštrukcia mosta čo najmenej dotkla organizmu mesta a počas bežnej dennej prevádzky zasahovala do života väčšiny obyvateľov za dosiahnutia esteticky pôsobiacej konštrukcie.
Diaľničná estakáda nad Považskou Bystricou.
Architektonickou dominantou mesta je podľa Turošíka i krajina, v ktorej mesto leží: „Manín doslova dominuje celému údoliu, v ktorom sa nachádzame. Aj preto sa stal témou pre viacerých umelcov ako Imro Weiner Kráľ či Vlado Vakov, ale nájdeme ho aj v dielach pána Rojka a podobne. Váh či riečka Domanižanka, ktoré dali nášmu mestu meno, sú tiež výraznými prvkami. Nevnímame to tak len my, ale aj ľudia, ktorí prídu zvonku. Pred niekoľkými rokmi sme s Petrom Lényim, architektom, ktorý pôsobí v Bratislave, robili súpis prázdnych budov v našom meste, aby tak vznikla mapa, ktorá ukáže ich potenciál znovuvyužitia.
Skvosty, ktoré spomenul Turošík, sú tie najhlavnejšie, ale podľa neho by sme mohli nájsť aj mnoho ďalších: „Kvalitná je aj budova Tatra banky na bývalom bystrickom námestí, v meste nájdeme veľa sôch, ktoré majú umeleckú kvalitu, k niektorým sa dokonca viažu veľmi pútavé príbehy. V mestských častiach nájdeme posledné kúsky ľudovej architektúry, ktorá mala svoj charakter pevne zviazaný s týmto určitým krajom, no, bohužiaľ, rúca sa nám pred očami bez toho, aby sme sa vedeli poučiť z jej prepojenosti na okolie. Máme tu toho dosť, len nám podľa môjho názoru chýbajú plynulé prepojenia a istá celistvosť.
Vývoj mesta Považská Bystrica v dátach
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1250 | Prvá písomná zmienka o meste Považská Bystrica. |
| 1316 | Prvá zmienka o hrade Bystrica. |
| 1458 | Kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica Ladislavovi Podmanickému. |
| 1595-1604 | Stavba kaštieľa Orlové. |
| 1631 | Stavba renesančného kaštieľa Burg. |
| 1700 | Veľký požiar zničil takmer celé mesto. |
| 1750-1775 | Výstavba rokokového kaštieľa pri brehu Váhu. |
| 1946 | Považská Bystrica bola povýšená na mesto. |
Ďalšie udalosti v meste Považská Bystrica:
- Útok Husitov: Považská Bystrica bola napadnutá a Husitmi. Spustošená bola celá obec vrátane výsadných listín. Nové výsady udeľuje kráľ Žigmund 23.
- Evanjelici v meste: S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov.
- Požiare: V roku 1700 pri veľkom požiari zhorelo takmer celé mesto. Zhorel aj obecný dom so všetkými písomnosťami. Považská Bystrica25.
- Morová epidémia: Mesto postihla ďalšia epidémia moru. Predtým, v roku 1554, sa morová epidémia postarala o vyprázdnenie 8 domov v meste. V roku 1623 taktiež zúrila v meste morová epidémia, ktorú prinieslo vojsko, a ktorá si vyžiadala mnohé obete.
- Kalvária: V roku 1805 postavili na kopci nad cintorínom kalváriu s výjavmi z krížovej cesty, súsoším ukrižovania a kaplnkou sv.
- Povodne: Bola obrovská povodeň na Váhu. V Milochove zahynulo 64 obyvateľov. V roku 1923 postihla povodeň 70 občanov Považskej Bystrice za čo bolo každému vyplatených 70 zlatých (pre porovnanie, cena jedného býka bola 100 zlatých).
- Cholerová epidémia: Cholerová epidémia na Slovensku postihla aj Považskú Bystricu, kde z 2263 obyvateľov ochorelo 185 a zomrelo 73. Cholera sa mestu nevyhla ani v roku 1884, kde sa prvé prípady prejavili u slúžok a v domácnosti prednostu železničnej stanice.
- Železničný úsek BA - ZA: 1. novembra 1883 bola daná do prevádzky jednokoľajová železnica z Bratislavy do Žiliny. Tento úsek spĺňal všetky kritériá na modernú prevádzku, po celej dĺžke boli telegrafné stĺpy, elektrické dištančné návestidlá a domčeky so zvončekovými signálnymi prístrojmi.