Veršík na svadobnom oznámení, ktorý kombinuje viacero prekladov Biblie, znie: statočná manželka je korunou svojho manžela. V hebrejčine sú to len štyri slová a každé jedno z tých slov je ako celá knižnica. Poďme sa pozrieť na hlbší význam tohto výroku.
Často práve cez oblečenie, cez šperky a doplnky ľudia vyjadrovali nielen to, kto sú ale aj to, čo si myslia. Jeden z najznámejších viditeľných symbolov naprieč históriou a dejinami je koruna. Všetci chápeme, že označuje niekoho špeciálneho. A dnes bude reč presne o nej.
V hebrejčine existujú dva výrazy pre korunu: nezer a atarah. Prvý, nezer, sa tiež používa na opis niekoho, kto je Božím vyvoleným. Buď preto, že sa ten človek vedel zaprieť alebo oddať uctievaniu alebo bol určený pre niečo špeciálne. Takéto koruny sa používali pre veľkňaza alebo pre izraelských kráľov. My sa dnes najviac zdržíme pri tom druhom výraze, atarah. Boli vyrobené zo vzácnych materiálov, kovov, drahých kameňov ale aj látok a koží.
Význam, ktorý sa opakuje, je kráľovská koruna, môže sa použiť aj pre kráľovnú aj pre šľachticov aj pre kňazov, ale nie je to len o sociálnom postavení. To znamená niečo inšpiratívne aj pre nás, ktorí nemáme kráľovskú ani kňažskú krv. Obraz tejto koruny sa v Biblii používa ako metafora pre niečo, čo nám udeľuje autoritu alebo česť. Napríklad vnúčatá, majetok, múdrosť alebo… manželka.
Presne v takomto znení tento verš nie je ani v jednom zo slovenských prekladov Biblie. Títo novomanželia s mojou nenápadnou asistenciou urobili jednu krásnu a veľmi dôvtipnú vec - skombinovali viac prekladov dokopy. My prekladáme Bibliu do našej reči, aby sme jej rozumeli, no takmer každé jedno slovo sa dá preložiť viacerými spôsobmi. Preto zo všetkých možných prekladov vyberáme slová, o ktorých sme presvedčení, že sú tie najlepšie.
Statočná manželka je korunou svojho manžela. V hebrejčine sú to len štyri slová a každé jedno z tých slov je ako celá knižnica. Cha-yil - statočná, sa tiež môže preložiť ako spôsobná, súca, chrabrá alebo dokonalá. Zaujímavé na tom je, že to slovo sa najčastejšie používa v spojitosti s armádou, so silou a smelosťou a v spojitosti so schopnými, odvážnymi bojovníkmi. Na to, aby ste boli bojovníčka, nemusíte doslova bojovať na bojisku a s mečom, tie by sa nám tak či tak nezmestili do kabeliek. A ženy vedia, že tie najdôležitejšie boje sa bojujú inde. A to slovo cha-yil - statočný - sa používa o Bohu.
Ako žena stále môžete byť cha-yil, odvážna, výnimočná a vzácna, ale nemôžete byť dôvodom hrdosti len tak pre hocikoho. To žena môže urobiť len pre svojho manžela. A naozaj nestačí byť vydatá, lebo korunou nemôžete byť vzduchoprázdnu. Na to muž potrebuje byť skutočne prítomný - nielen na papieri, nielen fyzicky, ale aj ďalšími spôsobmi - keď teda chce korunu niesť. Preto o tom Biblia hovorí tak vážne a dramaticky, keď píše, preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. Preto tak vážne, lebo byť manželom, nosiť tú korunu, je celkom vážna a aj ťažká zodpovednosť.
Bola som zvedavá, ako ťažká…a tak som hľadala, koľko taká koruna na hlave váži. A ono to dáva logiku aj v spojitosti s viacerými inými textami o manželstve, zvlášť v Novej Zmluve. Zvlášť s tými, ktoré zvyčajne počúvam s veľkou opatrnosťou… lebo sa už mentálne chystám na to, ako ich zase niekto vypitve. Viete, je jednoduché rozprávať o tom, ako ženy majú byť podriadené manželom, a nedodať k tomu nič. Ale predstavte si korunu na hlave niekoho, kto sa krúti kade tade, skláňa sa len tak k hocikomu a nedbá o to základné. Má sa koruna zubami nechtami držať na nejakej hlave?
Zvyšok tých spomínaných textov hovorí o tom, ako sa manželia k svojim ženám majú správať. Dávať ich na prvé miesto - ešte aj pred seba. Prijímať povinnosti a niesť zodpovednosť. Obetovať sa za nich ako Kristus za cirkev. Samozrejme že je to obojstranné. A hlavne, to všetko nerobíme len voči sebe navzájom, ale aj kvôli Bohu.
Ten druhý výraz pre korunu, atarah, je od slovesa, ktoré znamená obkľúčiť. V biblickej poézii atarah predstavuje osobnú hrdosť, niečo na čo sme pyšní, ako napríklad vo Veľpiesni ženích s korunou na hlave, ktorý je hrdý na svoju nevestu. A verte mi, ak je muž hrdý na svoju manželku, ono to vidno. Nie na ňom, ale na jeho žene.
Začala som s tým, že je stále dôležité rozmýšľať, ako sa prezentujeme svetu. Obliekaním, správaním a ďalším. A ja odmietam veriť mužom, ktorí majú nespokojné nešťastné zvädnuté a sklesnuté manželky. Lebo ženy sú vizitkou svojich mužov.
Samozrejme, ktokoľvek sa môže ohradiť a povedať, ale ženy… bla bla bla… Jasne. Ale inšpirácia k tomuto blogu bola kniha Prísloví a ženy sú v nej vedľajšie alebo symbolické postavy. Muž, ktorý sa chce sťažovať alebo vysvetľovať, prečo niečo nerobí a prečo iné nejde, ten si stále nejaký dôvod nájde. Muž, ktorý si múdro vybral a teraz svoju námahu, pozornosť, starostlivosť a každodennú lásku investuje do ženy jeho života, ten muž chodí vystretý hrdo a spokojne.
Koncept koruny pochádza z čiapky, turbanu alebo formálnejšej kovovej koruny, ktorá bola zdobená šperkami. Ak vás zaujímajú konkrétne archeologické nálezy a chcete hľadať viac: Vykopávky v Izraeli priniesli niekoľko objavov dekoratívnych pokrývok hlavy typu atarah. Jedna takáto pokrývka hlavy z izraelského obdobia, vyrobená zo zlata a pravdepodobne pôvodne pripevnená k pruhu látky, ktorý sa mal obviazať okolo hlavy, sa našla v Tell Jemmeh V Gaze sa tiež našiel zlatý pásik používaný ako aṭarah. Takéto koruny sa používali pre veľkňaza (2M 29:6; 39:30; Lev 8:9) alebo pre izraelských kráľov (2 Sam 1:10; 2. Kráľov 11:12; Žalm 89:39; 132:18).
Koruna naznačovala zasvätenú úlohu jej nositeľa, keďže mohla byť znesvätená (Žalm 89:39). V prípade kráľa to tiež odrážalo jeho vznešené postavenie (Žalm 89:19-20). V biblickej poézii sa tento výraz používa na zdôraznenie dôstojnosti a nezávislosti Izraela. Strata tohto nezera môže symbolizovať zničenie národnej a náboženskej suverenity: „Odstrihni si vlasy (hebr. nizrekh) a zahoď ich“ (Jer. Druhý výraz, ʿaṭarah (koreň ʿtr znamená „obkľúčiť“), a ženích na svojej svadbe (Veľpieseň 3:11). V biblickej poézii ʿaṭarah predstavuje osobnú pýchu, „Dobrá žena je korunou svojho manžela“ (Prísl. 12:4).
Tu je tabuľka s rôznymi prekladmi slova "cha-yil" (חיל) a ako sa prekladá v rôznych slovenských prekladoch Biblie:
| Hebrejské slovo | Možné preklady | Slovenské preklady |
|---|---|---|
| Cha-yil (חיל) | Statočná, spôsobná, súca, chrabrá, dokonalá, sila, moc, armáda, bohatstvo, majetok, udatnosť |
|
Vráťme sa ešte k Novému zákonu. Už na prvý pohľad revolúciu. Ježiš je voči ženám pozorný, vnímavý, rešpektujúci. Prihovára sa im, vedie s nimi dialóg, dotýka sa ich. V tej dobe. Nábožných vodcov tým dozaista vyvádzal z miery. A čo je hlavné, nikdy ich - na rozdiel od niektorých mužov - nesúdil.
Na druhej strane, Ježiš nepriniesol vo vzťahu k ženám absolútnu novosť. On sám sa, napríklad pri posudzovaní rozvodu, odvoláva na počiatok, na to, že muž a žena boli stvorení ako rovní. Odmietol akékoľvek zvýhodňovanie rozvodu pre muža. Napokon Ježiš hovorí, aby sme nikoho nenazývali otcom, učiteľom, lebo my všetci sme „iba“ bratia a sestry. Na tej istej rovine.
Žiaľ, často sme akísi hluchí k autentickej úcte Ježiša voči ženám. Bol Ježiš feminista? To je silné a zároveň úsmevné vyjadrenie. Z môjho zorného uhla bratstvo a sesterstvo, respektíve bratsko-sesterské vzťahy ďaleko presahujú galantnosť či rešpekt nejakého feministu voči žene.
Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že je krásne byť nielen silným, ale aj slabým, nielen samostatným, ale i závislým, nielen zdravým, ale i chorým. Lenže k tomuto návratu ani samotní Ježišovi nasledovníci veľmi nepomohli. No to ste ma teraz dostali. (Úsmev.) Dodnes neviem celkom stráviť tieto slová svätého Pavla. Na druhej strane, Pavol je vo svojom apoštolskom nasadení najväčším priekopníkom spolupráce so ženami. V tých časoch. Vedel zaktivizovať, prijať, zapojiť, podnecovať a nechať pracovať pri sebe mnohé ženy. Spomeňme aspoň niektoré: Priscila, Lýdia, Féba, Evodia a Syntycha. Ak sa tu a tam trochu pomýlil - aj on v rámci ducha doby, v ktorej žil -, musím to tomuto velikánovi predsa len zo srdca odpustiť. Najmä ak si prečítam, že hovorí aj to, aby sme sa podriaďovali jedni druhým vo všeobecnosti.
Akoby Pavol chcel povedať, že kto miluje ženu Kristovou láskou, a teda láskou až na smrť, môže žiadať od nej aj to, aby mu bola podriadená. Stretávate sa s nepochopením týchto slov zo strany mužov, ale i žien často? Snažím sa byť voči podobným nezrelostiam slobodná. Je to chronická cirkevná choroba, ak Písmo používame na podporenie toho, čo chceme povedať, alebo vlastného názoru. Voči Písmu máme mať opačný postoj: v pokore a očakávaní mu nechať slobodu. Čo mi Božie slovo hovorí dnes, v tejto situácii či k tejto veci?
V cirkvi by mala existovať len jedna vláda. Tá Kristova, ktorá sa sprítomňuje v slúžiacej hierarchii spolu s vládou bratskej a sesterskej lásky. V Biblii i v cirkevných dokumentoch sa často hovorí len o synovstve či bratstve. Nezabudlo sa na dcéry či sestry, ktoré sú tiež Božími deťmi a členkami cirkevného spoločenstva?
Je to záležitosť prekladu, slovenčina je hodne maskulínne nastavená. Mali by sme viac popracovať na prekladoch vôbec, pretože ťažko je mne ako Božej dcére meditovať slová o synovstve či ako sestre v komunite napĺňať princípy bratského života. Osobne sa biblistkou v užšom zmysle slova necítim. Medzi mužmi biblistami sa však cítim dobre. Potvrdzujú mi skutočnosť, že Písmo vo veľkej miere formuje človeka zvnútra, že prispieva k jeho dozrievaniu, a teda i k bratskosti.
Poďme sa pozrieť na niektoré príklady žien, ktoré nás môžu inšpirovať. V Skutkoch apoštolov nájdeme napríklad obchodníčku s purpurom, Lýdiu. Purpur je látka sýtočervenej farby, ktorú si v tej dobe mohli dovoliť len veľmi bohatí ľudia. Vďaka tomuto faktu bola Lýdia dobre zabezpečená žena. Navyše, svoje živobytie si zaobstarala sama. Pravdepodobne už aj pred tým, ako spoznala Ježiša, veľmi dobre vedela, aké sú jej schopnosti. V Písme sa píše, že keď si Lýdia vypočula Pavlovo kázanie, dala sa pokrstiť spolu s celým svojím domom a potom prinútila Pavla a tých, čo boli s ním, aby u nej bývali. (porov. Sk 16, 14-15) Vyzerá to, že Lýdia bola veľmi sebavedomá a slobodná žena. To, že sa svätopisec nevyhol slovu „prinútila“, svedčí o tom, že keď si niečo zaumienila, nenechala to len tak. Je veľký predpoklad, že pôsobením Božej milosti v jej živote sa táto nie úplne príjemná vlastnosť mohla zjemniť až vymiznúť.
V Božom slove asi nenájdeme presne popísané, že spomínané ženy boli sebaprijaté alebo sebavedomé. Keď si však prejdeme situácie, v ktorých sa ocitli, môžeme vycítiť, že také jednoznačne museli byť alebo sa nimi postupne stávali. Všetky totiž konali to, čo vnímali, že od nich Boh chce. Aby tak človek mohol robiť, musí ho poznať a chcieť spoznávať stále viac a viac. Toto poznanie posúva k túžbe budovať s ním vzťah. A vzťah premieňa srdce a charakter.
Ak ste si prečítali ten text, koho ste v ňom videli? Alebo ak ste niekedy počuli, čítali výklad k tomu, aká žena sa vám objavila pred očami? Je usilovná, múdra a pracovitá, ale byť ako ona som nikdy nechcela. No ak si k tomu celému pridám slovo chayil, dostávam iný obraz. Vidím ženu, ktorá sa vie postarať, ktorá vie bojovať. Naozaj nejde len o to, že veľa pracuje, občas to síce tak znie, že táto žena je workholička a ak by sme ju stretli, asi by sme sa v jej prítomnosti necítili dobre. Hlavná myšlienka textu je pre mňa práve v tej odvahe. Táto žena zvláda aj veci, na ktoré nebola pripravená. Lebo vieme, že také veci prídu, a my potrebujeme reagovať. Nie ustrašene sa obzerať vôkol seba, čo sa to deje. A tiež - myslieť si, že všetko v živote zvládnem vlastnou silou….
Samozrejme, že k Prísloviam 31 sa dá povedať omnoho viac. A preto som ani ja s týmto textom neskončila. Lebo najvyšší ideál ženy nie je tá upracovaná, ktorá si možno nemá čas ani vypiť kávu s vyloženými nohami. Ideál je žena so srdcom bojovníčky - odvážna, statočná a smelá.
Tieto fankluby Jána Krstiteľa majú na prvé počutie celkom zbožné argumenty, keď si však otvoríme Bibliu, vidíme niečo iné. Tvrdili, že pozemský život je márnosť, náš cieľ je tak či tak nebo a preto je zbytočných aj veľa ďalších vecí, ktorým dávame svoju pozornosť.
Biblické príbehy 1 diel starý zákon
Nikdy ženy nemohli čítať Sväté Písmo v synagóge. Apoštol sv. Pavol dáva ešte jedno usmernenie ženám: „A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa sluší na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. Nedovoľujem však žene vyučovať, alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho chovala. Adam bol totiž stvorený prvý, potom Eva.
V židovstve mala žena druhoradú úlohu, pretože bola stvorená až po mužovi ako druhá. Gruzínskou pravoslávnou cirkvou bol svätej Nine udelený titul apoštolom rovná, pretože nemalou mierou prispela k hlásaniu kresťanskej viery v 4. storočí v pohanskom Gruzínsku.