Zhruba 22 km smerom na juhozápad od Košíc leží obec Čečejovce. Ide o malebnú dedinu, ktorá skrýva mnoho umeleckých pokladov. Čečejovce (maďarsky Csécs) sú slovensko-maďarská obec v okrese Košice-okolie s približne 2150 obyvateľmi. Poďme sa spoločne pozrieť na históriu a súčasnosť rímskokatolíckeho kostola v Čečejovciach.
Územie obce obývali ľudia už v paleolite, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia 35 000 rokov pred naším letopočtom. Ide o kamenné nástroje, ktoré objavili pri železničnej trati a v ďalších lokalitách v katastri Čečejoviec. Z hľadiska archeológie sú dôležité aj artefakty z mladšej doby kamennej, keď územie severovýchodného Maďarska a stredného až východného Slovenska osídlil ľud bukovohorskej kultúry (asi 5000 - 3900 p. n. l.).
V písomnosti z roku 1317 obec vystupuje pod názvom „Cech“ a vyplýva z nej, že už v tom čase mala kostol. Maďarskí šľachtici z rodu Szirmay, ktorým patrila dedina od konca 17. storočia, ju preto nechali osídliť maďarskými rodinami. V 18. storočí narástol počet Slovákov, čo viedlo k znovuzaloženiu rímskokatolíckej farnosti (r. 1788).
Čečejovce patrili k Rakúsko-Uhorskej monarchii až do roku 1918. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 boli jeho súčasťou do roku 1938, keď boli pričlenené k Maďarsku.
Najstaršia pamiatka obce
Najcennejšou a najstaršou pamiatkou v obci Čečejovce pri Košiciach je ranogotický kostol patriaci reformovanej kresťanskej cirkvi. Najstaršou, ešte stále stojacou budovou obce, je kamenný ranogotický kostol z 13. storočia, z čias Arpádovcov, s prvkami románskeho stavebného štýlu.
Presný rok postavenia kostola nie je známy, avšak bolo tomu tak ešte pred rokom 1300, pravdepodobne koncom 13. storočia. V danom čase to bol kostol katolícky a zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. Jednoloďový objekt má zaujímavú históriu a nesie prvky románskej architektúry.
V presbytériu je zdobený pozoruhodnými nástennými maľbami z prvej polovice 14. storočia. Fresky, ktoré zdobia svätyňu, pravdepodobne vznikli v polovici 14. storočia. Autor je neznámy, ale svojim rukopisom sú veľmi podobné známym freskám z gemerských stredovekých kostolov. Je možné, že fresky nevznikli naraz, pretože časť z nich je poznamenaná starším byzantským štýlom, charakteristickým najmä pre staršie románske obdobie a časť ovplyvnená talianskym dobovým štýlom 14. storočia.
Kostol bol pôvodne katolícky, do rúk kalvínov sa dostal v čase Rákociho povstania v roku 1703. Pôvodne rímskokatolícky kostol patrí od Rákócziho povstania v roku 1703 reformovanej cirkvi. V roku 1703 bol kostol kalvínsky. Kalvíni neznázorňujú svätých a neprestavujú kostoly podľa dobových architektonických štýlov. Aj vďaka tomu ostala stavba v typickom ranogotickom slohu dodnes. Nebola k nemu ani pristavaná veža, ale zvon sa nachádza v samostatne stojacej drevenej zvonici, ako tomu bývalo v stredoveku pri dedinských kostoloch zvykom.
Následne došlo k prekrytiu fresiek omietkou a časom sa na ne zabudlo. Pravdepodobne v tom čase došlo k zakrytiu v kostole sa nachádzajúcich nástenných malieb zo 14. storočia omietkou. Fresky boli pravdepodobne po roku 1703 zatreté vápnom.
Znovuobjavili ich až v roku 1893 a postupne boli reštaurované, naposledy v roku 1994. K znovuodkrytiu vzácnych fresiek došlo v roku 1893. Nástenné maľby opätovne odkryli v roku 1893 a reštaurovali po II. svetovej vojne, pretože Čečejovce sa ocitli pod paľbou kanónov a kaťuší Červenej armády a 1. januára 1945 zažili aj letecký útok, čo sa podpísalo na stave chrámu. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku vzhliadnuť v plnej kráse.
Neskoršie výskumy ukázali, že v stredoveku kostol pravdepodobne vyhorel, pričom bola poškodená najmä jeho loď. Preto sa fresky zachovali iba vo svätyni. Opätovne boli reštaurované v roku 1994. V roku 2007 tu pri oprave podlahy našli uprostred svätyne hrob, ktorý ešte nie je jednoznačne datovaný. Vzhľadom na to, že nebožtík bol pochovaný v kostole, muselo to byť najneskôr v 17. storočí, keď kostol ešte patril rímskym katolíkom. Pravdepodobne ide o niektorého z niekdajších majiteľov obce.
„Kostol je významný najmä tým, že vo svätyni sa v ňom súvisle zachovali fresky. V podstate ide o maľované evanjelium, keďže obrazy sú o živote Ježiša Krista," uviedla pre TASR farárka Tímea Krcho. Na strope návštevníka upúta najmä rozmerný obraz Krista - kráľa v tzv.
Zo staršieho zariadenia kostola sa zachovala kazateľnica z roku 1763 s dreveným baldachýnom. Súčasná kazateľnica pochádza z roku 1763. Na vrchu vidno plastiku pelikána kŕmiaceho mláďatá vlastnou krvou. Pri kostole stojí drevená zvonica, v ktorej sú umiestnené dva bronzové zvony, ten starší a väčší je z 15. až 16. storočia.
Dominantnou budovou Čečejoviec je rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle v roku 1800. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle v roku 1800.
V roku 1949 kostol takmer úplne vyhorel za neobjasnených okolností. Kostol v roku 1949 za dosiaľ neobjasnených okolností takmer úplne vyhorel a svoju súčasnú formu získal po znovupostavení a rozšírení po požiari. Súčasnú podobu získal po znovupostavení a rozšírení po požiari. V rámci posledných renovačných prác v rokoch 1994-95 došlo aj k výmene veže kostola. V rámci renovačných prác v rokoch 1994-95 bola vymenená aj veža kostola.
Bezprostredne pri katolíckom kostole stojí klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Oproti hlavnej bráne kaštieľa z 19. storočia, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave, bol postavený pomník obetiam I. a II. svetovej vojny so Svätoštefanskou korunou.
Obec Čečejovce sa nachádza v Košickej kotline, približne 22 km juhozápadne od Košíc, v nadmorskej výške 205 m n. m. Spolu s časťou Seleška má obec viac ako 2000 obyvateľov, ktorí sa prevažne hlásia k slovenskej a maďarskej národnosti.
Napriek svojej vonkajšej nenápadnosti ho vyhľadávajú turisti, pretože početné maľby dokážu svojou unikátnosťou zaujať. Vyobrazenie Krista na strope je pravdepodobne jeho najväčšia stredoveká freska na Slovensku. Maľby znázorňujú známe biblické výjavy, medzi ktorými dominujú - Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Krista, Herodesove vraždenie neviniatok, Útek do Egypta, Kristus ako chlapec v chráme, Veronikine rúško, Vzkriesenie dcéry Jairovej, Modlitba na Olivovej hore, Posledná večera, Pilát súdi Krista, Ukrižovanie na Golgote a ďalšie.
Farárka je na požiadanie ochotná kostol turistom otvoriť (pokiaľ sa práve nekonajú bohoslužby). Fara sa nachádza hneď vedľa kostola, nie sú oddelené ani plotom. V prípade jej neprítomnosti je možnosť obrátiť sa na obecný úrad, ktorý návštevu chrámu zabezpečí.
Kalvínska farárka je ochotná na požiadanie otvoriť kostolík a sprevádzať záujemcov o fresky a interiér, prosí však, aby nerušili čas bohoslužieb. Obrátiť sa možno aj na obecný úrad.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Postavenie ranogotického kostola |
| 1317 | Prvá písomná zmienka o obci a kostole |
| 14. storočie | Vznik nástenných malieb |
| 1703 | Kostol prechádza do rúk kalvínov |
| 1893 | Znovuobjavenie fresiek |
| 1949 | Požiar kostola |
| 1994 | Posledné reštaurátorské práce |
Najcennejšou a najstaršou pamiatkou v obci Čečejovce pri Košiciach je ranogotický kostol patriaci reformovanej kresťanskej cirkvi. Nechajte sa očariť históriou a krásou tohto jedinečného miesta!
Reformovaný kostol v Čečejovciach.