Čítanie Svätého písma je cesta, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a správny prístup. Nie je to šprint, ale beh na dlhé trate, plný prekážok, ktoré nás majú posilniť a nie znechutiť. Aby sme túto cestu úspešne zvládli, je dôležité uvedomiť si, že Biblia nie je obyčajnou knihou. Táto Kniha chce sprostredkovať Ježišovu a Božiu tvár a tá sa nám túži odhaľovať postupne, nie jedným kliknutím.
Mnohí z nás poznajú z rád na správne využívanie času príklad s nádobou, do ktorej treba dať materiál rôznej veľkosti - od skál, až po piesok, vodu či farbu. Odporúča sa začať najväčšími kusmi, lebo v opačnom poradí sa nám do nej nemusí všetko zmestiť. Čiže do dvadsiatich štyroch hodín, či siedmych dní v týždni najprv umiestniť najdôležitejšie veci, na ktorých nám mimoriadne záleží. Veď drobnosti sa ľahko popchajú aj do štrbiniek.
Preto správnym prístupom k čítaniu Písma je tešiť sa drobnostiam, ktorým sme práve porozumeli. Dôvod, pre ktorý ho máme čítať, je posilnenie našej viery a láska. Áno, viera je ako modrá obloha, a láska ako plné slnko v Tatrách. To sú kľúče, ktorými sa zmysel Písma postupne otvára bez ohľadu na naše vzdelanie či nadanie.
Prekážky pri čítaní Písma
Pri čítaní Svätého písma sa stretávame s rôznymi prekážkami, či už vonkajšími alebo vnútornými. Medzi najčastejšie patria:
- Lenivosť: Prekážku lenivosti by mal kresťan zvládnuť asi najľahšie.
- Nedostatok času: Nechuť čítať Písmo si môžeme najčastejšie zamieňať s pocitom, že na jeho čítanie nemáme čas. No ruku na srdce a jesť stíhame?
- Nezrozumiteľnosť: Pri troche úprimnosti sa dá povedať, že Písmu nerozumieme, lebo ho nečítame.
- Násilie: Nájdu sa i takí, čo nečítajú Bibliu, lebo je v nej vraj veľa násilia a boja sa, že by ich to mohlo pohoršiť.
- Suché pasáže: Akokoľvek sa budeme pri čítaní Biblie snažiť, nevyhneme sa suchším partiám v nej.
Je dobré mať na pamäti, že Biblia je veľmi úprimná kniha, ktorá sa s nami na nič nehrá. Áno, je v nej veľa násilia, lebo Biblia nie je len knihou o Bohu, ale i o ľuďoch. A, aj keď pod vedením Božieho Ducha, pracovali na nej ľudskí autori v tej dobe, v ktorej žili. Nie, Biblia nemohla byť písaná umelým, sladkastým spôsobom. Aj prítomnosť násilia v nej je dôkazom, že ju písali ľudia z mäsa a krvi, so všetkými svojimi chybami a nezrelosťou.
Modlitba ako kľúč k porozumeniu
Pri čítaní Sv. Písma sa prehrešujeme tým, že začíname hocijako a vynechávame úvodnú modlitbu. Modlitbou odlišujeme Sväté písmo od akejkoľvek inej literatúry a dávame mu privilegované miesto v našom živote. Modlitbou vyjadrujeme naše pevné presvedčenie, že vo Svätom písme dochádza k osobnému stretnutiu človeka s Bohom. Ide o osobný a jedinečný dialóg.
Vstupom do našej modlitby musí byť predovšetkým okamih ticha a sústredenosti. Je to chvíľa, keď sa stíšime od hluku sveta i od hluku nášho vnútra. Modlitba nemusí byť dlhá, nech však vždy obsahuje úmysel porozumieť Božiemu slovu v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané. Duch sv. nepôsobil len v svätopiscovi, keď ho viedol pri písaní posvätného textu, ale pôsobí v každom človekovi, ktorý Sväté písmo číta. Jeho pôsobenie spôsobuje, že litera sa stáva plodným a účinným slovom.
Prechod od čítania Božieho slova k modlitbe nie je náhly. Ale vždy, keď s nábožnosťou čítame Sväté písmo, začíname sa ho vlastne modliť. Pri čítaní sa sústredíme na text a obsah posolstva. V modlitbe vstupujeme do dialógu s Bohom, pričom používame svoje vlastné slová, alebo slová Svätého písma, aby sme vyjadrili myšlienky nášho vnútra. Preto je dôležité, aby sme si bezprostredne po skončení čítania Svätého písma a stíšení našli hneď čas na modlitbu. Naša modlitba, to je najlepšia odpoveď na čítanie Svätého písma.
Ticho a počúvanie
Všetci učitelia duchovného života a všetky metódy čítania Svätého písma zdôrazňujú dôležitosť ticha. Ticho po prečítaní úryvku zo Svätého písma nám umožňuje počúvať vnuknutia Ducha Svätého. Božie slovo vstupuje do nášho srdca a mysle. Je to náš postoj podľa vzoru mladého Samuela: ,, Hovor Pane, tvoj sluha počúva!“ Tichom prejavujeme našu podriadenosť Božiemu slovu. Ak chceme totiž počúvať Boží hlas, potrebujeme sa zbaviť všetkých ostatných hlasov- vonkajších aj vnútorných.
Je potrebné uvedomiť si, že cez prečítaný biblický úryvok sa Boh prihovára konkrétne mne samému. Boh sa neprihovára ani na počkanie. Nemôžeme očakávať, že sa musí niečo stať. Je omylom žiadať, aby sa Pán preukázal nejakým viditeľným spôsobom. Našou úlohou je čítať, stíšiť sa a modliť sa s otvoreným a pozorným srdcom.
Pomoc pri porozumení
Pri čítaní Svätého písma sa môže stať, že sa budeme rovnako cítiť ako Etiópčan, ktorého spomínajú novozákonné Skutky apoštolov. Naše srdce bude otvorené, myseľ sústredená, a napriek tomu nebudeme rozumieť tomu, čo čítame. V tej chvíli by sme si želali taktiež mať pri sebe Filipa, ktorý by odpovedal na naše otázky.
Aj dnes, keď čítame Sväté Písmo, zažívame niečo podobné. Sú chvíle, keď vedení Duchom Svätým porozumieme biblickému textu. Ale často aj my potrebujeme ,, nástroje“, ktoré nám pomáhajú porozumieť Božiemu slovu. Z príbehu o Etiópčanovi sa učíme, že len dobrá vôľa nestačí. Ježiš aj dnes stojí pri nás, aby nám objasnil význam Božieho slova.
Modlitba na záver
Osvieť naše srdcia, ó Vládca, ktorý miluješ ľudstvo, čistým svetlom Tvojho božského poznania. Otvor oči našej mysle, aby sme pochopili učenie Tvojho Evanjelia. Vlož do nás aj bázeň pred Tvojimi požehnanými prikázaniami, aby sme pošliapali všetky telesné túžby a mohli vstúpiť do duchovného spôsobu života, myslenia a robenia takých vecí, ktoré sa páčia Tebe. Lebo Ty si osvietením našich duší a tiel, Christe, Bože náš, a vzdávame Ti slávu spolu s tvojím Otcom, Ktorý je od večnosti, a s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždy, i na veky vekov. Amen.