Baníctvo a rozvoj Smolníckej Huty
V 14. storočí, za panovania kráľa Ľudovíta, bolo baníctvo už v rozkvete a v roku 1327 bol Smolník povýšený na kráľovské banské mesto. V roku 1342 dostalo mesto ochranný list proti všetkým utláčaniam a malo zabezpečené všetky privilégiá, aké mali ostatné kráľovské banské mestá. Ku koncu 15. storočia boli nejasné politické pomery a Smolník sa dostal pod vládu grófa Zápolya. Mesto bolo zbavené privilégií a bezpečnosť osôb a majetku tak klesla, že mnoho banských podnikateľov a baníkov muselo opustiť toto územie, následkom čoho začalo baníctvo upadať.V 16. storočí znepokojoval Smolnícku Hutu a okolie hlavný župan Gemeru Bebek, čím sa rozšírila všeobecná bojazlivosť a tým nezamestnanosť a bieda. V roku 1599 postihla toto územie morová epidémia, ktorá bola taká veľká, že v roku 1600 od 25. júla do 31. decembra zomrelo 550 ľudí. Úroveň baníctva v tú dobu upadla na minimum a z ôsmich baní bola v tom čase v prevádzke iba jedna.Po vymretí rodiny Thurzo udelil kráľ Ferdinand III. v roku 1638 smolnícke banské a hutné diela grófovi Czákymu, ktorý však v roku 1653 dal bane a huty do prenájmu bratom Jonaneliovým. V roku 1673 založil Silvester Jonaneli oferu (každý baník obetoval kus rudy pred oltár chrámu). Tento zvyk zanikol v roku 1850, zmenením na sviečky, čo pretrváva dodnes ako sviatok baníkov každého 15. augusta.
Koncom 17. storočia prevzal väčšinu baní štátny erár a kraj začal rozkvitať. Vrchol slávy dosiahlo baníctvo v tomto kraji za panovania Márie Terézie, ktorá v Smolníku založila rôzne vysoké banské úrady, vysokú banskú školu a mincovňu. V roku 1751 bol vybudovaný rímsko-katolícky kostol (bez veže), ktorý i teraz stojí na svojom pôvodnom mieste. Jozef II. pokračoval v práci svojej matky, Márie Terézie a v roku 1783 aj osobne navštívil Smolník.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Smolníckej Hute
19. storočie: Biele roky pre obec
19. storočie prinieslo obci mnoho biedy. Už v roku 1807 boli odtiaľto premiestnené huty do Malužinej, lebo v okolí Smolníckej Huty bolo málo dreva. V roku 1813 bola veľká povodeň. V roku 1847 - 1848 postihol obyvateľov týfus. Rok 1848 - 1849 poznamenal boj za slobodu. 24. júna oslávilo obyvateľstvo nezávislosť. Radosť však netrvala dlho, lebo 14. augusta 1849 sa dostavilo do Smolníka ruské vojsko v sprievode rakúskeho vojska, aby potlačili povstanie.V roku 1850 sa začalo vyťahovanie obyvateľov do Banátu, Banskej Štiavnice a Kremnice. V roku 1860 boli huty a hámre opäť premiestnené z Malužinej do Smolnícke Huty. Bola zriadená lúhovňa pre meď. V roku 1862 prebiehala zbierka na vežu kostola, ktorú sa im aj podarilo vybudovať.
V lete roku 1880 sa začalo s budovaním železničnej trate Smolnícka Huta - Margecany. 1. mája 1884 bola železničná trať dokončená. V roku 1890 štát odpredal všetok banský majetok súkromnému podniku „Pyrit“. V roku 1893 bol obci veľký požiar sprevádzaný silným vetrom, následkom čoho podľahli požiaru aj huty na praženie medenej rudy. Odvtedy neboli obnovené. Taktiež zhorel aj obecný dom drevenej konštrukcie, na miesto akého sa postavil nový murovaný.
Rok 1900:
- starosta Ruby Georg
- úradná reč nemecká
- počet obyvateľov 1150
- obývaných domov 216
Podľa národnosti bolo:
- Nemcov 812
- Slovákov 65
- Maďarov 43
- Poliakov 27
- Talianov 13
- iných 190
Podľa náboženstva:
- Rímskokatolícka viera - mužov 523, žien 464
- evanjelici - muži 42, ženy 72
- židov - muži 11, ženy 15
- Gréckokatolícka viera - muži 0, ženy 1
- kalvíni 2
- inoverci 22
V roku 1910 bolo opäť sčítanie ľudu - celkový počet obyvateľov bol 1200. V roku 1913 bol v obci prvý krát premietaný film V roku 1918 bol starostom Schneider Alexander.
20. storočie: Vojny a zmeny
V roku 1919 bol starostom obce Hudák Štefan a úradná reč bola maďarská. Medzi obyvateľstvom sa rozšírilo, že sem prišli Česi a budú brať všetkých mladých ľudí. Preto sa v máji niektorí obyvatelia spojili s maďarskými boľševikmi v obci Luciabaňa a spolu útočili na legionárov. V boji medzi Smolníckou Hutou a Mníškom nad Hnilcom na vrchu „Oberkirchen“ padlo asi 200 legionárov. Na tomto mieste ich pochovali a na pamiatku postavili v neskoršej dobe drevený kríž. 23. apríla na Veľkonočný pondelok vznikol v obci požiar. Podľahlo mu asi 35 domov, banícka kováčska dielňa, v ktorej sa vyrábal plech na razenie mincí v smolníckej mincovni.
15. augusta 1937 bol odhalený pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne. 1. septembra bola otvorená ľudová škola so slovenským vyučovacím jazykom. Dovtedy bola v obci iba ľudová škola s nemeckým vyučovacím jazykom. Slovenskú ľudovú školu navštevovalo 35 žiakov. V roku 1938 bol starostom obce Štefan Retter, ktorého nahradil tzv. komisár Adalbert Filla. Celkový počet obyvateľov v obci bol 1160 a majetok obce činil 514.298 Kčs.
Roku 1940 bolo opäť sčítanie ľudu: Počet obyvateľov sa zmenšil - 1008, nakoľko obyvatelia odchádzali na práce do Nemecka. Z celkového počtu obyvateľov bolo: 933 katolíkov, 98 ev. a.v., 9 gréckokat., 17 židov, 3 kalvínov, 9 inovercov
V roku 1942 sa započalo s budovaním piatich rodinných domov ktoré financovala spoločnosť Pyrit Smolník a tým celkový počet domov vzrástol na 229. V tomto roku bola postavený aj sklad na sušenie hadíc. V roku 1943 boli dostavané rodinné domy a boli to prvé budovy v ktorých bol zavedený vodovod.
Gréckokatolícka farnosť Kojšov: Duchovní pastieri
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Kojšov:- Andreas LADIŽINSKÝ (1771-1798)
- Joannes VISLOCKÝ (1799-1835)
- Stephanus BISTEY (1835-1856)
- Georgius TÓTH (1857-1896)
- Viktor LEUKANIČ (1896)
- Paulus KARAFANDA (1896-1908)
- Eugenius HUČKO (1908-1915)
- Viktor MICHALIČ (1915-1944)
- Július ŽUPAN (1944-1947)
- Július ZACHARIÁŠ (1944-1950 a 1968-1974)
- Metod SZEKELY (1974-1977)
Kontroverzia okolo fary v Smolníckej Hute
Obyvatelia Smolníckej Huty boli nepríjemne zaskočení, keď sa dozvedeli, že fara, na ktorú sa vyzbierali, je zapísaná na meno kňaza Jozefa Spišáka a objavila sa v inzerátoch na predaj. Budovu fary začali ľudia v Smolníckej Hute stavať v roku 2008 a veľkú časť práce urobili práve miestni farníci. Ľudia dávali na výstavbu peniaze a organizovali rôzne podujatia na získanie ďalších financií na stavbu.Pri zbierkach vtedy ani len netušili, že svoje peniaze nedarujú rímskokatolíckej cirkvi, ale súkromnej osobe. Tento fakt vysvitol až nedávno, krátko po tom, ako kňaz Jozef Spišák zo Smolníckej Huty odišiel. Fara nebola odovzdaná a zistili, že ju mal zapísanú na svojom mene. Na realitných portáloch sa objavil inzerát s farskou budovou na predaj za 105 000 eur ako dom v tichom prostredí. Veriaci si preštudovali kataster a zistili, že fara a ani pastoračné centrum nikdy vo vlastníctve cirkvi neboli.
Podľa vyjadrenia kňaza Spišáka to bolo na základe dohody s farskou radou, s tým, že sa to financovanie dorieši, lebo diecéza bola v tom čase v exekúcii. Problém sa otvoril na obecnom zastupiteľstve, kde poslankyňa Blanka Čechová dostala od farára nepríjemné SMS správy, ktoré mali výhražný charakter. Spišák na tieto slová reagoval, že sa s poslankyňou roky pozná a že to neboli vyhrážky.
Rožňavské biskupstvo zareagovalo na túto situáciu iba veľmi stručne, že biskupský úrad rieši túto situáciu a očakáva vyjadrenie zainteresovaných strán, aby bol tento problém v krátkom čase vyriešený.
Obyvateľstvo a cirkevný život v Banskej Štiavnici
K roku 2011 mala Banská Štiavnica 8 851 obyvateľov, z toho 4 581 rímskych katolíkov. S filiálkou to bolo 4 651. V roku 2008 mala 9 100 obyvateľov, z toho 5 530 rímskych katolíkov. S filiálkou: 9 200, 5 600 rímskych katolíkov. V roku 1993 mala pravdepodobne 9 892 obyvateľov, z toho 5 887 rímskych katolíkov.V Banskej Štiavnici sa konajú sväté omše v Kostole Panny Márie Nanebovzatej, Kostole sv. Alžbety, Kostole sv. Kataríny, Kostole Panny Márie Snežnej a v Kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Medzi cirkevné inštitúcie patrí Spojená katolícka škola sv. F. Karol Palašthy.
| Rok | Obyvateľstvo | Rímski katolíci |
|---|---|---|
| 2011 | 8 851 | 4 581 |
| 2008 | 9 100 | 5 530 |
| 1993 | 9 892 | 5 887 |
tags: #farnost #smolenicka #huta