Celoživotná cesta kresťana je padnúť a vstať. Stále budeme padať, ale vždy sa môžeme obrátiť k Otcovi, len treba vstať. Pristúpiť k Nemu taký, aký som. Nebojme sa Mu ukázať jazvy po krivdách, povedať, ak vám niekto ublížil, … Vystavme sa Božej láske, Božiemu milosrdenstvu.
Ježiš nás vyzýva: Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Boh je blízko, jeho kráľovstvo, kráľovstvo svetla a pokoja je tu, medzi nami. Ježiš už na kríži porazil moci temna, zla a hriechu. Prijmime túto záchranu, ktorú nám Boh poskytol.
Boh nám dal 10 príkazov. A odmieta si ho priznať, hriech sužuje človeka. okolo srdca a svedomie otupnie a už niet hriechu. Musíme dôverovať Bohu a prosiť o odpustenie. Buďme úprimní voči nášmu Nebeskému Otcovi. Chce nás objať ako hriešnikov a pozýva nás všetkých: „Poďte ku mne všetci.
Niekedy sa človek sám chce vysporiadať. Musím to mať, JA musím to mať - toto robí vo svete zlo, vojny. A toho sa nevieme zbaviť. Ježiš nás toho zbavuje. Potrebujeme sa obrátiť k Bohu, vyznať svoju vinu a prosiť o odpustenie. Obráťte sa! To je to, čo potrebujeme. Pápež Benedikt hovorí, že máme problém s obrátením.
Mnohí ľudia hovoria: „Načo mám vyznávať hriechy? hriešny ako ja“. To je však nepochopenie Božieho plánu. Vieme, že sme závislí jeden na druhom. Každý hriech škrtá požehnanie. Pri vyznaní a oľutovaní hriechu, akoby povstalo celé ľudstvo. Krok pokory = spoveď. Sám, sám - prejav pýchy. Spovedáme sa Bohu, nie človeku. Pokľaknem si, čo ma aj trochu zahanbí, priznám svoju vinu. A potom cez ľútosť to odovzdáme Bohu. A tu prijímame požehnanie, ktoré prijímame zo sviatosti zmierenia, vykročiť dopredu. Obrátenie nie je iba záležitosť minulosti, ale treba uveriť tomu, že je to odpustené. Obrátenie je pohľad dopredu, ako chcem ďalej kráčať.
Sviatosť zmierenia ako cesta k šťastiu
Mnohých však môže prekvapiť, že Boh túži po našom šťastí omnoho viac ako my sami. Ešte väčšie prekvapenie môže spôsobiť vyhlásenie, že k šťastiu sa dá dospieť práve cez sviatosť zmierenia. Áno, je to tak. K šťastiu sa dá dospieť cez nádhernú sviatosť stretnutia sa márnotratného syna so svojím otcom, ktorý ho už zďaleka vyzerá. Ako je to možné? Kto neskúsi, neuverí. Ako však nabrať odvahu a skúsiť to, keď nás od toho odrádza toľko vecí? Načo vlastne slúži spoveď? Ako sa vôbec dobre spovedať? A prečo sa spovedať kňazovi? Ak si aj vy kladiete tieto otázky, čítate tie správne riadky.
Spoveď je asi „najťažšia" sviatosť. Prečo? Presne tak je to aj s naším hriechom. Všetci ho vidia, lezie im na nervy, len my ho nevidíme. Zriedka sa nájde niekto, kto nám otvorenie povie, že naše konanie nie je správne. A ak sa k tomu aj odhodlá, často je to v návale zlosti, čo nás raní. Najlepšie je, ak si svoju neresť všimneme sami. K tomu sa potrebujeme pravidelne zastaviť a pouvažovať nad svojím životom ako žijeme svoj vzťah s Bohom, s ľuďmi, so sebou? V čom sa nám darí a kde by sme mali pridať? Nie sú to ľahké otázky.
Vylučuje nás. Robí nás neschopnými mať účasť na spoločenstve. Tento príklad naznačuje, čo spôsobuje hriech a aké rôzne postoje môžeme k nemu zaujať. Nie je totiž vôbec ľahké uniesť vlastnú hriešnosť. Existuje správna, ale aj nesprávna výčitka svedomia.
Správna výčitka nás privádza k uvedomeniu si zlého skutku, k požiadaniu o odpustenie a v konečnom dôsledku k pevnejšiemu primknutiu k Bohu, lebo sme zažili, že nás nekonečne miluje aj napriek našim chybám. Takúto výčitku svedomia mal svätý Peter. Nesprávna výčitka nás ponižuje, privádza k zúfalstvu a znechuteniu. Máme strach prísť k Bohu, lebo sa hanbíme. Chceme si zaslúžiť spásu, ale týmto konaním samých seba presviedčame o tom, že si zaslúžime len trest. Máme teda akúsi túžbu potrestať sa. A to s obľubou využíva diabol.
Ako sa nenechať premôcť hriechom
Najprv nás naláka na hriech, sľúbi naplnenie našich túžob. Ponúka nám slasť, ktorá však buď neprichádza, alebo si ju „užijeme" len krátkodobo a potom prichádza pocit sklamania, oklamania a hanba. A diabol sa len rehoce, že nás opäť nachytal. Nesprávna výčitka priviedla Judáša k samovražde. Aj jemu mohlo byť odpustené. Veď v konečnom dôsledku jeho pád nebol ani tak viditeľný a jasný ako pád Petra.
Ak nás diabol nevie udržať v tomto extréme, privedie nás presne k opačnému zmýšľaniu. Prepadneme už spomínaným mučivým výčitkám. A tie privádzajú až k chorobným stavom. Čo teda s hriechom? Je tu. Popieranie nepomôže a mučiť sa ním nechceme. Skúsme ho teda ponúknuť Bohu na odpustenie. Tento krok nebude až taký ťažký, ak sme v rodine zažili bezpodmienečnú lásku a skutočné odpustenie. Iná situácia nastáva, ak sa nám naše hriechy neustále pripomínali alebo ak rodičia neboli dôslední a nenaučili nás rozlišovať medzi dobrom a zlom.
V čase, keď som už počul Boží hlas, ale akosi som ho ešte počuť nechcel, som zašiel na spoveď k jednému pátrovi, aby som sa s ním poradil. Kňaz sa tejto témy dotkol veľmi citlivo, ale otvorene a jasne. Bol som presvedčený, že keby som o tom začal hovoriť, od hanby sa prepadnem pod zem. No nič také sa nestalo. Cítil som obrovský pokoj a úľavu. Počul som slová, ktoré mi dávali nádej, cítil som sa prijatý a rešpektovaný aj so svojím zlozvykom. Na druhú spoveď, lepšie povedané rozhovor, som sa pripravoval veľmi dlho. Keď som dohovoril, bol som úplne šťastný a v duchu som sa zabával nad bezradnosťou kňaza, ktorý si myslel, že má povedať niečo múdre na povzbudenie, ale nič také nedokázal. Opäť som zažil nádherný dotyk Božej uzdravujúcej lásky.
Po týchto skúsenostiach som len ľutoval, že som tie veci nezačal riešiť skôr. Dlhé roky som sa trápil a nemuselo to byť. Stačilo tak málo. Možno aj vďaka týmto zážitkom často hovorím mladým o skrytých hriechoch a zraneniach z domu. Keď sa kňaz pozrie na mladého človeka, vidí omnoho viac, ako by ten dotyčný tušil. Bolesť spôsobená hriechom, neláskou kričí. Vtedy chcem aj ja kričať: „Dá sa to riešiť! Neostávaj vo svojom zranení! Nenes sám svoje trápenie, príď k Pánovi a on ťa uzdraví!"
Čo znamená druhá šanca, ktorú nám Boh sprostredkuje cez milosť zmierenia? Práve toto je druhá šanca, ktorú nám Boh dáva. Nehovorí nám, že sme toho už dosť pokazili a teraz máme zaliezť do kúta. Ako ťažko odpúšťame druhým. Niekedy si aj po dlhých rokoch dokážeme vyčítať konkrétne veci. Odpustiť sebe samým však považujeme niekedy priam až za nemožné. Ale je tu Boh. On, ktorý sa voči nám nikdy ničím neprevinil a ktorý nám dal život. On, ktorého sme toľkokrát urazili. Hovorí k nám aj takýmito slovami: „Kým žiješ, dýchaš a máš odvahu prísť a povedať prepáč, ja ti odpustím.
V tomto smere musíme byť ako deti. A nemajú problém to prijať. My dospelí však žijeme mentalitu zásluhovosti. Nechceme prijímať, lebo nechceme byť zaviazaní. Aj svoje hriechy si chceme odčiniť sami a dokázať Bohu svoju lásku tým, že sa za hriech vytresceme. Myslíme si, že Boh nás miluje vtedy, keď sme krásni, šikovní, bez hriechu, keď sa nám darí v modlitbe, keď nemáme konflikt s ľuďmi. Ak niečo z tohto neplatí, považujeme sa za nehodných Božej lásky. Preto najprv chceme veci vyriešiť a keď si myslíme, že je všetko v poriadku, už si zaslúžime spoveď.
Písmo však slovami svätého Pavla hovorí niečo úplne iné. Potom začneme chápať silu sviatostného zmierenia. Zážitok odpustenia nám dá silu zmeniť svoj život. Ak si uvedomíme, ako nás Boh miluje, zatúžime opätovať jeho lásku. Už nekonáme dobro, lebo musíme, lebo si chceme zaslúžiť dar, ale preto, že chceme milovať toho, ktorý nás miluje. Potom už konanie dobra nie je ťažké bremeno, ale nádherná príležitosť.
Aj napriek tomu, čo všetko sme hovorili o Božej dobrote a milosrdenstve, nie každý má odvahu pristúpiť k sviatosti zmierenia. Mnohí majú množstvo námietok voči tomu, ako formálne sa spoveď uskutočňuje. Priznám sa, táto námietka dlho trápila aj mňa. Čo si o mne kňaz pomyslí, veď som v seminári, pripravujem sa na kňazstvo, mal by som už byť svätý? Táto námietka spôsobuje, že svoj hriech zaobaľujeme. Usilujeme sa ho naformulovať tak, aby sme sa predsa len vyjadrili a nepadli do hriechu zamlčania, ale aby sme vyzerali pri tom pekne.
Pri spovedi musí byť jasne vyjadrené, z čoho sa spovedáme. Netreba pri tom používať výrazy, ktoré sú tvrdé a ponižujúce. Napríklad je ťažké povedať masturboval som. A ani to nie je potrebné.
Prišli sme za tebou, aby sme sa ti zdôverili s tým, čo nás trápi, ale aj aby sme sa s tebou podieľali s našimi radosťami. Keď som sa ráno prebúdzal, myslel som na teba, Pane. Hoci som si viackrát na to spomenul, nedokázal som to, aby som všetkým, s ktorými som sa stretol ukázal tvoju lásku. Bože, ty veľmi miluješ ľudí a chceš, aby aj ľudia milovali teba a všetko, čo je tvoje - čo od teba pochádza. Ale ľudia stále odmietajú splniť toto tvoje želanie.
Dnes som Ťa opäť hriechom urazila a pridala som rany na Tvoje ubolené telo. Dnes som Ťa znova pribila na kríž, uplietla novú tŕňovú korunu a tŕne Ti vtlačila do vlasov. Je mi ťažké nájsť Tvoju lásku uprostred života v tejto spokojnej a bezduchej súčasnosti. Je mi ťažké rozpoznať dobré od zlého a kráčať správnou cestou. Dávaš nám silu, ktorá je potrebná na prekonanie prekážok, podávaš nám svoju ruku, aby si nás vyviedol z tmy hriechu, dávaš nám všetko čo potrebujeme, ba dokonca toľko, že nie sme schopní všetko prijať.
Cesta k uzdraveniu 1, Uzdravenie Božím Milosrdenstvom
Hriech je ako prekážka, ktorá na nás čaká a mi túto prekážku prijímame ako všednú vec. Ale hriech nie je všedná vec, hriech nie je dážď, ktorý chvíľu útočí a neskôr prestane, hriech je pavučina, ktorá nás spúta tak tuho, že padáme, padáme hlboko, príliš ďaleko od krásy, ktorú nám ponúka Láska. Zblúdili sme od Pravdy, sme vo svete, ktorý odmieta Lásku. Myslíme si, že sme králi a patrí nám všetko. Nevidíme a nechceme vidieť nikoho okrem seba.
Ako dlho potrvá, kým pochopíme, že šťastie je v láske. Nie je však iba byť milovaný, ale predovšetkým sami milovať. Rozdávať lásku bez čakania na odpoveď. V Tebe máme dokonalý vzor lásky, miluješ nás, nečakáš na odpoveď, ale neodradí Ťa ani naša neláska, naše urážky, hriechy. Sme slabí a bezradní. Ty si sa modlil za tých, ktorí Ti spôsobovali neľudskú bolesť. My niekedy nedokážeme odpustiť ani najmenšie previnenie druhého. Tak veľmi nás miluješ, že pri pohľade na to, ako si navzájom ubližujeme Ti po tvári stekal krvavý pot.
Zmysly neodhaľujú nikdy celú pravdu, lež iba to, čo sa im javí. Jav však môže klamať! Veriaci človek musí tiež uznať, že aj zjavená pravda potrebuje vysvetlenie. Hriech spôsobuje v duši človeka nepokoj, nelásku, nerovnováhu, disharmóniu. Som o tom presvedčený, že Boh chce vždy len to, čo je pre mňa dobré? Viem, že pre mňa nemôže byť nič lepšie, než to, aby sa mi vo všetkom stala Božia vôľa?
Ako si spytovať svedomie
Každý človek má úlohy, ktoré sa nedajú vyčítať zo všeobecného mravného zákona, ktoré nie sú slovne zdôraznené v desatoro Božích prikázaniach, napriek tomu ich však musíme poznať, aby sme správne konali vo svojom stave. Rozvíjam správnym spôsobom sily, nadanie dané mi od Boha? Zaceľujem svoje telo čistým spôsobom, otužujem ho? Rozširujem svoje vedomosti? Usilujem sa konať viac, než sa žiada? Posilňujem svoju vôľu tým, že pracujem trpezlivo, vytrvalo, rozhodne? Ako ináč ešte? Neodpustil si, keď ťa o to niekto poprosil? Neklamal si kamarátov? Hovoril si pravdu? Nevymýšľal si si? Dodržal si dané slovo? Dokázal si povedať nie, keď ťa niekto navádzal na zlé? Vedel si sa rozdeliť s druhými? Nebol si skúpy, chamtivý? Vieš sa s láskou zaprieť, odpustiť, prepáčiť, pochopiť, dopriať, rešpektovať, neodsudzovať, nepodozrievať, vytrpieť iných takých akí sú? Nesprávaš sa z frajeriny neslušne? Nežiješ nečistý, nemravný život?
Neuchováš v mobile či v počítači nemravné vtipy a hrubé, neslušné výrazy? Bol si opatrný pri jazde na bicykli? Nejazdil si na aute bez vodičského oprávnenia? Nehrešíš hrdinsky na ulici? Zúčastňuješ sa každej nedeľnej a sviatočnej svätej omše? Nechodíš poza kostol? Neprichádzaš úmyselne neskoro na sv. omše? Sledoval si pozorne svätú omšu ako modlitbu? Snažil si sa aspoň trochu vzdelávať vo viere? Nezotrval si viac mesiacov s hriešnym svedomím bez sv. spovede? Dobre si sa pripravil na spoveď? Nezatajil si nejaký hriech? Neklamal si kňaza? Nebol si v spovedelnici falošný, neúprimný, nečestný a luhár? Splnil si pokánie so sv. spovede? Nie si v kostole úplne bezducho? Nehanbíš sa prejaviť svoju vieru aj mimo kostola?
Život s Bohom a láska k blížnemu
Vo svätom krste sme boli dobrotou milosrdného Boha vyvolenia povolaní za Božie deti. Mám snahu žiť s Bohom? Snažím sa vytvoriť život podľa jeho milostiplného vedenia? Volím pri rozhodovaní jeho cestu? Pri akom rozhodovaní sa to v ostatnom čase jasne preukázalo? Prejavujem sa tiež medzi známymi a priateľmi v prospech svojej viery? Prinášam skoro každú k nemu a prosím ho za odpustenie? Prijímam všetko ťažké ako jeho odpustenie a jeho úlohu? Ako sa prejavuje tvoja nedeľa v pracovnom dni? Čo si myslíš o apoštoláte? Akú službu a akú úlohu máš v obci, vo farnosti? Akú úlohu majú v tvojom živote modlitby, obeť sv. omše, sviatosti?
HLAVNÉ PRIKÁZANIE LÁSKY K BLÍŽNEMU - Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali. Láska je základom evanjelia, je putom dokonalosti. Láska je dobrotivá, veľkorysá. Dával som vždy dobrý príklad? Rozdával som útechu a priniesol som pomoc tým, pre ktorých je život ťažký - chudobným, stiesneným, opusteným, skúšaným a ohrozeným blízkym? Som spravodlivý pri hodnotení iných ľudí? Snažil som sa o sprostredkovanie, kde som mohol zaviesť mier a prispieť k uzmiereniu? Rád i opakovane som odpustil? Znášal som chyby iných, snažil som sa ich napraviť dobrým príkladom? Pristupoval som k iným v apoštolskom duchu?
Čo robiť, keď ťa premôže hriech
Či stojí vonku alebo je už vo vnútri, stále nám bude pripomínať: Ja som tvoj Ježiš, tvoj Spasiteľ. Takže nerobme nič proti Ježišovi. Dovoľme Ježišovi, aby urobil poriadok v našom vnútri - v srdci. Úprimne ho o to prosme. Pane Ježišu Kriste, vyčisti chrám môjho srdca od všetkého zla. Vždy si bol ku mne veľmi láskavý a milosrdný, odpúšťal si mi môj hriech, ale ja som vybadal, že ešte moje srdce nie je uzdravené. Ak opakovane pácham tie isté hriechy, problém je v mojom srdci a nie v niečom inom. Prosím Ťa, vstúp teraz do môjho srdca, úprimne prosím, pomôž mi z neho vypratať, vykoreniť veškeré zlo a zlé sklony a natrvalo sa zabývaj v mojom srdci a chráň ma pred hriechom, nech sa ma už zlý ani len nedotkne.
Nauč ma modliť sa srdcom. Chcem sa stále vo vnútri modliť a nikto o tom nemusí vedieť. Len s Tebou môžem zvíťaziť nad pokušeniami a uchrániť si svoju čistotu. Klop na moje srdce a nikdy sa nevzdaj napomenutia, ktoré budem potrebovať. Ďakujem Ti za ľudí, ktorých mi posielaš na pomoc. Sú to skutoční priatelia a ich slová, skutky spôsobujú vo mne premenu. A ja túžim rásť vo viere a zachovávať všetky tvoje prikázania. Spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve a zmiluj sa nado mnou. O to všetko prosím Otca v Tvojom mene, lebo Ty žiješ a kraľuješ naveky vekov.