História malebnej obce Hasprunka je bohatá na udalosti a zaujímavosti, ktoré formovali jej charakter a duchovný život. V nasledujúcom článku sa ponoríme do minulosti tejto obce, predstavíme si kňazov, ktorí tu pôsobili, a priblížime si významné udalosti, ktoré ovplyvnili jej náboženský vývoj.
Prvé zmienky a vývoj názvu
Prvé zmienky o obci Hasprunka siahajú do obdobia, kedy bola táto oblasť lesnatá a známa pre produkciu dreva, dreveného uhlia a smoly. Predpokladá sa, že prvý osadník prišiel z rakúskej obce Hausbrunn, kde jeden ovčiar našiel dobré pasienky pre svoje stádo. Neskôr sa tu usadilo viac pastierov a sluhov, ktorí toto miesto nazývali Hasprunkárom.
Najstaršia písomná zmienka o Hasprunke sa nachádza v Žigmundovej donačnej listine z roku 1392, ktorou daroval Stiborovi zo Stiboríc hrad Holíč aj s poddanskými dedinami. Hoci sa v 17. storočí objavili snahy o používanie maďarského názvu Istvánfalva, názov Haszprunka sa používal až do roku 1885. Názov bol neskôr upravený na „Pozsony-Szentistván“ a od roku 1907 na „Pozsony-Szentistván“.
Kaplnka a kostol
Predpokladá sa, že v obci sa nachádzala kaplnka alebo kostolík zasvätený sv. Štefanovi, ktorý bol postavený niekedy pred rokom 1580. V roku 1717 dal mlynár Chvála postaviť novú, murovanú kaplnku na mieste starej, ktorá mohla byť zničená počas tureckej invázie alebo schátrala. Dôležitým medzníkom v histórii obce bolo položenie základného kameňa nového kostola 13. augusta 1673. Kostol bol posvätený jágerským biskupom Ferdinandom Pálffym na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1678 a zasvätený sv. Štefanovi.
V Trnave si vo štvrtok spomienkovou svätou omšou Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, patróna katedrálneho chrámu, pripomenuli prvý rok uplynulý od úmrtia jedného z troch, za komunistickej diktatúry tajne vysvätených biskupov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorých telesné pozostatky spočívajú v krypte pod trnavskou katedrálou.
Farnosť a kňazi
Prvým farárom v Hasprunke sa stal Pavol Dubnik, ustanovený 16. februára 1695. Po ňom nasledovali ďalší kňazi, ktorí sa zaslúžili o rozvoj farnosti a duchovný život obce. Medzi významných farárov patril Juraj Renko, ktorý pôsobil v Hasprunke 53 a pol roka a zaslúžil sa o zveľadenie kostola a farnosti.
Kanonická vizitácia a úpravy kostola
Významnou udalosťou pre Hasprunku bola kanonická vizitácia 20. júna 1780, ktorú vykonal osobne knieža prímas a kardinál Batthanyi. Počas vizitácie sa rozhodlo, že pre množstvo veriacich je potrebné kostol zväčšiť. Z toho dôvodu bola zboku pristavená nová sakristia a boli umiestnené sochy sv. Štefana a sv. Ladislava, a nad nimi pozlátené sochy sv. Alžbety a sv. Barbory. Tieto práce sa začali 22. mája 1785 a náklady znášal gróf Karol Pálffy.
Cintorín a pohrebné zvyklosti
V období pôsobenia farára (Notný) boli zavedené nové nariadenia týkajúce sa pochovávania a cintorínov, aby sa tak zabránilo častým epidémiám. Nariadenia sa týkali umiestnenia cintorínov mimo osád, zákazu pochovávania v kostole a zavedenia vysokého kríža na cintoríne.
Cintorín v Hasprunke sa nachádza vľavo od potoka, na mieste, kde sa o 120 rokov skôr ľudia skrývali pred Turkami. Vďaka meliorácii sa zem vysušila a cintorín mohol byť založený.
| Meno kňaza | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Pavol Dubnik | 1695 |
| Imrich Nyakasházy | 1695 - 1699 |
| Ondrej Ondrejkovič | 1699 - 1705 |
| Ján Čermák | 1725 - 1751 |
| Juraj Renko | 1780 - 1833 |
Záver
Obec Hasprunka prešla bohatým historickým vývojom, ktorý formoval jej náboženský a kultúrny život. Pôsobenie kňazov, výstavba kostola a kaplniek, ako aj zavedenie nových nariadení týkajúcich sa pohrebníctva, prispeli k rozvoju farnosti a posilneniu duchovného života obce.