Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Národná kultúrna pamiatka sa nachádza priamo v obci Leštiny. Obec Leštiny leží v údolí oddeľujúcom Chočské vrchy a Oravskú vrchovinu. Svojim rozsahom a počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v okrese.
Pohľad na drevený kostol v Leštinách.
História a Význam
Pomenovanie obce je od slova "Lieštiny," čo znamená lieskami porastené okolie. Prvá písomná zmienka je z roku 1325, keď si Leštiny ako "Leschna" spomínajú v metačnej listine susedného Vyšného Kubína. Ako poddanská obec patrila Oravskému panstvu až do roku 1548, kedy ju kráľ Ferdinand I. spolu s obcami Osádka a Srňacie daroval rodine Zmeškalovcov.
Vzhľadom na svoju polohu, členitosť chotára a prírodné podmienky malo obyvateľstvo obce pre svoj život ťažké podmienky, neraz bola obec vyľudnená a musela sa znova osídlovať. Od 17. storočia tu bola zriadená artikulárna evanjelická a. v. škola, ktorú navštevovali žiaci zo širokého okolia, medzi inámi napríklad Juraj Ambrózy (barokový spisovateľ), Ondrej Ambrózy (náboženský spisovateľ), Vavrinec Čaplovič (zberateľ kníh, úradník), PavolOrszágh Hviezdoslav (básnik). V roku 1949 tu bolo založené prvé jednotné roľnícke družstvo na Orave. V súčasnosti sa obec zameriava predovšetkým na rozvoj turistického ruchu.
Jednou z najvýznamnejších kultúrno - historických pamiatok celej Oravy je leštinský drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1688 a 1689 s bohatou farebnou výzdobou a vybavením interiéru.
Artikulárne Kostoly
Kostol postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo. Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Túto významnú sakrálnu pamiatku Leštín dal koncom 17. storočia postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom hrade.
Kostol dal postaviť Jób Zmeškal, kapitán hradnej stráže v Oravskom hrade. Na pozemku zriadili aj cintorín a vybudovali aj faru. Kostol v Leštinách z architektonického a zo stavebno- konštrukčného hľadiska azda najlepšie zodpovedá pôvodným modelom artikulárnych chrámov.
Postavili ho na strmom svahu nad cestou v rokoch 1688 až 1689 ako jednoduchú zrubovú stavbu bez veže a zvonov. Veľký sklon terénu upravili vysokou kamennou podmurovkou tak, aby do nej mohli situovať pohrebné krypty. Zrubová konštrukcia zostala niekoľko desaťročí bez úprav a až dodatočne ju z vonkajšej strany prekryli zvislým doskovým obkladom. Veľká a dominantná valbová strecha so šindľovou krytinou významným spôsobom formuje jednoduchý výraz objektu, vďaka čomu sa stavba približuje skôr tradičnej ľudovej, než dôležitej sakrálnej architektúre.
Kostol na začiatku nemal vežu ani zvonicu, dobudovali ju až o 100 rokov v jeho tesnej blízkosti. Potom ju spojili s chrámom krytým schodiskom. Jej čiastočne murovaná a čiastočne zrubová konštrukcia ukrýva dva zvony. Starší a väčší pochádza z roku 1764, menší odliali v roku 1924.
V polovici 19. storočia prešiel kostol väčšou stavebnou úpravou. Zväčšili a doplnili okenné otvory, upravili vonkajšie arkádove pavlače a z konštrukčných dôvodov museli v roku 1869 podoprieť drevený chrámový strop, pretože sa na ňom prejavili statické poruchy. O dva roky neskôr ju miestny učiteľ A. Až prekvapivo zdobený interiér vyniká bohatosťou tvarov, rôznorodosťou motívov a pestrosťou farebných tónov. Jednotlivý dekór sa strieda na povrchu doskového obloženia vnútorných obvodových stien a trámového stropu a na jednotlivých parapetoch trojstrannej oltárnej empory. Štylizované rastlinné námety lúčnych a záhradných kvetov, váz a rodových zemianskych erbov dopĺňajú výjavy zo života Krista a postavy evanjelistov. V oltárnej časti dominuje biely a sivomodrý motív iluzívnych stĺpov s pätkou a hlavicou . (Dudáš, M. - Gojdič, I. - Šukajlova, M., 2007 p.
Pôvodný ranobarokový oltár z konca 17. storočia vo vrchole ukončuje súsošie Svätej Trojice. Jeho stredobodom je obraz Zoslanie Ducha Svätého. Precízne zdobenú kazateľnicu s bohatým zlatením a polychrómiou dopĺňa plastika trúbiaceho anjela. Na kazateľnicu sa vystupuje cez malú sakristiu s doskovým plášťom, na ktorom sa nachádza maľovaný výjav Zvestovania, ale najstarším prvkom chrámu je drevená krstiteľnica z obdobia výstavby kostola.
Interiér Kostola
Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. až 18. storočia. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.
Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou.
Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarou, farieb a motívov. Interiéru dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18.
Drevený artikulárny evanjelický kostol pochádza zo 17. storočia a bol postavený na príkaz Jóba Zmeškala - kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvého „vicišpána" v Dolnom Kubíne. Architektúra predstavuje typický model kostola zo 17. storočia a spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Interiér kostola je bohato zdobený.
V kostole sa každú nedeľu konajú evanjelické Služby božie.
Detail interiéru kostola.
Osobnosti Obce
- Jozef Gašparík-Leštinský - ľudovýchovný spisovateľ a nakladateľ
- Adolf Medzihradský - pedagóg, osvetový pracovník
- Jób Zmeškal - výchovný spisovateľ
- Mikuláš Zmeškal - hudobník a skladateľ, osobný priateľ Ludwiga van Beethovena
- Univ. prof. Ing Juraj Buša - strojný inžinier, vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník, verejný činiteľ
- Ludvik Medzihradský - učiteľ, spisovateľ, historik, botanik
Drevené Chrámy UNESCO
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka zahŕňajú osem kultúrno-historických pamiatok, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v kanadskom Quebece pod číslom 1273. Do súboru zapísaných pamiatok patria chrámy, ktoré prezentujú európsku drevenú sakrálnu architektúru z 15. až 18. storočia:
- Rímskokatolícke:
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Evanjelické:
- Artikulárny kostol, Hronsek
- Artikulárny kostol, Kežmarok
- Gréckokatolícke:
- Chrám sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Chrám sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Chrám sv. Mikuláša, Bodružal
Súčasný Stav a Monitoring
Od roku 2011 vykonávajú technologickí pracovníci PÚ SR z Odboru konzervačnej vedy - OKV monitoring stavu týchto drevených pamiatok v rámci plnenia plánu hlavných úloh, schválených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Od roku 2014 bol monitoring realizovaný aj s reštaurátormi Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave.
Hlavnou úlohou monitoringu je meranie relatívnej vzdušnej vlhkosti bezdotykovým vlhkomerom v interiéri aj exteriéri chrámov. Ďalej je kontrolovaný stav drevených konštrukcií chrámov, doskových obložení, nástenných malieb a iných drevených diel, ktoré podliehajú rôznym vplyvom - biologickým (drevokazný hmyz, plesne), fyzikálnym (vlhkosť, UV žiarenie) alebo mechanickým (vandalizmus).
Počas obhliadok drevených chrámov bola pozorovaná činnosť drevokazného hmyzu v chrámoch v Hervatove, Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Tvrdošíne. Taktiež bola potvrdená prítomnosť plesní v chrámoch v Bodružali, Hervartove, Leštinách a Ruskej Bystrej. Poškodenia vplyvom vlhkosti a zatekania boli pozorované v chrámoch v Hervartove a Leštinách.
Okrem toho boli zistené aj stále pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad popísaná drevená kazetová výzdoba chóru v interiéri a znehodnotené lampy v exteriéri chrámu v Leštinách, chýbajúce ochranné UV fólie na oknách presbytéria v chráme v Ladomirovej, zhoršujúci sa stav poškodených trámov vo veži v chráme v Ruskej Bystrej, ako aj uvoľnená polychrómia sochárskej výzdoby v chrámoch v Ruskej Bystrej a Tvrdošíne.
V chrámoch v Bodružali, Hronseku a Ruskej Bystrej boli opravené poškodené šindle strešnej krytiny a v chráme v Leštinách boli na južnej strane namontované nové odkvapové ríny. V chráme v Kežmarku bola v celom objekte vymenená elektroinštalácia.
Na základe výsledkov monitoringu drevených chrámov sú vydávané odporúčania na riešenie zistených nedostatkov. Vďaka ich napĺňaniu je možné spomaliť procesy degradácie dreva, a tým predĺžiť životnosť pamiatok.