Katolícke noviny (Katolícke noviny pre obecný ľud) začali vychádzať v novembri 1849 v Pešti. Prvým zodpovedným redaktorom bol Šimon Klempa, kaplán Farnosti sv. Jozefa v Pešti. Ich vydavateľom bol peštiansky Spolok na rozširovanie dobrých a lacných kníh (Spolok sv. KN vychádzali v bernolákovskej slovenčine.
V roku 1855 sa začala spolupráca Andreja Radlinského - kňaza, redaktora, vydavateľa, zakladateľa Spolku sv. Vojtecha. Spolok sv. Vojtecha sa zrodil v časoch, keď v slovenskom národnom a politickom hnutí vznikali a rozvíjali sa dobrovoľné združenia, pričom hlavným cieľom viacerých z nich bolo rozvíjanie národného povedomia a šírenie osvety. Úsilie Andreja Radlinského o získanie schválenia spolku si vyžadovalo enormné diplomatické úsilie a obetavosť. Po získaní cirkevného schválenia od prímasa a ostrihomského arcibiskupa Jána Šimora (12. Andrej Radlinský chápal Spolok sv.
Jeho predstavitelia si uvedomovali význam periodickej tlače, preto po svojom založení v polovici roka 1870 obnovili ich vydávanie ako tlačového orgánu, vychádzajúceho ako týždenník. Prvé číslo obnovených Katolíckych novín, s podtitulom Katolícke noviny ako orgán Spolku sv. Adalberta (Vojtecha), vyšlo dňa 7. júla 1870. Informácia o tom, že vydavateľom novín je Spolok sv. Katolícke noviny mali v tomto období rozsah 12 strán.
Už v treťom čísle novín, ktoré vyšlo 21. júla 1870, bolo na prvých stranách uverejnené oznámenie Andreja Radlinského, že stanovy Spolku sv. Vojtecha sú už „od Ministeria osvety a verejného vyučovania potvrdené“, pričom úprimnú vďaku vyslovil najmä ostrihomskému arcibiskupovi a prímasovi Jánovi Šimorovi. V čísle 4 (vyšlo 28. júla 1870) uverejnil Andrej Radlinský list, dnes významný historický dokument, ktorý zvolával valné zhromaždenie na zriadenie Spolku sv. Vojtecha do Trnavy na 14. augusta 1870.
V ďalších číslach Katolícke noviny prinášali výzvy pre všetkých Slovákov na jeho podporu (č. 6), zoznam členov (údov) dočasného výboru (č. 6), menoslov prvých zakladateľov a údov, ako aj zoznam ich darov a vkladov, z ktorých bol vytvorený tzv. vojtechovský fond (č. Osobitne noviny publikovali programy jednotlivých valných zhromaždení SSV vrátane ustanovujúceho, pozvánky na ne, zápisnice z nich, ako aj niektoré prejavy, ktoré tam odzneli.
Spolku svätého Vojtecha sa tak podarilo vytvoriť úspešnú spoluprácu tlačeného periodika a spolkovej činnosti, čím dokázal prepojiť rôzne agitačné a informačné zložky pre otázky viery, kultúry, národnej identity a duchovného života, a tak ešte razantnejšie oživiť činnosť (nielen) slovenskej rímskokatolíckej inteligencie do konca 19. storočia. V roku 1870 zanikol Cyrill a Method a vydávania samostatných KN sa od roku 1871 do 1881 ujal novozaložený Spolok sv. Vojtecha. Od roku 1881 vydavateľom a šéfredaktorom sa na obdobie 1881 - 1904 stal Martin Kollár, národovec, farár v Nádaši (dnešný Trstín). Neskôr do obsahového zamerania začali postupne prenikať politické témy, až napokon v roku 1910 zanikli.
Obnovenie KN sa podarilo až roku 1940, keď sa stal ich vydavateľom - ako predseda Katolíckej akcie - biskup Michal Buzalka. KN vychádzali v Bratislave pod redaktorským vedením Jozefa Zavarského. Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny KN niekoľko mesiacov nevychádzali (apríl - august 1945). Vydávanie KN pokračovalo číslom 15 z 9. septembra 1945 vo vydavateľskej starostlivosti trnavského apoštolského administrátora biskupa Pavla Jantauscha a po ňom biskupa Ambróza Lazíka.
V celom období 1951 - 1989 nepretržite KN vychádzali v prísne cenzurovanej podobe (s výnimkou prechodného uvoľnenia 1968 - 1969) v Cirkevnom vydavateľstve v Bratislave. Štátna vrchnosť udržiavaním KN pri živote sledovala svoje propagandistické ciele: KN mali byť argumentom pred svetom o „náboženskej slobode“ u nás, o právach Cirkvi... V skutočnosti prinášali tendenčné politické úvodníky, informácie o politickom dianí, propagáciu aktivít Pacem in terris atď. Všetko na zlom papieri a bledou, sotva čitateľnou tlačou.
Roku 1990 spolu s obnovením činnosti Spolku sv. Vojtecha vrátili sa Katolícke noviny pod vydavateľskú starostlivosť tohto spolku. Nasledujúce desaťročia v podmienkach náboženskej i občianskej slobody získali vyše stotisícovú čitateľskú obec, oprávnene očakávajúcu nové prúdy v kultúre, literatúre, v tlači, médiách všeobecne a aj konkrétne na stránkach Katolíckych novín. V praxi vydávania KN sa priebežne hľadala vyhovujúca koncepcia ich obsahového zamerania.
Či toto úsilie bolo úspešné, ako aj vôbec celý ponovembrový vývin Katolíckych novín, zhodnotili konferencie pri dvoch významných výročiach. Prvá roku 1999 pri príležitosti 150 rokov od ich založenia a druhá o ďalších desať rokov. Spolok svätého Vojtecha sa nezanedbateľne zapísal do dejín Slovenska. V rámci viac ako 150-ročnej histórie prešiel svojím vlastným neobyčajným príbehom, ktorý už zaujal viacero autorov, ktorí sa ho pokúsili zmapovať.
V roku 1930 vydal Spolok ako svoju podielovú knihu číslo 156 prácu Jána Pöstényiho, vtedajšieho správcu Spolku svätého Vojtecha, Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Kniha vyšla pri príležitosti 60. Na základe rukopisu Andreja Radlinského, novinových správ a zápisníc valných zhromaždení a výborových zasadnutí mapoval dejiny Spolku. Väčšiu časť publikácie venoval súpisu aktívnych členov Spolku svätého Vojtecha k 1. júlu 1929. Pri príležitosti 125 rokov od jeho založenia sa na konci roku 1994 uskutočnil odborný seminár a následne bol vydaný zborník s 25 príspevkami, ktoré mapovali spolkové dejiny, činnosť (edičná, hospodárska, obchodná, vedecká), vzťahy k ďalším významným inštitúciám, k zahraničným Slovákom a iné.
Keďže Spolok tvorili významné osobnosti, tak ich životy a dielo so zameraním na ich prácu pre Spolok približuje publikácia už spomenutého Vojtecha Strelku z roku 1995 Panteón dejateľov Spolku svätého Vojtecha v Trnave. V knihe bolo podľa autora prezentovaných 35 osobností, ktoré svojimi činmi plnili odkaz jeho zakladateľa. Prevzali na seba veľké úlohy a pri ich plnení často obetovali seba. No zaznamenali aj veľa vynikajúcich výsledkov na poli národnom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom.
V nasledujúcom roku vyšla záslužná práca Hadriána Radvániho Bibliografia vydaní Spolku sv. Zborník zostavený Štefanom Hanakovičom, vtedajším riaditeľom Spolku svätého Vojtecha, bol teda rozdelený do dvoch častí. Následne hneď dvaja autori pripravili a spracovali dejiny Spolku od najstaršieho obdobia do začiatku 21. storočia.
V roku 2004 vydal Milan Katuninec, politológ Trnavskej univerzity, knihu Dejiny Spolku svätého Vojtecha. S rovnakým názvom vyšla v nasledujúcom roku publikácia z pera Štefana Hanakoviča, už bývalého riaditeľa Spolku. Široký záber pôsobenia, významné dejinné zlomy a dôležitosť Spolku v slovenských dejinách ukazuje, že témy k jeho dejinám ešte neboli úplne vyčerpané. Zborník pri príležitosti 150. výročia založenia Spolku zostavila historička Trnavskej univerzity Zuzana Lopatková pod názvom Fidei et scientiae... Obsahuje deväť cenných príspevkov - medzi nimi aj od biskupa Viliama Judáka, Ivana Šulíka, súčasného riaditeľa Spolku svätého Vojtecha, Pavla Zvaru, rektora Pápežského slovenského kolégia sv.
Púť Spolku sv. Vojtecha a Katolíckych novín sa 4. októbra bude konať na jednom z najznámejších pútnických miest na strednom Slovensku. Staré Hory v Banskobystrickej diecéze sú síce malá farnosť, ale silná na modlitbu. „Katolícke noviny nebudú nič nového, poneváč to, čo sa v nich bude zastávať a trebárs i v novom rúchu predstavovať, je vec starodávna, to je naša sv.