Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove patrí k najvýznamnejším historickým dominantám mesta a celého Slovenska. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste.
Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. halového typu. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.
Konkatedrála sv. Mikuláša patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky u nás. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku. Patrónom konkatedrály je sv. Mikuláš, ktorý sa v 13. storočí tešil veľkej úcte medzi veriacimi v Prešove. Alternatívna verzia piesne k sv. Mikulášovi je dostupná s gitarovým sprievodom.
Prešovská Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky u nás. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku. Patrónom konkatedrály je sv. Mikuláš, ktorý sa v 13. storočí tešil veľkej úcte medzi veriacimi v Prešove.
V minulosti ho považovali za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.
V roku 2008 bol farský kostol sv. Mikuláša povýšený na konkatedrálu. Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom.
Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov.
Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne.
V súčasnosti prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce na veži konkatedrály. Už bolo postavené lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Mnohé kamenné články veže sú uvoľnené a v havarijnom stave. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.
Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur. Na otváracích dvierkach sa našli pôvodné texty, zhruba z roku 1701, ktoré boli premaľované okolo rokov 1920 - 1930. Po dokončení rekonštrukcie bude toto dielo úžasným prvkom interiéru.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen významnou náboženskou stavbou, ale aj dôležitou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii mesta a jeho obyvateľov.
História a Vývoj
Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia.
Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom.
Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu. Jeho staviteľov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizeň kamenárskeho majstra.
V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Veža kostola bola dokončená r. 1515. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r.
Ďalších autorov prestavby pripomínajú kamenárske značky a reliéf bradatej hlavy na južnej strane víťazného oblúka južnej lode. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828.
Kostol viackrát vyhorel, a to v r. 1685, 1711, 1780, 1788, 1886 a naposledy r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podľa projektu slávneho staviteľa F.
Pôvodne bol okolo kostola cintorín, ohradený kamenným múrom. Ten zrušili v prvej polovici 19. storočia a následne zbúrali aj múr. Na cintorín, resp. pochovávanie v chráme upozorňujú iba nečitateľné mramorové náhrobné kamene pri južnom portáli.
Ďalšie osudy kostola úzko súviseli s historickým vývinom mesta. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď všetci mešťania spolu s farárom prijali Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti a keďže prvý nemecký kňaz mal zároveň funkciu farára, naďalej ostal i farským kostolom.
Po obsadení mesta habsburským vojskom r.1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho (1682-86, v pôvodine Thökölyho) opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho, v r. 1705-1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.
Za zmienku stojí, že počas reformácie (v 16. -17. Na konci prvej svetovej vojny sa stal svedkom jednej z najtragickejších udalostí v dejinách mesta, popravy účastníkov tzv. prešovskej vzbury. Pri jeho severnej stene bolo 1. novembra 1918 zastrelených 43 osôb. Donedávna pripomínala popravu pamätná tabuľa, sňatá pri oprave kostola r.
V r. 1501 levočský kamenár PETER urobil plán prestavby kostola zo stránky kamenárskej, murárskej a staviteľskej. Prestavbu viedol prešovský majster JÁN BRENGISZEN, dôverník mesta. Pritom mu pomáhali kamenárski majstri MIKULÁŠ A MICHAL. V r. 1505 dokončili trojlodie, v r. 1509 južnú vstupnú halu kostola, v r. 1511 organový chór a v r. 1515 kostolnú vežu. Celkový vzhľad kostola je vzácnou pamiatkou éry neskorej gotiky a jedinečnou dominantou historického jadra mesta. Za reformácie (r. 1624) po požiari bol kostol adaptovaný vstavaním speváckych empór. V r. 1768 kostol opravili a súčasne postavili južný klasicistický portál. V r. 1903-1904 bola veža kostola regotizovaná. Pri generálnej obnove v roku 1950 kostol dostal novú travertínovú dlažbu, novú omietku, maľbu, farebné okná, rozhlas, novú krížovú cestu a opravu strechy.
Podobne v roku 2020 sa reštauroval oltár sv. Jozefa.V roku 2019 začala generálna oprava vitráží a kamenných ostení na konkatedrále, ktorá bola dokončená v decembri v roku 2020. Od roku 2019 začala prestavba organa do jeho pôvodnej podoby. Práce previedla firma Bies a reštaurátorské práce boli prevedené pod vedením Martina Kukuru. V tom istom čase prebehlo aj reštaurovanie empóry, celého chórusu pod vedením pani Libkovičovej a pána Kútneho. 26.12. 2020 nový organ požehnal Mons. B.Bober, arcibiskup -metropolita. Veľkú zásluhu, pod vedením dekana, mal na tejto práci Ing. František Zborovský, predseda O.Z. Prešovská gotika. Dňa 19.3. 2021, v roku sv. Pod vedením dekana Jozefa Dronzeka bola pri konkatedrále postavená socha sv.Jána Pavla II. Autorom sochy je Peter Beňo. Slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 15.7.2012. Na výstavbu sochy prispela farnosť sv.
Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala Lutherovo učenie. Po obsadení mesta habsburským vojskom v r. 1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho v r. 1682 - 1686 opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho v r. 1705 - 1711. Kostol šesťkrát vyhorel, naposledy v r. 1887.
Architektúra a Interiér
Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní na konci 17. storočia.Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli mešťania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare.
Zo všetkých oltárnych obrazov sa zachovalo iba štrnásť tabuľových obrazov od prešovských maliarov Molerovcov, pôvodne z oltára sv. Mikuláša a sv. Panny Márie. Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dieťaťom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skriňu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696). Rám hlavného oltára vznikol počas účinkovania jezuitov v Prešove. Svedčia o tom aj plastiky ich rádových svätcov a emblém IHS na bohostánku. Pod vrcholom je tretí erb Prešova z r. 1558.
Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovalo málo pamiatok. Najvzácnejšia je skriňa z bývalého gotického krídlového oltára (1490-1506) pojatá do dnešného barokového hlavného oltára. Sú v nej tri sochy (210 cm): socha P. Márie, po jej pravici socha sv. Mikuláša, vľavo socha sv. Vojtecha. Tabuľové maľby z krídel spomínaného gotického oltára sú novoinštalované v apside severnej lode kostola. Vzácne sú neskorogotické plastiky z dielne rezbára Majstra Pavla - archanjel Gabriel a Ukrižovaný.
Ku klenotom baroka patrí kazateľnica, malý organový chór i veľký organ. Fragmenty nástenných malieb sú z 15. storočia, v lodi zo 17.storočia. Ku vnútornej a vonkajšej obnove kostola sa pristúpilo v roku 1982 za pôsobenia kanonika Jozefa Šestáka. Nanovo sa k reštaurovaniu pristúpilo od roku 2010 za pôsobenia dekana Jozefa Dronzeka. V rámci vnútornej obnovy sa uskutočnila celková výmaľba, očista a petrifikácia fresiek, reštaurovali sa dve secofresky Mojžiša a Árona,pristúpilo sa k novému usporiadaniu mobiliára, úprave svätyne a k osadeniu oltára, kompletnej výmene elektrických káblov v dĺžke 12 km, osadeniu nových svietidiel, rekonštrukcii zvonov, celkovej úprave sakristie a priestranstva v severnej lodi. V rámci vonkajšej generálnej obnovy bola vymenená celá strecha. V roku 2016 bola prevzdušnená severná strana konkatedrály vzdušným kanálom.
Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st. , soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st. , ktorá bola r. Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovalí nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra. V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela.
Bočný chór s organom pochádza zo 17. storočia. Na ňom sú štyri maľby - Zvestovanie, Narodenie, Obrezanie, Poklona troch mudrcov s označením hlavy a veršov evanjelistov Lukáša a Matúša. Štvor a šesť-sedadlové, intarziou zdobené renesančné stallá pochádzajú z r. 1568-1569. Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom čase bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storočia.
Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur.
V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona.
Rozmery Konkatedrály sv. Mikuláša
Rozmery Konkatedrály sv. Mikuláša:
- Dĺžka: 54,7 m
- Šírka: 34,45 m
- Výška: 16 m
Takto sa Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove stáva okrasou a dominantou starodávneho námestia mesta.
Modlitba k sv. Mikulášovi: Bože, darca každého dobra, na príhovor svätého Mikuláša biskupa, pomáhaj nám v každej núdzi a chráň nás pred každým nešťastím; daj nám veľkodušné srdce, aby sme ochotne dávali iným, čo prijímame od teba a tak bezpečne kráčali po ceste spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jednou z najvýznamnejších náboženských a kultúrnych pamiatok Slovenska, ktorá svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve mesta Prešov.