Význam modlitby za nepriateľov

Modlitba je dychom viery, je jej najvlastnejším vyjadrením. Ako volanie, ktoré vychádza zo srdca toho, kto verí a dôveruje v Boha. Modlitba je rozletom, je úpenlivou prosbou, ktorá ide za hranicu nás samých: niečo, čo sa rodí v intimite našej osoby a uberá sa smerom von, pretože si uvedomuje clivú túžbu po stretnutí. Modlitba sa rodí v skrytosti nás samých, v tom vnútornom mieste, ktoré často duchovní autori nazývajú „srdce".

Modliť sa teda nie je u nás niečo vedľajšie, nejaká naša druhoradá a okrajová schopnosť, ale je to najintímnejšie tajomstvo nás samých. Toto tajomstvo v nás sa modlí. Modlitba kresťana vstupuje do vzťahu s Bohom nežnej tváre, ktorý nechce vzbudzovať nejaký strach ľuďom. Ak boli ľudia vždy zvyknutí približovať sa k Bohu trochu ustráchaní, trochu vyľakaní z tohto očarujúceho a hrôzou napĺňajúceho tajomstva, ak boli zvyknutí uctievať ho so sluhovským postojom, podobným tomu poddanému, čo sa chráni pochybiť v úcte voči svojmu pánovi, tak na druhej strane kresťania sa obracajú na neho s odvahou osloviť ho dôverne menom „Otec".

Modlitba sa rodí zo zeme, z toho humus, odkiaľ je odvodené humilis, humilitas - „ponížený", „poníženosť"; vychádza z nášho stavu stiesnenosti, z nášho neustáleho smädu po Bohu. Viera, ako sme to videli u Bartimeja, je volanie; neviera je udúšanie tohto volania. Ten postoj, aký mali tí ľudia, keď ho umlčiavali: neboli to ľudia viery, on naopak áno. Udúšať to volanie je istým druhom „nedobrej lojálnosti".

Viera je protest proti neblahému stavu, ktorého dôvod nechápeme; neviera je obmedziť sa na znášanie nejakej situácie, ktorej sme sa prispôsobili. Viera je nádej byť zachránení; neviera je navyknúť si na zlo, ktoré nás sužuje a zostať tak aj ďalej. Silnejšie než akákoľvek protichodná argumentácia je v srdci človeka prítomný hlas, ktorý vzýva. Všetci máme tento hlas vo vnútri. Hlas, ktorý vychádza spontánne, bez toho, aby mu niekto prikazoval, hlas, ktorý sa dopytuje po zmysle nášho pozemského putovania, predovšetkým keď sa nachádzame v tme: „Ježiš, zmiluj sa nado mnou! „Ježiš, zmiluj sa nado mnou!" To je nádherná modlitba.

Drahí bratia a sestry, začíname tento cyklus katechéz výkrikom Bartimeja, pretože azda v postave ako on je už vpísané všetko. Bartimej je človek vytrvalý. Okolo neho sú ľudia, ktorí vysvetľovali, že prosenie je neužitočné, že je kričaním bez odpovede, že je hlukom, ktorý ruší a že už toho stačilo a nech láskavo stíchne: ale on nezmĺkol. A nakoniec získal to, o čo mu išlo.

Biblický základ modlitby za nepriateľov

V rubrike Posol deťom malým i veľkým tentoraz skúsená autorka Gabriela Spustová vysvetľuje deťom, čo znamená v praxi zmierenie, odpustenie, modlitba za nepriateľov a neprajníkov. Nie je jednoduché vysvetliť túto zložitú tému najmenším, autorka rubriky tak robí opäť prostredníctvom postáv Kvapôčky a Vetríčka.

Spravodlivosť Boha spočívala, na jednej strane, v záchrane žalmistu, t. j. v nastolení spravodlivosti pre utláčaného, na druhej strane, žalm načrtáva cestu obrátenia nepriateľov. Spravodlivosť Boha podľa tohto žalmu je Božia charakteristika, ktorá dokáže zachrániť žalmistu bez toho, aby jeho nepriateľ bol zničený.

Dávid im hovorí, aby boli v pozore. Majú byť pozorní, pretože Boh tak ako v minulosti mu príde na pomoc. Teda nech sa vyhýbajú zašpiniť sa akýmkoľvek zlom. Skôr nech rozjímajú dňom i nocou nad Božou spravodlivosťou a prinášajú mu zmierne obety. Iba takto môžu dúfať v Božie milosrdenstvo.

Svätý prorok Eliáš svojimi modlitbami ochraňoval izraelské kráľovstvo od nepriateľov lepšie ako to robilo vojsko.

Teologický rozmer modlitby

Boh je stále pri dverách nášho srdca a čaká, že mu otvoríme. A niekedy klope na srdce, ale nie je nanucujúci, čaká. Trpezlivosť Boha s nami je trpezlivosťou otcovskou, niekoho, kto nás veľmi miluje. Povedal by som, že je to trpezlivosť otca i mamy zároveň. Skúsme sa všetci modliť takto, že vstúpime do tajomstva Zmluvy.

Vložiť sa v modlitbe do milosrdného objatia Boha, cítiť sa zahrnutí do tohto tajomstva šťastia, ktorým je trojičný život, cítiť sa ako pozvaní, ktorí si nezaslúžili toľko úcty. A opakovať Bohu v úžase modlitby: je možné, že Ty poznáš iba lásku? On nepozná nenávisť. Je nenávidený, ale nepozná nenávisť. Pozná iba lásku. Toto je Boh, ku ktorému sa modlíme. Toto je žiariace jadro každej kresťanskej modlitby.

Žalm začína presvedčivým zvolaním k Bohu, ako ku záchrancovi, ako ku tomu, ktorý ukázal svoju hlbokú spravodlivosť cez svoj plán spásy. Zákernosť, falošnosť, zvrátenosť, všetky výmysly človeka, ktoré smerujú k tomu, aby vymazali spomienku na existenciu Božieho, nepoznajú Božie zázraky, ktoré Boh koná pre svoje deti, hlavne pre tých, ktorí sú mu verní.

Žalmista tak vyzýva svojich nepriateľov, aby pri spracovaní svojich vnútorných emócií neprešli za hranicu hriechu. Opakom týchto emócií je stíšenie sa. V druhej časti verša „rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa“ žalmista vyzýva svojich protivníkov, aby skôr než vypovedia svoje obvinenia a klamstvá premýšľali na svojom lôžku, teda v čase oddychu a spánku. Práve tento vnútorný dialóg nepriateľov so sebou samými ich môže priviesť k stíšeniu sa a vnútornej premene. Vnútorné stíšenie sa je opísané slovesom, ktoré znamená zamĺknutie zoči-voči niečomu, čo človeka presahuje. Nie je to len prestať rozprávať, ale ostať v údive pred tajomstvom.

Viera nám pripomína, že pred telesnou smrťou nemusíme mať strach, pretože či žijeme, alebo umierame, patríme Pánovi. A so sv. Pravá smrť však, ktorej sa musíme obávať, je smrť duše, ktorú Zjavenie sv. Jána nazýva »druhá smrť« (porovn. Zjv 20,14-15; 21,8).

Tabuľka: Tri kategórie modlitieb a ich význam

V Matúšovom evanjeliu 6, 16-18 varoval pred verejným prezentovaním pôstu s úmyslom získať ľudskú pochvalu. Miesto toho povzbudil svojich učeníkov k tomu, aby pôst vykonávali s pokorným a skrytým srdcom, smerujúc svoju pozornosť k Bohu a duchovnému rastu.

Podľa učenia východnej Cirkvi, modlitba je stredobodom nášho duchovného života, v ktorom sa duša usiluje vstúpiť do živého kontaktu a spoločenstva s Bohom. Nie každá modlitba privádza človeka na vyšší duchovný stupeň - je zbytočné, keď sa niekto modlí na pohľad dlho, ale nepozorne, nedúfajúc v Božiu milosť.

Význam a sila modlitby je presvedčivo dosvedčená v živote a spasiteľnej činnosti Ježiša Krista. Ježiš bez modlitby nevykonal ani jeden svoj čin. Svojich učeníkov naučil nenahraditeľnú modlitbu Otče náš, ktorá sa raz a navždy stala modlitbou Jeho svätej Cirkvi. Neprekonateľným vzorom modlitby je takzvaná arcipastierska modlitba, ktorú Ježiš vyriekol po ustanovení Eucharistie a pred svojím spasiteľným utrpením.

Praktické aspekty modlitby

Musíme si zvoliť svoj vlastný štýl modlitby. Modlitba má vychádzať z človeka spontánne. Ak sa vám nepáči spôsob niektorých modlitieb, - ale vy sa držte svojho vlastného spôsobu. Hľadajte spôsob modlitby, ktorá vám naozaj pomáha nadviazať spojenie s Pánom. Modlitba závisí od vášho spôsobu života, pohlavia, citlivosti a citovosti. Neexistuje len jeden typ modlitby, ktorý bude vyhovovať každému.

Existuje veľa spôsobov, ako stretnúť Boha. Modlitba je rozhovor medzi nami a Bohom. On hovorí a ja počúvam. Ak rozprávam iba ja, ale už nemám záujem počúvať ho, potom to nie je modlitba, ale iba rozprávanie. Aké stupne vedú k stretnutiu s Pánom v modlitbe? Modlitba, ako nadviazanie vzťah s Bohom, je to nadviazanie priateľstva s Ježišom, rozhovor s ním. Modliť sa neznamená robiť niečo, ale byť s niekým. Nestačí sa iba modliť, ale sa s Bohom aj rozprávať. Povedzte to Ježišovi... a už sa modlíte. Požiadajte ho o niečo... a už sa modlíte. Netreba veľa hovoriť, používať alebo nepoužívať rozum. Treba zaujať postoj bezbrannosti pred Pánom, stáť v jeho prítomnosti, pred ním.

Aby sme mohli počúvať Pána, musíme byť veľmi jednoduchí. Ak sa vám páči klasická hudba, počúvajte ju predtým. Predstavte si, že rádio bolo zapnuté. Musíme vypnúť rádio, aby sme počuli to, čo nám chce Boh povedať. Musíme urobiť očistenie srdca, otvorenie srdca, aby sme ním vedeli počúvať. Nepočúvame Pána svojimi ušami. Mohol by nám síce aj šepkať, ale za riadnych okolností to nerobí. Spomeňte si na príbeh zo Svätého Písma, keď Samuel počul hlas. „Hlas, ktorý počuješ, je Boží hlas, Samuel, buď teda pripravený. Choď si ľahnúť a ľahni si. "(pórov, l Sám 3,1-18). Možno sa vám to zdá jednoduché, ale nie je to tak.

Niekedy sme nahnevaní, ale nepovieme mu to. Povieme to svojmu spovedníkovi, ale nepovieme to Pánovi. Máme strach, že sme neboli k nemu dostatočne úctiví. Niekedy sa stane, že keď cítime, že sa na neho hneváme, začneme ho chváliť. Snažíme sa byť veselí. Robíme zo seba iných ľudí. Nevieme byť pred Pánom sami sebou. Nehanbíme sa plakať pred druhými ľuďmi, ale nevieme pred ním ani tancovať. Naša modlitba potom nie je v súlade s tým, čo cítime. Boh vie o nás všetko, či mu to povieme alebo nie. Nemá zmysel tajiť pred neho nahnevaní. Alebo že sme smutní. Je teda zbytočné nasadzovať si masku. Buďme pred Bohom sami sebou. Ježiš bol pred Bohom sám sebou. Volal: „Abba, Otče!" (pórov. Mk 14,36). A inokedy povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mk 15,34). Nerobme si starosti, keď sa počas modlitby necítime dobre, alebo keď si myslíme, že sa nemáme ako modliť. Dôležité je, aby sme boli pred Bohom. Keď sa opaľujeme, nerozmýšľame o Slnku. Je dôležité, aby sme boli v jeho prítomnosti, to je tá najdôležitejšia vec. A to platí aj keby sme zaspali.

Nemyslime si, že dokonalosť našej modlitby závisí od množstva pekných slov. Raz príde za mnou človek a povie mi: „Otče, bol som na modlitbovom stretnutí. Viete, ako krásne som sa modlil? Viete, ako krásne som hovoril? Viete, ako krásne som sa tam pomodlil! Boh sa na nás pozerá ináč, ako my na naše modlitby. Určite, Boh je aj poet, ale predovšetkým je Otec. On sa na nás pozerá s láskou, tak ako sa matka pozeráme sa na neho. Dieťa sa pozerá do matkiných očí. Predstavte si matku s malou dcérkou, ktorá sa jej pozerá do očí. Je to vzťah lásky medzi dievčaťom a matkou. V takejto modlitby sa nielenže zjednocujeme s Ježišom, ale sa meníme na Ježiša. Stávame sa tým, koho milujeme. „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20). A v tomto type modlitby sa naše otázky sa vyriešia. Často sa pýtate, či môžete vykonať určitý skutok. Ak sa budete pozerať na Boha, dostane odpoveď. Niekedy sa stane, že niekto nevie ovládnuť svoju zlosť. Má s tým ťažkosti. Príde za mnou matka a povie mi: „Otče, zbila som svoju dcéru. A táto matka by zbila svoju dcéru. A potom sa pýta otázku: „Zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? Povedzte mu: Pane Ježišu, zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? A potom sa len pozerať Ježišovi do očí. Tento typ modlitby prežívali aj Otcovia púšte. A potom dostávali odpovede, ktoré nikdy predtým nedostali. Raz sa ma jedna žena opýtala: „Otče, môžem ísť na sväté prijímanie?" Odpovedal som jej: „Prečo nie? Urob krátku modlitbu. Povedz mu, že ho neznášaš.!" A ja som odpovedal: „Dobre, ale povedz to Ježišovi. Povedz mu, že ho neznášaš, ak ho neznášaš. Ale táto žena nebola schopná urobiť to. Ježiš súhlasí alebo nesúhlasí. Ale nemôžeš to urobiť tak ľahko.

Prídeme na taký stupeň, keď sa stávame Ježišom. Nechajte Ježiša, aby vo vás hovoril v srdci. Zmýšľajte ako Ježiš! Milujte Ježišovým srdcom! A vtedy sa veci začnú meniť. Začnete konať podľa ovocia Ducha vo vás. To znamená, že necháme Ducha, aby sa v nás modlil on. A vtedy si uvedomujeme, že je v nás Ježiš a Duch Svätý. A že Boh sa modlil v nás a skrze nás za čokoľvek, čo chce on. A že to je chrám, v ktorom prebýva Boh a v ktorom sa Ježiš modlí k Otcovi. Toto sú tie stupňov modlitby, ktorých sa dotkneme počas tohto seminára.

Chcel som ukončiť krátkou modlitbou, ktorú by som nazval modlitbou dýchania. Modlitba dýchania je jednou z dynamík, ktoré používa. Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Chválime Boha, keď spievame. Ale modlitba sa takisto k telesným prejavom človeka a jeho osobnosti. Môžeme sa modliť aj svojím telom, aj svojím dýchaním. Dýchanie znamená dávať život, dušu. Spomeňte si, ako Boh tvorí prvého človeka a keď Pán Ježiš odovzdáva Ducha Svätého apoštolom. Zhlboka sa nadýchneme a necháme sa naplnil nevedno čím. Nechajme toto slovo, túto prítomnosť, aby naplnila každý priestor a celú našu osobnosť. Pokúsme sa o tento spôsob modlitby.

Vžime sa do prítomnosti Pána a vžime sa do jeho prítomnosti. Zatvor oči a vstúp do Božej prítomnosti. Boh je pri tebe. Začni vnímať svoje dýchanie. Vnímaj tento prekrásny dar, ktorý ti Boh dal. Dýchanie je dar od tvojho Otca. Vnímaj to do posledného detailu. Som si istý, že Boh ťa v živote obdaril mnohými peknými vecami. Ale som si istý, že určite sú v tvojom živote aj veci, ktoré nie sú pekné. Veci, ktoré spôsobujú úzkosti, bloky. Problémy. Zbav sa ich svojím výdychom. Zbav sa toho, čo ti spôsobuje zármutok. A potom pri svojom nádychu povedz Ježišovi, aby naplnil tvoju prázdnotu. Povedz Ježišovi vo svojom srdci. Príď, Ježišu, a polož ruku na môj problém, dotkni sa ho. A teraz vnímaj láskavého Ježiša, ktorý tvoj problém berie do svojich rúk. Nie je potrebné mu o svojich problémoch teraz hovoriť, on ich všetky dávno pozná. Len si predstav, že si počas nadýchnutia a vydýchnutia vyslovil meno JEŽIŠ. Vyslovíš ho a on vošiel do tvojho srdca. Príď, Ježišu, príď do môjho srdca. Vyprázdňujem sa od svojej prázdnoty, Pane. Chcem, aby si ma ty naplnil. Už nechcem byť vo svojom probléme sám. - Ja prídem do všetkých tvojich starostí a obnovím ťa. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. AMEN.

tags: #basen #modlitba #za #nepriatelov