Tri „vše” vlastnosti Boha ho charakterizujú ako toho, kto má všetku moc, vie všetko a je prítomný všade. Všemohúcnosť znamená, že Boh sám seba i svoje stvorenie absolútne ovláda. Vševedúcnosť znamená, že on je najvyšším kritériom pravdy a nepravdy, takže jeho myšlienky sú stále pravdivé. Všadeprítomnosť znamená, že vzhľadom na to, že Božia moc a poznanie siahajú do všetkých častí jeho stvorenia, on sám je prítomný všade.
Písmo potvrdzuje Božiu všemohúcnosť a hovorí, že Boh robí čokoľvek, čo sa mu zapáči (Ž 115:3, porovnaj Iz 55:11 a Jer 32:17). Nič preňho nie je priťažké (Gn 18:14). Jeho slovo nikdy nie je bez moci, takže keď Boh hovorí, všetko v stvorení ho poslúcha (Iz 55:11). Samozrejme, stvorenie ho v jednom zmysle neposlúcha, to je podstata hriechu. Boh však riadi dokonca aj hriešne činy (Ž 105:24-25, Gn 45:5-8, Ex 4:21; Rim 9:18, Sk 2:23, Sk 4:28). Nariaďuje hriešne, neposlušné činy kvôli svojim dobrým zámerom.
Z týchto oddielov často vyvodzujeme, že Boh „môže robiť čokoľvek.“ To však celkom nezachytáva úplné učenie Biblie. Sú veci, ktoré Boh nemôže robiť. Nemôže klamať (Tít 1:2, porovnaj Nm 23:19), rovnako ako nemôže vykonať žiaden nemorálny čin. Keďže Boh je dokonale svätý a dobrý, nemôže urobiť nič zlé. A keďže je dokonalá pravda, nedokáže robiť veci, ktoré si logicky odporujú, ako napríklad vytvárať okrúhle štvorce. Jeho pravda je dokonalá konzistentnosť v myslení a konaní.
Definícia Božej Všemohúcnosti
Ako by sme teda mali presnejšie definovať Božiu všemohúcnosť? Myslím, že najužitočnejšia definícia Božej všemohúcnosti je toto: že úplne a totálne ovláda všetko. To zahŕňa najmenšie detaily prírodného sveta, ako je pád vrabca alebo počet vlasov, ktoré nám rastú na hlave (Mt 6:26-30, Mt 10:29-30). Dokonca aj udalosti, ktoré nazývame náhodné, ktoré pripisujeme náhode, sú v skutočnosti Božím konaním (Prís 16:33). To zahŕňa nie len drobné veci, ale aj veľké veci (ktoré sú, koniec koncov, nahromadením malých vecí). Určuje, aké národy budú bývať na ktorom území (Sk 17:26). Rozhoduje, ktorý kráľ bude vládnuť, kedy a kde (Iz 44:28). Rozhoduje, či sa zámery vládcu uskutočnia, alebo nie (Ž 33:10-11). Boh nevládne len dôležitým udalostiam v ľudských dejinách, ale taktiež v životoch jednotlivých ľudí. Utkal nás v lonách našich matiek (Ž 139:13-16). Rozhoduje, či budeme cestovať alebo ostaneme doma (Jk 4:13-17). Riadi dokonca aj rozhodnutia zlých ľudí, ako sme videli vyššie.
Taktiež však uplatňuje svoju moc zachrániť hriešnikov, priniesť odpustenie a nový život (Ef 2:8-10). Naše spasenie je úplne dielom Božej moci a ani trochu naše vlastné dielo.
Božia Vševedúcnosť
Pozrime sa teraz na Božiu vševedúcnosť. Božia moc nie je slepá moc. Všetko, čo Boh robí, má inteligentný zámer a určitý cieľ. A keďže, ako sme videli, Božia moc je univerzálna, je univerzálne aj jeho poznanie. Tým, že pozná svoje vlastné zámery, Boh vie všetko o sebe, o svojom stvorení a o celých dejinách. Písmo často spomína univerzálnosť Božieho poznania (Ž 174:5, Jn 21:17, Heb 4:12-13, 1Jn 3:20). Niektorí teológovia[1] označujú oddiely ako Genezis 18:20-21 za oddiely učiace o Božej nevedomosti. Písmo však Božiu vševedúcnosť predpokladá vždy a všade a je oveľa pravdepodobnejšie, že také oddiely by mali byť interpretované konzistentne s týmto predpokladom.
Božia vševedúcnosť je založená na jeho autorite, pretože on je najvyšší sudca všetkého a on je najvyššou normou toho, čo je pravdivé a nepravdivé. Boh nielen vie všetko, čo je pravda, on je samotnou podstatou pravdy. Pravda je to, čím je on (ako v Jn 14:6). Božie poznanie je vzácnym požehnaním pre Boží ľud. Žalm 139 zdôrazňuje, ako hlboko Boh pozná nás, nech sme kdekoľvek. „Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho“ (v. 6). Božie poznanie nás dostihne, nech by sme šli kamkoľvek: do neba, do hrobu, veľmi ďaleko, na temné miesta (7-12). Poznal nás, keď nás tvoril v lone našej matky (13-16) a už vtedy poznal každý deň nášho života na zemi (16).
Božia Všadeprítomnosť
A teraz k Božej všadeprítomnosti - jeho prítomnosti na každom mieste a v každom čase. Povedať, že Boh je „prítomný“, znamená povedať, že je tu s nami, skutočne tu, nie neprítomný. Niekedy si spájame prítomnosť nejakého človeka s jeho telom, ako keď učiteľ zisťuje dochádzku a hovorí, že Jožko je „prítomný“, pretože jeho telo sedí na jeho stoličke. Boh však nemá telo, je nehmotný. Písmo odpovedá, že Boh je prítomný všade, lebo, ako sme videli, jeho moc a poznanie sú všade. Ak sa každá udalosť všade deje Božou mocou a ak Boh má vyčerpávajúce poznanie všetkého, čo jeho moc vykonala, potom určite nie je neprítomný, ale prítomný v každej udalosti, hoci jeho prítomnosť nie je rovnaká ako prítomnosť fyzických vecí. Jeho všadeprítomnosť je prítomnosť na mieste aj v čase.
Žalm 139 hovorí, že Boh je prítomný na každom mieste. On je stvoriteľ neba a zeme, a tak je na každom mieste. Taktiež je stvoriteľ času[2], bez začiatku alebo konca. Takže bol prítomný na svete od jeho stvorenia a nikdy nebude čas, kedy nebude prítomný. V Písme slobodne vstupuje do dejín a interaguje s tvormi.
Božia Všemohúcnosť ako Pravda Vykúpenia
Takže Božia všemohúcnosť nie je len teoretický záver. Je to vzácna pravda vykúpenia. Hoci sme zhrešili a zaslúžime si Boží hnev, Boh prichádza k svojim verným ľuďom a vyhlasuje im: „Budem s vami.“ To znamená, že Boh je tu, nech sme kdekoľvek, ale taktiež, že Boh je na našej strane. Nie je s nami preto, aby nás zničil, ale aby nám odpustil a zachránil od hriechu. Takže toto „s vami“, táto vykupujúca Božia prítomnosť sa v Písme často nachádza ako jeho milostivý sľub. Izákovi Boh povedal: „Ja budem tebou a požehnám ťa” (Gn 26:3) a to vyjadrenie je často základom pre Božiu vykupujúcu zmluvu. Jadrom tejto zmluvy, Boží sľub vykúpenia, je, že „Ja budem vaším Bohom a vy budete mojim ľudom“, čo je vzácne spoločenstvo Boha s jeho ľudom (Ex 6:7, 2Kor 6:16; porovnaj Gn 17:7, Ex 6:7, Ex 29:45, Lv 26:12, Jer 7:23, Jer 11:4, Jer 24:7, Jer 30:22, Ez 11:20, Ez 14:11, Ez 36:28, Ez 37:27, Heb 11:16, Zj 21:3). Nemalo by nás prekvapiť, že biblické meno pre Ježiša je Imanuel, Boh s nami (Iz 7:4, Mt 1:23). Samozrejme, taktiež môžeme povedať, že Boh je prítomný aj so zlými, a to je niečo desivé a strašné (Zj 1:7).
Neoddeliteľnosť Božích Vlastností
Videli sme, že tri vše-vlastnosti Boha sú od seba neoddeliteľné. Keďže Božia moc je cieľavedomá a univerzálna, implikuje jeho vševedúcnosť. A keďže Božia všemohúcnosť a vševedúcnosť sú univerzálne, musíme vyvodiť, že je všadeprídomný. Takže vše-vlastnosti sú ako ostatné vlastnosti Boha, neoddeliteľné od seba navzájom a od neho. Ako teológovia hovoria, Boh je „jednoduchý“. Jeho vlastnosti nie sú jeho oddeliteľnými časťami. Vše-vlastnosti sú teda spôsobmi, ako hovoriť o Božom panstve. „Pán“/ „Hospodin“ je slovo, ktorým Biblia Boha označuje vyše 7 000-krát. Teologický výraz „zvrchovanosť“ je ekvivalentom k panstvu. Inde tvrdím[3], že Písmo typicky definuje Božie panstvo ako jeho „vládu, autoritu a prítomnosť.“ Ako sme videli, táto triáda je ekvivalentná k trom vše-vlastnostiam. Božia všemohúcnosť je Božia vláda nad všetkým. Jeho vševedúcnosť je jeho autorita vyhlásiť, čo je pravda. Jeho všadeprítomnosť je jeho skutočná existencia v každom čase a na každom mieste.
| Vlastnosť | Definícia | Prejav |
|---|---|---|
| Všemohúcnosť | Úplná kontrola nad všetkým | Vláda nad prírodou, dejinami, jednotlivcami |
| Vševedúcnosť | Úplné poznanie všetkého | Najvyššie kritérium pravdy, podstata pravdy |
| Všadeprítomnosť | Prítomnosť na každom mieste a v každom čase | Moc a poznanie siahajú do všetkých častí stvorenia |
Ľudská Zodpovednosť a Sloboda
Videli sme, že podľa Písma sú ľudské bytosti plne zodpovedné za svoje činy. Zodpovedáme za to, aby sme všetko robili na Božiu slávu. Zodpovednosť spočíva na skutočnosti, že Pán je našou vrcholnou autoritou a vrcholným Hodnotiteľom. V priebehu svojho hodnotenia niekedy Boh prihliada na našu schopnosť - našu slobodu. V niektorých prípadoch (ale nie vždy) viac schopností znamená vyššie Božie očakávania, a menej schopností znamená jeho nižšie očakávania (Lk 12:48). Doterajšia diskusia však nechala otvorené niektoré dôležité otázky. Zatiaľ sme došli k záveru, že ľudské konanie je úplne pod Božou kontrolou. Za svoje konanie sme zodpovední jednoducho preto, že Boh má právo hodnotiť ho a súdiť nás za neho.
Takýto uzáver je pre mnohých nanajvýš odporný, najmä pre tých, čo sa prikláňajú k libertarizmu. Majú pocit, že tento názor znevažuje človeka a jeho význam. Myslia si, že podľa kompatibilného prístupu k slobode sú ľudské bytosti iba „robotmi“, s ktorými sa zaobchádza ako s mechanickými vecami a nie ako s osobami. My však nemôžeme porušiť učenie Biblie len preto, aby sme ho urobili prijateľnejším pre dnešných ľudí. Aj keby neexistovali odpovede na tieto libertárne námietky, bolo by lepšie nechať otázky nezodpovedané. Aspoň dočasne by tieto otázky boli v oblasti tajomstva. Nebolo by na tom nič zlé. Písmu ide nado všetko o oslavu Boha. Oslava Boha niekedy pokoruje človeka a tí, čo dôverujú Písmu, musia byť ochotní prijať tento dôsledok. Žiadame pre seba vždy viacej dôstojnosti, úcty a postavenia a bránime sa prijať nižšie miesto. Písmo však útočí proti našej pýche a ctí si pokorných.
Čo ak sa nakoniec ukáže, že sme roboti - hlina sformovaná do úžasných robotov, a nie iba obyčajná hlina? Mali by sme sa zato Bohu sťažovať? Alebo by sme sa mali cítiť skôr poctení, že naše telá a mysle sú tak utvorené, aby sme splnili svoje určené úlohy vo veľkej Božej dráme? Niektoré stvorenia sa narodili ako králiky, niektoré ako šváby a ďalšie ako baktérie. V porovnaní s nimi by nebolo privilégiom narodiť sa ako inteligentný robot? Veď akí úžasní roboti by sme to boli - schopní lásky a intimity s Bohom, s úlohou vládnuť nad celým stvorenstvom! Nie je to úžasné požehnanie milosti, že keď sme zhrešili s Adamom, tak Boh nás jednoducho nezahodil, ako by asi hrnčiar urobil s hlinou, či ako operátor robota, ktorý funguje zle? Ale Boh poslal svojho Syna, aby za nás zomrel. Vzkriesení s ním k novému životu sa veriaci tešia nepredstaviteľne úžasnému spoločenstvu s ním navždy. Keď o týchto požehnaniach premýšľame, obraz robota sa stáva stále menej vhodným.
Lenže aj keď dáme bokom námietky libertariánov, zostanú nám ešte mnohé nezodpovedané otázky. Prečo Boh zahŕňa takou pozornosťou a láskou stvorenia, nad ktorými má úplnú kontrolu? Žasneme spolu so žalmistom: Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? (Ž 8:5). Táto otázka vychádza práve zo žalmistovej meditácie o Božom majestáte a zvrchovanosti. Boh si pripravil chválu z úst detí a dojčiat proti svojim odporcom (v.3). Je zrejmé, že Boží vzťah k jeho stvoreniu, hoci zahŕňa úplnú „kontrolu“, je oveľa viac než si zvyčajne predstavujeme pod kontrolou. A zahŕňa aj niečo viac než si zvyčajne predstavujeme pod autoritou.
Doteraz sme sa sústreďovali na prvé dva atribúty panstva (Božia vláda a Božia autorita). Jeho zmluvná prítomnosť znamená, že Boh sa stará o svoj svet. On ho neuviedol do pohybu a potom ho nechal bežať samého. Boh zostáva so svetom a vo svete, aby ho ovládal, hodnotil, žehnal a súdil. On je Hrnčiar a svet je jeho hlina, ale nie je to iba hlina. Analógia hrnčiara a hliny je dobrým obrazom o nás. Je to dokonca doslovná pravda, že sme utvorení z prachu (Gn 2:7). Avšak iné biblické obrazy a metafory, ako napríklad „Boží obraz“, na ktorý sme stvorení (Gn 1:27-28), ukazujú, že sme veľmi špeciálny prach.
Prečo by malo Bohu záležať na svete? Prečo je pre neho významný a dôležitý? Niektorí tvrdia, že nemôže mať pre Boha význam, ak ho Boh úplne ovláda. Písmo však hovorí, že svet je významný preto, že je Božím stvorením a predmetom jeho prozreteľnosti. V tomto bode však potrebujeme podrobnejšie uvažovať nad vzťahom medzi Stvoriteľom a stvorením. Po prvé, ako sme videli, je nesprávne hovoriť, že svet je Boh a Boh je svet, pretože Boh je v ňom prítomný. Jeho zmluvná prítomnosť je celkom nekonzistentná s panteizmom, lebo zmluvná prítomnosť predpokladá, že Boh a svet sa navzájom odlišujú. Odlišuje svet od Boha, ktorý je prítomný v ňom a s ním. Je v ňom prítomný ako zvrchovaný Pán, ako jeho autorita, ktorá svet ovláda.
Božie rozhodnutie predurčuje a jeho stvoriteľský čin tvorí bytosti, ktoré sú iné, než je on sám. Stvorenie je teda začiatkom „ne-božského iného“. Samozrejme, inakosť existuje večne v rámci Božej trojice. Stvorenie je však začiatkom niečoho nového: inakosti stvorenia. Táto inakosť stvorenia však obsahuje aj tajomstvo integrity. Vlastná Božia integrita určite zachováva existenciu a fungovanie stvorenia. Keďže však Boh určil odlišnosť stvorenia od seba samého, dal im podstatu a funkčnosť, ktoré sa od Boha líšia. Napríklad keď človek zomrie, tak Boh nezomrie. Človek zomrie, lebo to je jeho údel. Každá súčasť stvorenia má svoju rolu v Božom múdrom pláne. Táto rola je v niečom odlišná od roly iných stvorených vecí, a určite veľmi odlišná od Božej vlastnej roly. Ľudský život, ktorý žiješ, má svoj vlastný význam, ktorý je daný Bohom, ale je odlišný od Božej významnosti. Prirodzene, ten život je tiež závislý od Božieho plánu s dejinami a s jeho prozreteľnou vládou.
Ak Boh určil, že Tomáš bude žiť 80 rokov, tak si to nerozmyslí a nevezme Tomášovi život v šesťdesiatke. Boží plán je večný a nemenný. Tak ako Boh dodržiava svoje sľuby, rovnako sa postará, aby boli jeho rozhodnutia splnené. Znamená to teda, že Boh obmedzil svoju zvrchovanosť? Áno a nie. Nie, pretože táto integrita stvorenia je sama súčasťou Božieho rozhodnutia. Boh sa v žiadnom bode nevzdáva ovládania svojho sveta. V tomto zmysle reformovaní teológovia vždy hovorili, že Boh nemôže jednoducho urobiť čokoľvek. Nemôže urobiť niečo, čo je v rozpore s jeho podstatou.
Môžeme si predstaviť Boha, ktorý plánuje vesmír podobne ako človek, ktorý skladá puzzle. Jednotlivé časti musia do seba zapadať a spolu vytvoriť celok. Tvar jedného kúska určuje, ktorá časť bude k nemu pasovať. Samozrejme, táto analógia je nedokonalá, lebo na rozdiel od ľudských skladačov puzzle Boh sa nemusí vyrovnávať s kúskami, ktoré vyrobil niekto iný. Boh vytvoril každý kúsok a aj ho ovláda rovnako, ako aj celok. Môžeme teda povedať, že Boží plán je obmedzený tým, čo vie o Billovi. Boh predurčuje podľa svojho predzvedenia. Arminiáni hovoria, že Božie predurčenie je založené na jeho predzvedení. Kalvinista to nemusí popierať. Mal by však ukázať arminiánovi, že aj to predzvedenie je založené na predurčení! V Božej mysli sú predzvedenie a predurčenie recipročné. Ani jedno z nich nepredchádza to druhé. Obe sú večné.
Aj tu je treba vziať do úvahy tretí atribút panstva, Božiu zmluvnú prítomnosť. Boh nás nielen ovláda a hovorí nám s autoritou, ale dáva nám aj úlohu vo svojom veľkom pláne. V istom zmysle sme nástrojom v jeho ruke na splnenie jeho obrovského zámeru s vesmírom. Ale v inom zmysle je vesmír jeho nástrojom na uskutočnenie jeho zámeru s každým z nás. Jeho obrovská moc nás ovláda, ale on vždy koná v úplnom poznaní toho, kto sme a je plne oddaný uskutočniť svoj individuálny zámer pre každého z nás. V tomto zmysle môžeme úctivo povedať, že ľudské bytosti (presnejšie: Božie predzvedenie každého z nás) ovplyvňujú Boží večný plán. Boží zvrchovaný plán zahŕňa jeho zmluvnú oddanosť každému stvoreniu, na splnenie roly toho stvorenia. Táto pravda by mala byť ústredným prvkom nášho nazerania na ľudskú slobodu, zodpovednosť a význam. Cítiť sa slobodným znamená cítiť, že človek hrá významnú rolu vo svete, a to je pravdou o každom z nás. Cítiť sa zodpovedným znamená uznať zámer, pre ktorý nás Boh stvoril.