Na úvod pôstneho obdobia, ktoré je milostivým obdobím pokánia, si pripomeňme, že Boh nás volá k obráteniu a zmene zmýšľania. Využívajme preto všetky prostriedky, ktoré nám môžu tento boj uľahčiť. Pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.
Tie prostriedky všetci veľmi dobre poznáme, ale niekedy na ne pozabudneme. Tak si ich poďme spoločne oprášiť a pripomenúť. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Pôst, modlitba a almužna sú akoby dopravné značky, ktoré nás vedú správnym smerom - smerom k Bohu.
Prostriedky pre zmysluplné prežitie pôstu
Čas pôstu je aj časom intenzívnejšieho boja s našimi slabosťami, nedokonalosťami a hriechmi. Medzi dôležité prostriedky patria:
- Božie slovo: Každý jeden z nás by sa mal snažiť o každodenný kontakt s ním a v jeho svetle by sme mali riešiť všetky svoje životné problémy. Božie slovo by malo byť pre oázistu, ktorý o sebe hovorí, že je novým človekom, normou jeho konania.
- Modlitba: Modlitba chápaná ako naša prvá odpoveď na Božie slovo a ako náš osobný a bezprostredný kontakt s Ježišom Kristom, naším Pánom a Spasiteľom. Nový človek je človek, ktorý cez modlitbu žije v neustálom dialógu s Ježišom Kristom.
- Metanoia: Je naším neustálym úsilím o obrátenie, premenu skrze prijímanie a uskutočňovanie evanjeliovej hierarchie hodnôt v živote. V metanoi ide o neustále umieranie starého človeka, prechod na cestu služby, vytváranie novej kultúry, odmietanie skutkov tela a prinášanie ovocia Ducha Svätého. Jej stálym cieľom je uskutočňovanie Ježišovho nového prikázania lásky - agape.
- Sviatostný život: Oázista ako nový človek, majúci nový život, ho musí neustále obnovovať pri prameni, ktorým sú sviatosti - najmä Eucharistia a pokánie.
- Svedectvo: A o tom sme pozvaní svedčiť - o dare nového života v nás, ktorý nám svojou smrťou na kríži vydobyl Ježiš Kristus, a preto je vydávanie svedectva ďalším cenným prostriedkom na naše lepšie prežitie pôstu, ktorý ale môže obohatiť aj iných. Nezabúdajme, že viera je z hlásania, že nám bolo hlásené a my sme pozvaní hlásať iným, aby sa šírilo Božie kráľovstvo.
- Služba v miestnom spoločenstve: Tam, kde nás Boh zasadil, kde máme pracovať pod vedením miestnej autority v konkrétnej službe využívaním prijatých darov - chariziem.
Aby sme lepšie dokázali bojovať s našimi hriechmi, chybami a nedostatkami, musíme si stále viac uvedomovať, že to nie my s nimi bojujeme, ale že v nás bojuje samotný Ježiš Kristus, ktorý už v našich životoch vybojoval nejednu bitku.
Ak využijeme čo najlepšie všetky tieto prostriedky, zmysluplne prežijeme pôstne obdobie, pripravíme sa na zbožné a radostné prežívanie veľkonočných sviatkov a budeme tými, ktorý s pomocou Ježiša budú najprv pretvárať seba samých a následne ľudí a okolie, v ktorom žijeme.
Príprava na Veľký pôst
Už niekoľko týždňov pred samotným začiatkom Veľkého pôstu Cirkev oznamuje jeho príchod a pozýva nás do obdobia predveľkopôstnej prípravy. Je charakteristickou črtou vychodnej liturgickej tradície, že každý veľký sviatok alebo obdobie - Pascha, Narodenie Isusa Christa, Veľký pôst atď., sa oznamujú a „pripravujú“ vopred. Pretože Cirkev hlboko psychologicky nazerá na ľudskú prirodzenosť. Poznajúc nedostatočnú koncentrovanosť a značné „posvetštenie“ nášho života Cirkev vie o našej nespôsobilosti k rýchlym zmenám, k náhlemu prechodu z jedného duchovného alebo mentálneho stavu do druhého. A tak dlho pred samotným začiatkom veľkopôstneho úsilia sústreďuje Cirkev našu pozornosť na jeho vážnosť a volá k rozjímaniu nad jeho významom. Skôr než začneme praktizovať Veľký pôst, Cirkev nás oboznamuje s jeho významom. Táto príprava zahŕňa päť na seba nadväzujúcich nedieľ tesne predchádzajúcich Veľký pôst.
Päť nedieľ pred Veľkým pôstom
- Nedeľa o Zacheovi: Témou je túžba. Zacheus si želal „správnu vec“, chcel vidieť Christa a dostať sa k Nemu. On je prvým symbolom pokánia, pretože pokánie sa začína znovuobjavením hlbokej prirodzenosti každej túžby - túžby po Bohu a Jeho spravodlivosti, po pravom živote.
- Nedeľa mýtnika a farizeja: Zobrazuje muža, ktorý je so sebou stále spokojný a myslí si, že spĺňa všetky náboženské požiadavky. Je sebavedomý a hrdý sám na seba. V skutočnosti však prekrúca zmysel náboženstva. Pokora je skutočne božská vlastnosť, samotný obsah a žiarenie tej slávy, ktorá, ako spievame počas božskej liturgie, napĺňa nebo i zem.
- Nedeľa márnotratného syna: Podobenstvo, spoločne s piesňami tohoto dňa, pred nami odhaľuje čas pokánia ako návrat človeka z vyhnanstva. Márnotratný syn odišiel do ďalekej krajiny, kde minul všetko, čo mal. Ďaleká krajina! Je to jedinečná definícia postavenia človeka, ktorú si musíme uvedomiť a prijať za svoju, ak sa chceme začať približovať k Bohu.
- Mäsopôstna nedeľa: Počas týždňa, ktorý po nej nasleduje, je Cirkvou predpísaný čiastočný pôst, ktorý už spočíva v zdržanlivosti od mäsa. Toto pravidlo treba chápať vo svetle toho, čo tu už bolo skôr povedané o význame prípravy. V predvečer tohoto dňa (mäsopôstnej soboty) nás Cirkev pozýva k všeobecnej spomienke na všetkých „zosnulých v nádeji vzkriesenia a života večného“.
- Nedeľa odpustenia: Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Doteraz sme sa dozvedeli, že človek bol stvorený pre raj, pre poznanie Boha a spoločenstvo s Ním. Hriech však zbavil človeka tohoto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Christos, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu.
Veľký pôst je oslobodením z nášho zotročenia hriechom, z väzenia "tohoto sveta". A čítanie z Evanjelia v túto poslednú nedeľu /Mt 6, 14-21/ uvádza podmienky oslobodenia. Prvou je postenie - odmietnutie akceptovania túžob a ponúk našej padlej prirodzenosti ako normálnych, snaha oslobodiť sa z ovládania duše telom a matériou. Druhou podmienkou je odpustenie - "lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský".
Modlitba ako súčasť pôstu
Pôstne obdobie môže byť často preplnené rozličnými vecami a môžeme prežívať zmätok, pretože zápasíme s tým, čoho sa máme vzdať a zároveň akým spôsobom máme nastúpiť na správnu cestu. Preto chceme našu pozornosť zamerať na modlitbu. Je to vzťah počúvania aj rozprávania. Modlitba je podstatnou súčasťou rastu nášho vzťahu so živým Bohom. Ak sme modlitbu ešte nezačlenili do nášho každodenného života, pôstny čas je preto vynikajúcim začiatkom.
Na počiatku tohto nášho úsilia je dobré sa zmieriť s Bohom, ako to popisuje P. Zmierenie prichádza cez svätú spoveď.
2559 „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodné dobrá.“ Z akej pozície hovoríme, keď sa modlíme? Z výšok našej pýchy a našej vlastnej vôle alebo „z hlbín“ (Ž 130,1) poníženého a skrúšeného srdca? Kto sa ponižuje, bude povýšený. Poníženosť je základom modlitby. My „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8,26).
2560 „Keby si poznala Boží dar“ (Jn 4,10). Nádhera modlitby sa ukazuje práve tam, na okraji studní, kam prichádzame hľadať pre seba vodu. Tam prichádza Kristus v ústrety každému človekovi, hľadá nás prvý a prosí, aby sme sa mu dali napiť. Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži. Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom.
Význam pôstu
Aby sme správne pochopili význam pôstu v našom duchovnom živote, je treba mať na pamäti, že pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia. °to viac v tomto Roku milosrdenstva. Boh nás volá k obráteniu a zmene zmýšľania. Pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.
Pôstom sa zriekame dovolených a príjemných vecí ako je jedlo, nápoje, televízia... Nie je to čas sebatrýznenia, ale čas oslobodenia sa od toho, čo nás spútava. Každý by mal zisťovať, čo ho spútava a čo ho z týchto pút môže vyslobodiť. Lakomého charita, lenivého vstávanie o pár minút skôr , ako zvyčajne, rozbehaného stíšená modlitba, workoholika čas na odpočinok a vzťahy, alkoholika a fajčiara askéza, toho kto posudzuje iných, modlitba za brata, sestru...
V modlitbe hľadáme blízkosť Boha, rozprávame sa s Bohom a obnovujeme si naše priateľstvo s ním. Ježiš často vyhľadával samotu, kde nič nezakrývalo pohľad na Boha, kde ho nevyrušoval hluk. Preto Ježiš hovorí: "Keď' sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti." (Mt 6,6).Teda nielen pôst, ale aj modlitba. Pretože pôst bez modlitby je iba odtučňovacou kúrou. A rovnako platí aj to, že modlitba bez pôstu je iba hovorenie množstva slov. A napokon almužna, ktorá rozmnožuje našu lásku. Pravá láska je tá, ktorá sa vie obetovať, ktorá vie darovať čosi zo seba. Kto je závislý, kto je pripútaný k veciam, nedokáže otvárať ani srdce, ani ruku. Okolo nás sa vždy nájde dostatok ľudí, ktorí potrebujú naše otvorené srdce a ruky. Chce to len maličkosť - mať otvorené oči a nájsť si čas pre druhého. Nezabudnime, že pôst, modlitba a almužna nikdy nie sú cieľom. Sú to len prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca!
Veľmi pekne to vyjadril pápež sv. Lev Veľký. "Podstatou nášho pôstu nie je zdržanlivosť od pokrmov.
Sväté Písmo nám zdôrazňuje pôst. V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď' mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona). Aj Nový zákon často spomína pôst: I náš Pán sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania. V Cirkvi je ustanovených takmer 180 pôstnych dní (okolo 50 piatkov, aj takmer 50 stried), 4 adventné týždne, 40 dňový veľký pôst ).Už v starokresťanskom spise Didache (Učenie Dvanástich apoštolov) z roku 90, to značí z doby kedy ešte žil apoštol Ján a prvá poapoštolská generácia, sa píše o praxi pôstu toto: "Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. "Teda už v 1. storočí zachovávali kresťania pôstne dni. Rovnako nás o tom učí sv. Epifanos a iný starokresťanský disciplinárny spis Apoštolské konštitúcie vysvetľujú: "Pán nám prikázal postiť sa v stredy a piatky. V stredu preto, že vtedy sa zhromaždila veľrada aby odsúdila nášho Pána, a v piatok, lebo v tento deň pretrpel smrť pre našu spásu." Dodnes sú centrálnymi dňami pôstu práve Popolcová streda a Veľký piatok.
Kresťan vidí pôst nie ako nejaký disciplinárny vrtoch Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. Keď' niekomu umrie mama, otec, manžel či manželka, alebo dieťa, kto by vtedy mal chuť tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? Isto nikto normálny, čo má srdce, cit. Piatkový pôst je pre veriaceho kresťana uvedomením si, že za mňa niekto umiera na kríži. Boží Syn kvôli mne umiera, a ja budem hodovať, tancovať alebo sa zabávať? V pôste sa naplňujú slová Pána, ktoré povedal o apoštoloch, vzhľadom na svoje zajatie a umučenie: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď' im ženícha vezmú; potom sa budú postiť" (Mt 9, 15). A tento deň či tieto dni si kresťan pripomína práve v piatok a tiež v pôstnym obdobím.
Treba povedať, že pôst bol vždy náročný a vždy v sebe niesol ťažkosť. Pôst nie je diéta. Diétou sa zameriavame na seba, pôstom na Boha. Dnes sú mnohí ochotní sa postiť zo zdravotných či estetických dôvodov, aby schudli, aby vyzerali pekne v očiach ľudí. O pekný ľudský pohľad sa namáhame, a o Boží sa nestaráme? Tamtí majú kvôli časným veciam k svojej diéte aj ochotu, aj silu. Nemôžeme sa my, kresťania, postiť kvôli večným veciam? Na to nám chýba ochota aj sila? Prečo keď' ktosi chudne kvôli diéte, tak ho spoločnosť obdivuje, no keď' sa niekto postí zo svojej kresťanskej viery, spoločnosť ho odmieta, vysmieva a uráža?
Prvotným cieľom pôstu je stať sa vedomým svojej závislosti na Bohu: Ak máme vždy jedenia a pitia nadostač, ľahko sa staneme príliš sebaistými, vidiac len svoje vlastné schopnosti, a podliehame falošnému pocitu úplnej nezávislosti a sebestačnosti, všetko nám je samozrejmé. Pôst nás cez hlad a únavu teda robí "chudobnými v duchu", vedomými si svojej slabosti, bezmocnosti a závislosti na Bohu.
Pôst neznamená zavrhnutie Božieho stvorenstva. Veď' nič nie je nečisté (Rim 14, 14) a Boh všetko stvoril dobré (Gen 1, 31). Zlo neprebýva v stvorených veciach ako takých, ale v našom zlom vzťahu k nim, teda v našej vôli. Preto pôst nie je odvrhovaním Božieho stvorenstva, ale je na očisťovanie našej vôle. Počas pôstu zapierame naše telesné impulzy, napr. chuť k jedlu a pitiu. Nie preto, že by tieto impulzy boli sami osebe zlé, ale preto, že aj oni boli zasiahnuté hriechom a uvedené do neporiadku a potrebujú byt' očistené sebazáporom. Aby sme totiž v sebe nastoľovali Kristov poriadok vykúpenia, kde nie chute ovládajú nás, ale my ich. V pôste nejde o zápas proti telu, ale kvôli telu a kvôli duši. Zavrhovaním toho, čo je hriešne v našej vôli, nenivočíme telo, stvorené Bohom, ale uvádzame ho k jeho pravej rovnováhe a slobode.
Pôst, modlitba, almužna: význam pôstu spočíva v jeho spojení s modlitbou a almužnou (skutkami milosrdenstva). O tomto spojení modlitby, pôstu a milosrdenstva hovorí osobitne kniha Tobiáš (12,8). Bez modlitby a prijímania svätých sviatostí sa pôst stáva farizejským. Nevedie totiž k pokániu a radosti, ale k pýche, vnútornému napätiu, podráždenosti a nevrlosti. Aj Písmo hovorí o spojení pôstu a modlitby, keď' apoštoli mali víťaziť nad démonmi pôstom a modlitbou (Mt 17,21; Mk 9,29), keď' tak žili prví kresťania (Sk 13,3), keď' sa Pán sám na púšti modlil (Mt 4,1-11), či keď' Mojžiš prijal tabule Zákona na hore Sinaj (Ex 34, 28) alebo keď' Eliáš vystúpil na Horeb ( 1 Kr 19, 8-12). Ktorý vojak, čo dostane dve zbrane proti nepriateľovi, by jednu len tak odhodil? Aj apoštol Pavol sa postil a učí, že modlitba a pôst sú súčasťou aj života kresťanských manželov.
Pôst a modlitba sú napokon sprevádzané almužnou, to jest skutkami milosrdenstva. Zmena srdca, jeho obrátenie k Bohu, je cieľom pôstu. Preto pôst vedie k milosrdenstvu.
Ak začnem každé ráno úprimne hľadať Ježiša, aj mne budú znieť anjelove slová: "Ty sa neboj! Viem, že hľadáš Ježiša. A ak ho budem naďalej úprimne hľadať, sám mi pôjde v ústrety. Potom mi stretnutie s osláveným Kristom prinesie do duše pravú radosť a pokoj, lebo Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. A čo môže byt' pre človeka viac, než ostať v jeho oslávenej prítomnosti? Pane, daj mi každé ráno silu a odhodlanie začínať slovami žalmistu: "Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Uzdrav všetky moje hriechy a rany cez spasiteľné pokánie. Dávam ti všetok tento čas, aby som ti konečne mohol vyznať vieru a s radosťou zvolať: Sláva ti naveky!
Boh lásky, priveď ma naspäť ku Tebe. Zošli svojho Ducha, aby posilnil moju vieru a viedol k dobrým skutkom. Pane, posilňuj ma počas tohto obdobia pôstu svojim Slovom života a sprav ma jedným s Tvojou láskou a modlitbou. Naplň mi srdce Svojou láskou a uč ma vernosti Kristovmu evanjeliu. Daj mi milosť povstať nad svoje ľudské slabosti. Otče, zdroj nášho života, s radosťou vystieram svoju ruku k Tebe. Dovoľ mi neprestajne kráčať po Tvojich cestách. Otče lásky, žriedlo požehnania, pomôž mi prekonať môj starý hriešny život a vstúpiť do nového života v milosti. Priprav ma na slávu Tvojho Kráľovstva.
1386. Sila pôstu a moc modlitby - Pavol Ružička - Stará Turá, 24.10.2021, SK
Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa podľa Pôstnej disciplíny (schválenej Radou hierarchov) prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) dodržiava prísny alebo strohý pôst, čo znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom. Je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi a používa sa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si pripomínali Kristovo utrpenie a smrť v deň židovskej Paschy a dodržiavali pôst. Postupne sa pôst presunul na obdobie pred Paschou, tzv. predpaschálny pôst, a neskôr trval celý týždeň, ktorý dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň). Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).
Symbolika čísla 40. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu. Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 = ) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas.
V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu. V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.
Liturgické prvky Štyridsiatnice
- Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho: Je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.
- Kánon sv. Andreja Krétskeho: Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta.
- Aliturgickosť: Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.