Veľkonočné sviatky predstavujú päťdnie, počas ktorého si kresťania pripomínajú poslednú večeru, krížovú cestu, umučenie a ukrižovanie Ježiša a jeho slávne zmŕtvychvstanie. Každá kresťanská cirkev ale nahliada na Veľkú noc svojou vlastnou optikou. Svoj pohľad na Veľkú noc a jej posolstvo poskytli zástupcovia štyroch kresťanských cirkví v Prešove.
Uvedeným významným autoritám kresťanských cirkví, etablovaných v Prešove, boli položené tri otázky. Existujú rozdiely vo vnímaní Veľkej noci medzi kresťanskými cirkvami?
Na túto otázku odpovedali:
- Vladyka Ján Babjak, arcibiskup prešovský a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
- Jozef Dronzek, rímskokatolícky farár-dekan Farnosti sv. Mikuláša v Prešove
- Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
- Peter Ruščin, pastor zboru Apoštolskej cirkvi v Prešove
„Iste sú určité rozdiely, každá kresťanská cirkev podčiarkuje niektorý iný prvok. Napríklad pre protestantské cirkvi je najväčším sviatkom Veľký piatok, keď sa Kristus obetoval na kríži. Lepšie bude, ak sa opýtate priamo predstaviteľov týchto cirkví.
„Substanciálna pravda viery je pre každého kresťana a teda aj pre všetky kresťanské cirkvi tá istá: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15, 14) Prvá pravda viery, ktorú kresťania ohlasovali nebola pravda Vianoc, ale pravda, že Kristus žije. V tom sú všetky kresťanské cirkvi zajedno. Rozdiely sú v liturgickom slávení, v ich pompéznosti, časovom zadelení a podobne.
„Osobne si myslím, že nie. Veľká noc je základ, na ktorom stoja všetky kresťanské cirkvi. Veľká noc ako sviatok Kristovej vykupiteľskej smrti a jeho vzkriesenia je niečo, čo učí každá jedna kresťanská cirkev. Iné je, aké prípravy k Veľkej noci a obrady k jej sláveniu rôzne kresťanské cirkvi používajú, prípadne v akom čase tento sviatok slávia.
„Podľa mňa nie, všetko sa koncentruje okolo udalostí Veľkého piatku a Nedele vzkriesenia.
„Sviatok Veľkej noci, ktorý sa vo východnom obrade volá sviatok Paschy, je najväčší a najdôležitejší kresťanský sviatok. Môžeme povedať, že Kristovo vzkriesenie je kľúčom od všetkého čo veríme, je podstatou našej viery.
Sv. apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom napísal: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna… Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých“ (1 Kor 15, 17 - 20). V tento sviatok Paschy si pripomíname Ježišovo najväčšie víťazstvo nad hriechom, nad smrťou a nad diablom. Vzkriesený Kristus nám otvára bránu neba, čiže vykupuje celé ľudstvo z otroctva hriechu, do ktorého ho dostal diabol spáchaním dedičného hriechu. Preto tento sviatok vnímam ako najdôležitejší v živote kresťana, teda aj v mojom živote, lebo veriacemu človeku ukazuje a ponúka cestu do nášho cieľa - do neba. Pascha znamená prechod.
„Som fascinovaný Veľkou nocou, lebo toto obdobie ma vždy udivovalo, udivuje a verím, že to tak aj ostane. Údiv vychádza z otázky: Čo to pre mňa, pre nás, Kristus urobil? Ako malý a dospievajúci chlapec som chodil na obrady do farského kostola, ktorý bol natrieskaný až do posledného miesta aj v čase komunizmu. Prežíval som vo svojom vnútri veľmi hlboko „búranie oltára“, tak sme to ľudovo volali (obrad po skončení sv. omše na Zelený štvrtok, keď sa z oltára odnáša všetko), spev pašií dospelými chlapmi na Veľký piatok, „pálenie Judáša“ (obrad ohňa na Bielu sobotu), slávnostné Aleluja či sprievod okolo kostola so sochou Vzkrieseného Krista. Dodnes z toho žijem, aj keď už viac ako 20 rokov slávim obrady ako kňaz.
„Veľká noc je najstarším kresťanským sviatkom, na ktorom stojí celý základ kresťanskej viery. Keby nebolo vzkriesenia Kristovho, celé cirkevné snaženie by bolo zbytočné. Apoštol Pavol to veľmi dobre vystihol: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15,14).
„Pre mňa je to pripomienka môjho obrátenia a spasenia. Tak ako Izraeliti opustili Egypt, prešli Červeným morom a vydali sa na cestu do zasľúbenej zeme, aj ja som musel opustiť starý život a začať nasledovať Ježiša Krista. Pán Ježiš urobil zo svojej strany všetko - opustil nebo, prišiel na zem, zomrel za môj hriech, bol vzkriesený. Ja mám urobiť svoju časť - odložiť staré veci, oddeľovať sa, áno, dennodenne zomierať hriechu a nasledovať Ježiša Krista. Veľká noc je príležitosť utvrdiť sa v tomto rozhodnutí a zdieľať ho v rodine so svojimi deťmi, rozprávať im spolu s manželkou príbeh svojho obrátenia.
„Každý veriaci človek by si mal vziať z tohto sviatku to podstatné. Zámerne hovorím „veriaci človek“, lebo neveriaci človek neverí vo vzkriesenie a neprijíma ho. Ľudia, ktorí stratili vieru, alebo tí, ktorí sa k viere nikdy nedostali a neboli pokrstení, pre nich sú sviatky Veľkej noci iba akousi folklórnou záležitosťou, či dávnou tradíciou. Oblievačka, šibačka, dobré jedlo, či pitie… Ak však ľudia nepreniknú do podstaty sviatku Veľkej noci a zostávajú iba na jeho povrchu, potom pre nich sviatok Veľkej noci neznamená skoro nič. Pochybujúcim a hľadajúcim ľuďom, tým, ktorí túžia spoznať pravdu, odporúčam vyhľadať si v Evanjeliách a v celom Novom zákone správy o vzkriesení Ježiša Krista a zamyslieť sa nad nimi. Pán Ježiš, ktorý je Boží Syn, iste ich pochybnosti rozptýli a dá im pochopiť a prijať pravdu o svojom vzkriesení. Christos voskrese! Voistinu voskrese! Kristus vstal z mŕtvych!
„Uistenie, presvedčenie, ba istotu, že hrob nebude mať v našom mieste posledné miesto, ku tomu Heideggerovskému: „Človek je bytie k smrti“. Veľká noc pridáva jasne: Človek je bytie pre večný život. Tajomstvo zla a tmy, tajomstvo bolesti, zrady, utrpenia, choroby, sklamania a smrti má svoju moc a svoj čas. Ako na dlani to vidíme aj v živote Krista. Aký zmysel by mala mať Kristova pravda, keby bola vymedzená len na časový úsek medzi jasličkami a hrobom? Veď všetko by sa nám javilo ako veľká katastrofa, blamáž a boli by sme z toho len hlúpi a zúfalí. Kristus vstal a žije, preto nie je naša viera márna ani zbytočná. Nechajme sa fascinovať Vzkriesením.
„V prvom rade nás tento sviatok núti premýšľať nad základnými existenčnými otázkami života človeka. Predovšetkým dáva tento sviatok ľuďom odpoveď na otázku smrti a čo bude s nimi potom. Apoštol Pavol hovorí, že smrť v Kristovom vzkriesení prestala byť víťaznou doménou nad ľudským životom.
„Potrebuje zaujať jasný postoj k tomu, čo pre neho Boh urobil. Ak Boh zaplatil takú vysokú cenu, aj človeka to niečo musí stáť. Spasenie je zadarmo, ale nasledovanie Pána Ježiša určite zadarmo nie je.
Priebeh Veľkej noci
Veľkonočné sviatky, ktoré budeme oslavovať na jar 2024, začnú už tradične Zeleným štvrtkom. V kresťanskom kalendári sa štvrtok pred Veľkou nocou nazýva Zelený štvrtok, je súčasťou Svätého týždňa. Podľa dohody pred mnohými rokmi vychádza Veľkonočný pondelok pre rok 2024 na prvého apríla. Tento deň je každoročne na celom svete známy ako Deň bláznov.
V kresťanskom kalendári sa štvrtok pred Veľkou nocou nazýva Zelený štvrtok, je súčasťou Svätého týždňa. Kresťania si vtedy pripomínajú obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Na Zelený štvrtok sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi a ustanovenia sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. Táto omša je známa obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania).
Nasledujúci deň - Veľký piatok je deň spomienky na utrpenie, umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží priniesol svetu najväčšiu obetu. Svojou smrťou na kríži zomrel za naše hriechy, aby neskôr víťazstvom nad smrťou dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. V katolíckej cirkvi sa v tento deň veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.
Veľkonočná nedeľa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku vo všetkých kresťanských cirkvách. To najväčšie dielo Božie je dokonané na veľkonočnú nedeľu. Predovšetkým v gréckokatolíckych chrámoch sa posväcujú veľkonočné pokrmy, pôstne obdobie sa končí. Katolíci sa zdravia radostnou správou: „Kristus vstal z mŕtvych!“ Na pozdrav nadšene odpovedajú: „Naozaj vstal!“ Gréckokatolícka verzia: „Christos voskrese! Voistinu voskrese!“ (starosloviensky: „Христóсъ воскрéсе!
Veľkonočný pondelok je na Slovensku spojený s viacerými ľudovými tradíciami. Tento deň je v súčasnej dobe najznámejší z celých sviatkov. Chlapci polievajú dievčatá vodou a šibajú ich korbáčmi. Budúci rok vychádza šibačka na Deň bláznov prvého apríla. Veľká noc sa nesie v znamení šibačky, ženy sa nevyhnú výpraskom korbáča a taktiež oblievačke.
Na Slovensku až do súčasnosti pretrvali aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Súvisia s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa ľudia lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, obstaral sa nový odev. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Staré pohanské zvyky nám tak splynuli s kresťanskými do toho, čo dnes nazývame sviatky Veľkej noci.
Veľkonočné tradície na východnom Slovensku a v Trebišove
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom. Hoci niektoré zvyky pomaly miznú, ich význam zostáva aktuálny a hodný uchovania.
Na Zelený štvrtok sa na Zemplíne tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, mnohí ľudia nepracujú, najmä neporušujú zem, čo má symbolizovať úctu k ukrižovanému Kristovi a jeho uloženiu do hrobu. Najmä v pondelok sa tu uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne.
Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína. Zvyšky posväteného jedla, ktoré sa nespotrebujú, ľudia zakopávajú do zeme alebo spaľujú, aby podľa zvyku nemohli byť zneužité pri čarovaní.
V Sečovciach sa dievčatá na sviatočné dni obliekajú do červených šiat, často zdobených korálkami a stužkami, pričom červená symbolizuje vnútornú silu a energiu. Dôležitou súčasťou sviatkov je výmena darov, pri ktorej si členovia rodiny navzájom odovzdávajú symbolické predmety ako vajíčka či farebné stužky. Touto tradíciou si prejavujú lásku, spolupatričnosť a vďačnosť.
Ako už bolo spomenuté, v okolí Trebišova sa kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou a podáva sa s zemplínskym bielym koláčom.
Požehnávanie jedla a vody
Požehnávanie jedla a vody je hlboko zakorenená tradícia v mnohých kultúrach a náboženstvách, ktorá presahuje samotný akt konzumácie. Od starovekých rituálov až po súčasné praktiky, požehnávanie jedla a vody je prejavom vďaky, úcty a duchovného spojenia. V slovenskej kultúre, silne ovplyvnenej kresťanstvom, má táto tradícia osobitné miesto a prejavuje sa rôznymi spôsobmi, najmä v súvislosti s kresťanskými sviatkami a bežným životom.
Požehnávanie veľkonočných jedál je starobylá tradícia, ktorá súvisí so starou pôstnou disciplínou. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.
Medzi tradičné požehnávané jedlá patria:
- Paska: Sladký okrúhly chlieb, symbolizujúci Ježiša Krista, Chlieb života.
- Vajíčka: Symbol nového života a vzkriesenia.
- Šunka a klobása: Symbol hojnosti a radosti.
- Chren: Symbol horkosti Ježišovho utrpenia.
- Soľ: Symbol očistenia a ochrany.
VYSVETLENIE slovenských Veľkonočných sviatkov
Súčasťou liturgického slávenia Veľkej noci je aj obrad požehnania jedál, ktorý je charakteristický najmä pre východné Slovensko. Veriaci prichádzajú do chrámov na Bielu sobotu, respektíve Veľkonočnú nedeľu s košíkmi plnými typických pokrmov. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.