Čo sa týka prístupu starovekých ľudí k vojne a násiliu, podľa biblických príbehov boli mocenské boje častou realitou. Napriek tomu každý človek hlboko túži po pokoji. Každý zápas sa musí skončiť, aby človek mohol žiť, lebo vojna je nepriateľka života. Kde je vojna, tam je smrť. Na rozvíjanie života potrebujeme pokoj, mier a integritu.
Hoci v slovenčine rozlišujeme slová pokoj a mier, mnohé jazyky majú pre obe skutočnosti jeden výraz. V hebrejskom jazyku vyjadruje pokoj slovo šalom. Je prítomné i v pozdrave: „Pokoj s tebou.“ Tento pozdrav nájdeme na viacerých miestach Svätého písma. No šalom nevyjadruje iba neprítomnosť vojny. Vyjadruje integritu človeka, ale aj všeobecné blaho, lebo človek sa môže rozvíjať len vtedy, ak žije vo vnútornom i vonkajšom pokoji. Niektorí ľudia sa aj dnes zdravia slovom šalom. Priamo tento pozdrav nepoužívam. Ale je krásny. Osobne ma fascinuje najmä na stránkach Nového zákona, keďže je to Ježišov veľkonočný pozdrav: „Pokoj vám.“ Pri týchto slovách si uvedomujem, že skutočný pokoj vychádza z daru, ktorý nám prináša Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní. Jeho blízkosť a prítomnosť sú prameňom pokoja. Vďaka Ježišovi nachádzajú pokoj aj rozrušení apoštoli. Táto skúsenosť sa tiahne celými dejinami.
Starý zákon: Boh bojuje za Izrael
Zo Starého zákona môžeme mať dojem, že tam vojna nasleduje za vojnou, čo je z istého uhla pohľadu aj pravda, hoci každá vojna mala iný charakter. V Starom zákone sa spomínajú rôzne boje, no významnou skúsenosťou bolo vyslobodenie izraelského ľudu z Egypta. Mojžiš ani izraelský ľud nebojovali sami, lebo Boh ich viedol mocnou rukou. Izraeliti sa však potrebovali naučiť, že sa musia spoliehať iba na Pána, že víťazstvá nedosiahnu vlastnými schopnosťami. Jedným z príkladov je známy boj s Amalekom. Keď má Mojžiš zdvihnuté ruky, izraelskí bojovníci víťazia. No keď Mojžišovi ruky klesnú, Izrael stráca dominantnú pozíciu. Skúsenosť, že sa treba spoliehať iba na Boha, potvrdzuje aj Dávid, ktorý viedol mnohé vojny, aby stabilizoval svoje územie. Boh bol v týchto bojoch na jeho strane.
Perspektíva Svätého písma ukazuje, že boje Izraela sú v konečnom dôsledku bojom medzi Bohom a jeho nepriateľmi. Keď je Izrael na Božej strane, vedie Boží zápas, aby Boh bol oslávený. Možno bojovať iba s Bohom alebo proti Bohu. Už to nie je zápas, ktorý v sebe nesie násilie.
Príklady z knihy Jozue
V knihe Jozue sa nachádza niekoľko pasáží, ktoré zdôrazňujú, že Boh bojuje za svoj ľud. Napríklad:
- Jozue 23:3: "Vy ste videli všetko, čo pre vás vykonal Pán, váš Boh, všetkým tým nepriateľom. Lebo Pán, váš Boh, sám bojoval za vás."
- Jozue 10:14: "Jeden z vás prenasleduje tisíc, lebo to Pán, váš Boh, bojuje za vás, ako vám sľúbil."
- Jozue 10:42: "Pán vypudil pred vami veľké a mocné národy a nik vám neodolal až podnes."
Tieto verše ukazujú, že Boh aktívne zasahoval do bojov Izraela a zabezpečoval im víťazstvo nad nepriateľmi.
Dobytie Jericha | Animované biblické príbehy | Moja prvá Biblia | 35
Nový zákon: Nenásilná cesta pokoja
V Novom zákone sa napĺňa to, čo predpovedali proroci, osobitne Izaiáš. Napĺňa sa odveká túžba po Kniežati pokoja, teda aj po pokoji, ktorý nastane v mesiášskych časoch. Ježiš ukazuje nenásilnú cestu boja o pokoj. Celý jeho život poznamenáva atmosféra pokoja. Už anjeli pri jeho narodení zvelebujú Boha a hovoria: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Oznamujú pokoj a blaho, ktoré prichádza s Božím Synom.
Ak si zvolíme cestu zmierenia, získame vnútornú moc a porazíme zlo. Práve zmierenie a odpustenie sú zmenou perspektívy zápasu s nepriateľom, ktorú prináša Nový zákon. Ježiš však ide ešte ďalej a ponúka nám víťazstvo kríža, víťazstvo nad smrťou. V Zjavení apoštola Jána je špecifickým jazykom opísaný definitívny zápas medzi dobrom a zlom. Nie však v zmysle dualizmu, že by boli rovnocenné, lebo konečné víťazstvo patrí Bohu. Kresťanský pohľad spočíva v tom, že zápas je už vyhratý: Ježiš ho vyhral svojím víťazstvom nad smrťou na kríži a tí, čo ho nasledujú, čo mu patria, kresťania, sú pozvaní mať účasť na jeho víťazstve. Aj keď prechádzajú súženiami, už kráčajú k víťazstvu, ktoré získal Kristus. Hovorí o rozdelení, dokonca medzi najbližšími. Nie je to o vojne, ale o zápase o vnútornú vernosť.
Osobný boj a Božie kráľovstvo
Všetci sme pozvaní viesť boj proti zlu, lebo - a to vnímam ako posolstvo pre dnešok - každá vojna sa začína v srdci človeka. Ide o to, čomu umožníme vstúpiť do svojho vnútra. Buď budeme vo svojom vnútri živiť myšlienky nenávisti a vojny, alebo sa môžeme stať nástrojmi Božieho pokoja. Síce je tu riziko, že sa budeme často stretávať s neprijatím, ale to je práve cesta, ako byť soľou zeme a znamením pokoja, ktorý nám dáva Kristus. Aj keď ho nemôžeme nikomu vnútiť.
Potrebujeme rátať s realitou vojny. Musíme však robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme žili čas pokoja. Keď nastane čas vojny, nesmieme strácať nádej a dôveru, že Božie myšlienky sú myšlienkami pokoja. Keby sa každý človek rozhodol pre dobro, Božie kráľovstvo by na tomto svete bolo viditeľnejšie. Bolo by však naivné myslieť si, že každý človek sa rozhodne pre pokoj, lebo tajomstvo zla je stále prítomné. Otázka je, prečo si človek volí zlo a nie dobro. Ak hľadá v zle nejaké dobro, to je klam Zlého. Aj Ježiš hovorí, že nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú. My však máme byť prostredníkmi Božieho pokoja. Všetci sme pozvaní k tomu, aby sme boli znamením pokoja.
Modlitba je najmä cesta transformácie nás samých, lebo nás premieňa, aby sme dokázali žiť Ježišovým spôsobom. Keď sa modlíme za konkrétnych ľudí a situácie, ukazujeme Pánovi, že nám záleží na danom človeku a že aj v našom obmedzenom ľudskom chápaní vidíme cestu dobra. Predovšetkým nám ukazuje cestu pravdy, pokoja a porozumenia. Keď čítame biblické texty, ktoré dokumentujú množstvo vojen, bojov a zápasov, môžeme si uvedomiť, že Boh nás chce nimi varovať. Hoci to často vyzerá, že búcha na zatvorené dvere sŕdc tých, ktorí by mohli zmeniť situáciu, pre mnohých sú jeho slová povzbudením. Nevzdáva sa a naďalej chce byť hlasom pokoja v tomto svete. My sme často znechutení, keď nedosiahneme to, čo chceme, a tak len mávneme rukou, že to nemá význam. Ale vytrvalosť Svätého Otca, ktorú čerpá z viery a zo vzťahu s Kristom, nás môže inšpirovať, aby sme ani my neprestávali vyzývať na pokoj, hoci nevidíme bezprostredný výsledok.