Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorého súčasťou sú aj starobylé kláštory. Medzi ne patrí aj Zoborský kláštor, ktorý je považovaný za najstarší kláštor na Slovensku.
Panoramatický pohľad na Zoborský kláštor.
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
Najstarší známy kláštor na Slovensku - kláštor sv. Hypolita vznikol v lesoch na západnom svahu Zobora v malej kotline s prameňmi kvalitnej vody. Toto miesto, vzdialené asi 3 km od vtedajšej Nitry, ideálne spĺňalo požiadavky benediktínov na usadenie sa.
Založenie a prvé zmienky
Hoci o založení Zoborského kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora už v tomto období naznačuje aj legenda o úmrtí kráľa Svätopluka zaznamenaná českým kronikárom Kosmasom /╬ 1178/ počas jeho pobytu na Nitriansku.
Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních.
Benediktíni a ich prínos
Rád svätého Benedikta, alebo jednoduchšie povedané benediktíni, sú najstarším katolíckym dodnes existujúcim mníšskym rádom. Jeho zakladateľ Benedikt z Nursie po období pustovníčenia v roku 529 zriadil prvý konvent na hore Monte Casino v Kampánii (asi 130 km južne od Ríma), čím položil základy monastizmu - mníšstva kláštorného typu. Cieľom benediktínov bolo okrem iného aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov vtedajšej “barbarskej” spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla “Ora et labora” (Modli sa a pracuj) sa život benediktínov delil na čas venovaný velebeniu Boha a na fyzickú prácu, ktorá popri prepisovaní a iluminovaní starých rukopisov a starostlivosti o chorých a chudobných zahŕňala aj obhospodarovanie kláštorných majetkov (polia, záhrady, dielne, mlyny a pod.).
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky. Tu sa i dnes s úspechom dorába víno výnimočnej kvality. V stredoveku sa víno spod Zobora vyvážalo, napr. do Poľska a Ruska.
TV Romana - Tajomstvo kláštora
Význam v Uhorsku
Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta v období 11. - 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov.
So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv.
Svätý Svorad a svätý Benedikt
O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064-1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore. Neskôr sa stal opátom a od roku 1036 biskupom v Päťkostolí. Základné informácie mu poskytol Benedikt a opát Filip.
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce.
Legenda o živote sv.Svorada a Benedikta je napísaná po latinsky v rýmovanej próze. Považuje sa za cenný literárny a historický spis i faktografické dielo zo slovenského prostredia. Podáva informácie o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, kostola sv. Emeráma v Nitre, o škole pri benediktínskom kláštore a pod.
Svoradova jaskyňa, miesto pustovníckeho života sv. Svorada.
Úpadok a zánik
Význam a postavenie zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V tom čase hospodársky, ale aj duchovný úpadok benediktínskeho rádu zasiahol celú Európu. Nové kláštory takmer nevznikali a desiatky starých zanikli.
Kráľ Matej Korvín odovzdal významné benediktínske kláštory - Pannonhalmu, Pécsvárad, Szekszárd a Zobor ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Neskôr v roku 1468 pápež Pavol II. pridelil na žiadosť kráľa Mateja Korvína všetky majetky Zoborského benediktínskeho opátstva nitrianskemu biskupstvu a kapitule.
V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kamaldulský kláštor sv. Jozefa
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov. Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska.
V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami.
Kamalduli a ich život
Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii.
Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Fráter Cyprián a páter Romuald Hadbavný
Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. Fráter Cyprián vraj údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.
V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Zrušenie kláštora a súčasnosť
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu.
V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie.
Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n. V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov.
Archeologické výskumy
Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia. V roku 1942 Ľudmila Kraskovská odkryla niekoľko úsekov základových murív spolu s keramikou datovateľnou do 14. - 15. storočia. V rokoch 1961 - 62 A. Habovštiak objavil zvyšky muriva, ktoré mali patriť mladšej stredovekej fázy kláštora. V roku 1997 bolo zdokumentovaná kultúrna vrstva z 9. - 11. Až po roku 2000 sa tu naskytla možnosť systematických výskumov, ktoré vedie M. Samuel. Podarilo sa odkryž ďalšie úseku stredovekých murív spolu so časťami tehlovej dlažby. Datované boli do prvej polovice 13. storočia strieborných fenigom salcburského arcibiskupstva. Výskum súčasne preukázal, že tieto časti kláštora boli v 13. či začiatkom 14. storočia poškodené až zničené. V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia.
Dostupnosť a návšteva
Obľúbená výstupová trasa na Zobor začína pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre, ktorá je pomenovaná po prvom svätcovi z územia Slovenska a patrónovi Nitry sv. Svoradovi. Tento mních kedysi obýval zoborský kláštor sv. Hypolita, ktorý nájdete hneď vedľa nemocnice po žltej turistickej značke.
Ku kláštoru a liečebni premáva MHD na zastávku Nemocnica Zobor (linky č. 1, 9, 25). Parkovanie je možné na parkovisku, kúsok pod nemocnicou. Do areálu kláštora vás navedie náučný chodník s označeným tabuľami.
Veríme, že pre Nitru, ale aj pre celé Slovensko sa toto „posvätné“ miesto podarí revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa.