Jednou z obcí, kde nájdeme túto architektonickú perlu, sú aj Čičmany. Táto svojská dedinka si polohu v kotline Strážovských vrchov nesie v mene - z indoeurópskeho základu šmrncnutého do staroslovienčiny má význam usadlosť vo vrchoch alias Vrchovany. Kto ešte nemal tú česť obdivovať charakteristické drevenice s ornamentálnou výzdobou, barokový kostol Nájdenia sv. kríža či barokovo-klasicistický zemepánsky kaštieľ, alebo múzeum so všeobecnou expozíciou Radenov dom a expozíciou života tzv. veľkorodiny v zrubovom dome č.

Barokový kostol Nájdenia sv. Kríža v Čičmanoch
Ústup výstavby tradičných dreveníc spôsobili rozsiahle požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945, ktoré zničili vzácne zrubové stavby a podpísali sa pod celkový zmodernizovaný vzhľad obce. Zničenie a zdemolovanie vzácnych stavieb prinútilo pamiatkárov koncom 70-tych rokov vyhlásiť dolnú časť obce za chránenú pamiatkovú zónu.
V okolí tejto krásnej dedinky sa rozhodne nudiť nebudete. Iba 9 km od Čičmian sa nachádza Zliechov, kde vás očarí dobový kostolík. O 3 km ďalej je Rajecká lesná s unikátnym dreveným slovenským betlehemom sprístupneným aj počas víkendu. Takisto tu nájdete aj kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie z roku 1866 a pútnické miesto - Kalváriu spolu s kostolíkom Nanebovstúpenia Pána z roku 1921. Alebo vás nadchne lurdská kaplnka a liečivý minerálny prameň. Vo vzdialenosti 20 km je Rajec s námestmím a historickou budovou radnice. O 5 km ďalej môžete okúsiť vody kúpeľného mesta Rajecké Teplice.
V zime ponúkajú Čičmany vyžitie pre lyžiarov a snowboardistov, ktorí majú k dispozícii 5 lyžiarskych vlekov so zjazdovkami rôzneho stupňa obtiažnosti. Na svoje si prídu najnáročnejší lyžiari aj úplní začiatočníci. Areál je preto vhodný pre rodinnú lyžovačku. 1 200 m zjazdoviek je zasnežovaných technickým snehom a zjazdové a bežecké trate sú pravidelne upravované. Počas sezóny je k dispozícii lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, úschovňa a lyžiarska škola, zariadenia rýchleho občerstvenia. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť značené a upravované bežecké okruhy. O bezpečnosť lyžiarov sa stará lyžiarska služba. V bezprostrednej blízkosti lyžiarskeho strediska je parkovisko s kapacitou 150 miest.
Ďalším miestom, ktoré sa pýši kostolom Nájdenia sv. Kríža je Leles. Leles je právom hrdý na svoje pamiatky.
Premonštrátsky kláštor s gotickými freskami je najstarším v zemplínskom regióne. Súčasťou kláštora je aj kláštorný kostol a kaplnka. Podľa legendy v ňom kráľ Ondrej II. uložil srdce (podľa iných zdrojov aj pravú ruku) svojej zavraždenej manželky Gertrúdy. V čase jej zavraždenia 28.9.1213 sa kráľ zdržiaval v Lelesi. Urobil to vraj z dôvodu, že tu ho zastihla správa o zavraždení kráľovnej. Áno ten Ondrej II. , ktorého socha je aj v našom meste pred MsÚ, ten Ondrej II., uhorský kráľ , v ktorého listine z r.
Ozdobou, pýchou, klenotom mosta od 18 storočia bola socha Sv. Gottharda. Do nástupu komunizmu v roku 1948. Pristavili ste sa? Most sa nachádza na niekdajšej frekventovanej gotickej ceste. Jeho zaujímavosťou je, že každé zo štyroch klenbových polí je inej veľkosti. Kamenný most v Lelesi pochádza z prelomu 14 až 15. storočia, je 70 metrov dlhý. Je jedným z mála gotických kamenných mostov na Slovensku. Kedysi premosťoval rieku Tice, ktorá tam tiekla ešte začiatkom 19. storočia, ale dnes preklenuje len suché koryto.
Wikipedia: sv. Tamojší kláštor premonštrátov je najstarší v zemplínskom regióne. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1214. V časoch Uhorska bol hodnoverným miestom. V regióne sa darilo obchodu so soľou. Mnísi na seba vzali dôležité úlohy späté s notárstvom, overovaním úradných listín a archívnictvom. Ich ´pracovisko´ nebolo jediným hodnoverným miestom v Uhorsku. Iba na území dnešného Slovenska ich fungovalo osem. “Kláštorný komplex bol kedysi opevnený ako hrad. Žilo tu mnoho mníchov, každý mal svoju úlohu.
Interiér kláštorného kostola Nájdenia sv. Kríža tu stojí už od 14. storočia. Podľa legendy v ňom kráľ Ondrej II. vedľa stojaca kaplnka sv. Michala je tiež zo 14. storočia. V období komunizmu sa im veľkej pozornosti nedostávalo. Sakrálny komplex po zmene režimu vrátili premonštrátom z Jasova.
V areáli sa pred pár rokmi konal archeologický výskum, ktorý priniesol viaceré zaujímavé nálezy. Interiér kláštorného kostola Nájdenia sv. Súčasťou kláštora je aj kláštorný kostol a kaplnka. Kláštor je na požiadanie prístupný verejnosti. V obnovenej kaplnke sa príležitostne slúžia sväté omše, vtedy je kaplnka sprístupnená aj verejnosti.
Samotný Leles je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Lužné lesy a močiare ukrývajú mnoho vzácnych druhov. Pre hniezdenie a migráciu rôznych druhov vtákov je to veľmi významná lokalita. Latorica je medzi “vtáčkarmi” dobre známy tok. Táto významná nížinná rieka je so svojimi mŕtvymi ramenami a zvyškami lužných lesov veľmi cenná a dôležitá pre hniezdenie vzácnych lesných druhov. Ide napríklad o bociana čierneho či haju tmavú.
Z južnej strany uzatvára trojpodlažnú stavbu gotický kostol. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnej strane má prestavanú vežu barokovo upravenú so zvonicovou strechou.
V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy. Barokovo tepaná mreža uzatvára na prízemí schodište, vedúce na poschodie. V kostole a kaplnke sa zachovali gotické krížové klenby. Po archeologickom výskume sa v interiéri na mieste Rajského dvora našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. - 13. storočie).
Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.
Kostol sv. Kríža - bol postavený v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk. Neskorobaroková kazateľnica postavená v polovici 18. storočia je rozmanitá svojim rezbárskym vyhotovením ale i množstvom sôch nachádzajúcich sa nielen na parapete ale aj baldachýnovom zastrešení.
Kaplnka sv. Michala - v juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby. Maľby v kaplnke boli členené do štyroch horizontálnych pásov. Najnižší pás bol v dôsledku zvlhnutia stien celkom poškodený. Na južnej stane kaplnky je maľba venovaná Poslednému súdu. Maľby na severnej strane boli o mnoho viac poškodené a preto aj ich identifikácia je o mnoho ťažšia.
Založenie kláštora v Lelesi sa datuje v rozmedzí rokov 1188 - 1196, keď na popud vacovského biskupa Boleslava daroval kráľ Belo III. (1172 - 1196) miestne majetky samotnému Boleslavovi s cieľom osadenia premonštrátov v Lelesi. Zakladaciu listinu však dal zničiť Belov syn Imrich, pretože biskup Boleslav sa vo vzájomnom súboji kráľa Imricha s bratom Ondrejom postavil na Ondrejovu stranu. Predchodcov premonštrátov v Lelesi nepoznáme, ale patrocínium svätého Kríža čiastočne indikuje prítomnosť baziliánov alebo benediktínov. Väčšinu kláštorov totiž v 12. - 13.
Čo sa týka etymológie názvu osady, dodnes nie je dostatočne vysvetlená. Kláštor bol teda založený za Bela III. už spomínaným biskupom Boleslavom. Miesto nebolo vybraté náhodne - výhodná poloha na ceste z Blatného Potoka do Veľkých Kapušian len urýchlila vývoj konventu, ako i osady; v regióne tiež prekvital obchod so soľou. Kláštor sa stal postupom času centrom kultúrneho a náboženského života miestnej osady, ako i širšieho okolia. V prvej polovici 13. storočia začal fungovať kláštor ako hodnoverné miesto, vznikla v ňom i kláštorná škola - pre kanonikov. Do vývoja však nečakane zasiahol tatársky vpád. Kláštor bol v r.
V priebehu 14. a 15. storočia došlo k výstavbe nového komplexu. Na južnej strane bol v rokoch 1313 - 1366 postavený gotický kostol Nájdenia sv. Kríža, na východnej strane bola v polovici 14. storočia (okolo 1350) dostavaná gotická kaplnka sv. V roku 1405 je pri kláštore doložený špitál a chudobinec. Husitmi bol kláštor vyrabovaný v r. 1442. V roku 1453 odišiel prepošt Martin spolu s Jánom Huňadym do bojov s Turkami a zobral so sebou i časť archívu hodnoverného miesta, ktorý bol počas bojov, samozrejme, zničený. Keďže v časoch tzv. druhej feudálnej anarchie sa kláštor postavil na stranu Jána Zápoľského, bol r. 1527 vyplienený a vyrabovaný rakúskymi žoldniermi Ferdinanda Habsburského. V roku 1533 bol leleský kláštor silno opevnený, keď sa tu postavili obranné múry a priekopy.
Proti tomu protestoval u kráľa sám veľmož Gašpar Serédi, keďže sa obával, že opevnený konvent bude slúžiť ako útočište prívržencov Jána Zápoľského. Tušil dobre, lebo druhorodený syn Petra Peréniho, ktorý ovládal Medzibodrožie - Gabriel, sa po smrti svojho otca sám zmocnil leleského kláštora (r. 1557) a bol odtiaľ vypudený až Imrichom Telekessym v r. V období rokov 1567 - 1697 bol kláštor v rukách komendátorov - svetských zemepánov. Za čias komendátorov bol kláštor prestavaný; boli pristavané nárožné veže, celá budova bola zvýšená o jedno poschodie, a tiež bola pristavaná kostolná veža s hodinami (stavba veže prebehla v r. Premonštráti sa v roku 1697 vrátili a následne bol celý komplex zbarokizovaný. Po druhýkrát opustili premonštráti kláštor v r. 1787, keď sa dekrétom Jozefa II. rušili všetky rehole, ktoré sa žiadnym spôsobom nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva.
Až do začiatku 20. storočia prebiehal v kláštore vcelku jednotvárny život; z tohto obdobia niet žiadnych významnejších historických správ. Za zmienku však stojí renovácia budovy v r. 1896. Na konci 19. Celá oblasť okolo osady Leles je maďarského národnostného rázu, preto bola obec aj s kláštorom v rokoch 1938 - 1944 pripojená k Maďarsku. Dňa 13. 04. 1950 presne o polnoci sa na celom území vtedajšieho Československa rozbehla tzv. Akcia K („k“ ako kláštory). Neobišla ani rehoľníkov premonštrátskej rehole v Lelesi. V tom čase boli v kláštore prítomní dvaja bratia a dvaja kňazi, ktorí tu spravovali faru. Nad ránom 14. apríla bola celá budova obsadená zmocnencom a hospodárom SLOVÚC-u, väzenskými „odborníkmi“, žandármi a vojakmi. Predstaveného kláštora - pátra Nikolajčíka, previezli do centralizačného kláštora v Jasove a dvoch, vraj choromyseľných bratov do ústavu choromyseľných v Košiciach. Od roku 1952 bol kláštor necitlivo adaptovaný na školu (Stredná poľnohospodárska škola). V samotnej kaplnke bol sklad umelých hnojív. Škola bola následne v r.
V takomto stave bol v roku 1994 odovzdaný do správy premonštrátskej rehole v Jasove. Kláštorný kostol slúži svojmu účelu až podnes, kaplnku aj s cennými stredovekými maľbami zreštaurovali v roku 2003. K budove kláštora patrí i baroková sýpka, tiež v značne dezolátnom stave. Budova leleského kláštora je teda poväčšine prázdna; prebiehajú tu však malé rekonštrukčné práce.
Vplyv šľachty sa na konci 13. storočia stále zväčšoval, čo bolo očividné hlavne pri súdnych sporoch, ktoré sa viedli o majetky, a taktiež pri množiacich sa prepadoch a lúpežiach cirkevných ustanovizní. Prvá zmienka o spore na majetkoch leleského kláštora je z r. 1274, keď išlo o majetky v Malých Kapušanoch. V roku 1294 obsadil majetky Kráľovského Chlmca a Lelesu istý magister Lorandus, syn Leustacha. Za Karola Róberta prebehol v r. 1322 spor medzi synmi komesa Pavla a komesa Tomáša - išlo o škody, ktoré boli spôsobené v Lelesi a v Poľanoch. V roku 1344 sa zas leleský opát Blažej III. sťažoval veľkovaradínskej kapitule na Mikuláša a Jána Drugetovcov, ktorým kráľ Ľudovít Veľký daroval majetky leleského kláštora.
V rokoch 1345 - 1346 boli majetky leleského kláštora plienené Ladislavom de Keresztúr - za obeť padli početní jobagióni a sluhovia kláštora v Chlmci, v Poľanoch a v Čičarovciach, taktiež mnoho kusov dobytka, a hlavne koní. Ale ani rehoľníci neboli vždy bez viny - v r. 1350 sa im podarilo presvedčiť užského župana Štefana, aby zakázal Vanchukovi, synovi Gregora, na majetku Vysoká nad Uhom pozbierať úrodu. Z týchto pohnutých čias je známe i falšovanie listín samotnými premonštrátmi; išlo tu predovšetkým o majetky. Zaujímavý prípad sa stal 20. Ozbrojená skupina vtrhla do miestnosti, kde ležal zosnulý biskup, a vylámala a vypáčila všetky truhlice a skrine. Odtiaľ pobrali originály listín i konfirmácií, ktoré vydal pre kláštor ešte kr...
Kostol Nájdenia sv. pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. o zvone z roku 1588. r. 1798. materiálu.
Najstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Krytý je valenou klenbou s lunetami zbiehajúcimi do pilierov. Kaplnky, ktoré boli pristavené v druhej polovici 18. Oltárny obraz sv. Bartolomeja je dielom tešínskeho majstra a pochádza z druhej polovice 19. storočia. Z obdobia stavby kostola pochádza aj baroková kazateľnica s rečnišťom zdobeným reliéfnymi scénami a plastickou ornamentikou.