História a vývoj Považskej Bystrice

Považská Bystrica, mesto ležiace v Považskom podolí, je obkolesené malebnou prírodou. Zo severovýchodu ho obklopujú Súľovské vrchy, z juhovýchodu Strážovské vrchy a zo severozápadu Javorníky. Stará dedina vznikla z trhoviska pod hradom pri rieke, ktorá sa pôvodne volala Bystrica (dnes Domanižanka), od ktorej dostala pomenovanie.

Prvé zmienky a stredoveký rozvoj

Celkom prvá nepriama písomná zmienka o nej je v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, pravdepodobne z roku 1316. Spomína sa v nej provincia Bystrica. Predtým, v roku 1250, sa ale už spomína fara na území mesta, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku. V roku 1325 sa spomína Alexander Hedervári, kráľovský sudca a kastelán na hrade Bystrica.

Obec Bistrica sa spomína 13.6.1330 v listine konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde sa pri metácii obce Tŕstie spomína cesta vedúca na Bystricu (ohraničujúca chotár Beluše), „in viam publicam cum qua itur in Bistriciam“. Ako osada teda musela existovať už dávno predtým. História mesta je úzko spätá s Považským hradom.

Ďalšie názvy mesta v priebehu histórie:

• 1332: Bistense, Bisterse
• 1368: Bestercha
• 1384: civitas Biztrichiensis
• 1408: oppidum Besterce
• 1409: possessio Bysterce
• 1410: civitas Bystrica
• 1437: civitas Byztricza
• 1458: Byztricza
• 1786: Powaská Bistrica

V rokoch 1408, 1509 a 1511 sa územie mesta spomína ako oppidum. V roku 1399 sa ako civitas Biztriciensis stala majetkom haličského palatína Sudivoja z Ostrorogu a prešla zo slovanského práva na zákupné. V roku 1410 sa majiteľom stal Štibor zo Štiboríc. Tomu sa prisudzuje začiatok zveľaďovania obce. Vtedy mala obec málo obyvateľov, boli to prevažne roľníci a málo remeselníkov, ktorí boli potrební pre rozvoj hradu a obce.

V 2.polovici 14.storočia získala Bestercha so súhlasom kráľa mestské výsady. V roku 1431 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. V roku 1434 po smrti Štibora zo Štiboríc prevzal majetky kráľ Žigmund a v roku 1435 obci obnovil staré výsady a udelil jarmočné právo potvrdené aj v roku 1665. Obec patrila panstvu Považská Bystrica, ktoré v roku 1438 kráľ daroval Antonovi z Podmanína.

Osudy mesta sú spojené s dejinami Považského hradu. Listina datovaná 9.1.1506 nazývaná Podmanického artikuly (Articuli Podmanickyani) predstavuje právny poriadok (štatút) mesta.

Rozvoj remesiel a hospodárstva

V 16.storočí bola čulým remeselníckym strediskom, najvýznamnejšie cechy boli súkennícky, kožušnícky, krajčírsky, mäsiarsky a hrnčiarsky. V roku 1511 kráľ Vladislav II. potvrdil výsadné listiny a v roku 1527 obyvateľov kráľ Ján Zápolský oslobodil od platenia mýta.

Od roku 1571 sa v obci konali 3 jarmoky ročne (potvrdené v listine kráľa Maximiliána) a v roku 1655 až 5 jarmokov ročne (rozšíril ich kráľ Ferdinand III.). Z roku 1659 sa zachovali najstaršie cechové štatúty (hrnčiarsky cech). V 18.storočí sa tu rozvíjali remeslá a pracovali tu súkenníci, hrnčiari, čižmári, obuvníci, kožušníci, krajčíri, mäsiari a povrazníci.

Koncom 18.storočia sa začal ďalší rozvoj vtedy Povaskej Bistrice. Zriadili tu výrobňu šaštínskej kartúnky, neskôr aj tehelňu a menšie podniky drevárskeho a potravinárskeho priemyslu.

V 1.polovici 19.storočia je obec stále poľnohospodárskou a remeselníckou. V roku 1914 bola Považská Bystrica začlenená medzi veľké obce. Do roku 1928 bola Považská Bystrica poľnohospodárskou obcou s rozvinutými remeslami (košikárstvo, tkáčstvo), dvomi tehelňami, likérkou (liehovarom) a dvomi vodnými mlynmi.

V obci pracovali Československé muničné a kovodelné závody, účastinná spoločnosť (Munička), ktoré boli pobočkou bratislavského podniku s rovnakým názvom, ktorý bol predtým známy pod menom Roth. V roku 1929 sa začala výstavba závodu Československej zbrojovky, a.s. Brno, ktorý bol spustený v tom istom roku. Tieto dva podniky sa zlúčili v roku 1935, dovtedy vystupovali samostatne, hoci boli majetkovo previazané.

Prírodné katastrofy a demografický vývoj

V rokoch 1559 a 1569 zasiahli obec ničivé povodne. V roku 1593 zasiahla obec povodeň. Požiare zasiahli obec v rokoch 1700, 1718, 1786, 1794, 1823 a 1905, povodne v rokoch 1620, 1622, 1662, 1725, 1784, 1794, 1813 a 1934.

V rokoch 1831 a 1884 mesto postihla cholera, v rokoch 1708-1710 mor, vo februári v roku 1858 silné zemetrasenie, v rokoch 1894, 1903, 1926, 1934, 1937, 1941, 1943 a 1958 povodeň.

Demografický vývoj mesta bol ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane prírodných katastrof, hospodárskeho rozvoja a politických zmien. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad počtu obyvateľov a domov v Považskej Bystrici v rôznych obdobiach:

Považská Bystrica po druhej svetovej vojne

Obec bola počas 2.svetovej vojny oslobodená 30.4.1945. Po nej nastal rozvoj Zbrojovky Brno, a.s., ktoré sa v roku 1946 pretransformovali na Považské strojárne Klementa Gottwalda, n.p. (vyrábali sa tu motocykle, sústruhy, ložiská). V roku 1946 (25.jún) bol Považskej Bystrici priznaný štatút mesta.

Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Považskej Bystrici potvrdený štatút mesta. Počet obyvateľov sa v tom čase zdvojnásobil.

Archeologické nálezy

Osídlenie z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l. a z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené v nížinnej lokalite Dolné Lány v blízkosti rieky Domanižanka.

Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry, zo železnej doby (700 p. n.l. - 0) z okruhu lužickej a púchovskej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené pri križovatke cesty na Rajec s odbočkou na Zemiansky Kvašov.

Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry bolo doložené v lokalite Za Strakovec pri západnom úpätí vrchu Kalvária (417,0m). V lokalite Dušianice bola odhalená osada vo vyššie položenom teréne a v lokalite Dolné Lány osada na riečnej nive Domanižanky z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l.

Pri novodobej prestavbe rímsko-katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská z okruhu lužickej kultúry z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) a nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. Archeologický prieskum ukázal, že novodobé osídlenie územia mesta začalo na vŕšku svätej Heleny, prípadne na Kalvárii alebo Hradišti.

Podvažie: Je tu doložené najstaršie osídlenie územia mesta zo starej kamennej doby (paleolit) vo výšinnej lokalite Dúbrava (496,9m) na kóte 360m. Nález osady vo vyššie položenom teréne v lokalite Chrasce z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l.

Považská Teplá: Nálezy zo strednej kamennej doby (mezolit) z obdobia 8.300 p. n.l. - 5.700 p. n.l. Z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l. v lokalite Záhumnie nález sekeromlatu a črepu nádoby. Ďalšie osídlenie dokumentuje niekoľko úlomkov kanelovej keramiky z okruhu bádenskej kultúry zo strednej medenej doby (stredný eneolit). Z mladej medenej doby (mladý eneolit) je doložené rozsiahlejšie sídlisko z okruhu bošáckej skupiny v lokalite Niva, Dúbrava a Pod Toračkou. Našli sa tu črepy keramických nádob, píšťalka, kamenné nástroje i hladené kamenné sekerky a sekeromlat.

Nález menšieho opevnenia (hrádku) v kopcovitej polohe Toračka z bronzovej doby z obdobia 2.300 p. n.l. - 700 p. n.l. (nálezy: malá miska, črepy džbánku a fragment šálky). Z rovnakého obdobia v lokalite Nivy nález dvoch bronzových britiev a časť nádoby z okruhu lužickej kultúry. Popolnicové pohrebisko z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. - 1.000 p. n.l. z okruhu lužickej kultúry.

Hrádok na temene kopca Toračka z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry s nálezmi črepov a hrádok v lokalite Baňa s nálezmi zlomkov nádob. Nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. - 0 z okruhu púchovskej kultúry z lokality Baňa a Toračka (nález malého zlomku keramického vykurovadla) a osada v lokalite Teplianske dolinky.

Považské Podhradie: Na hradnom vrchu nálezy z mladej laténskej doby (400 p. n.l. - 0) z okruhu púchovskej kultúry (zlomky keramiky). Hrádok s asi 200m dlhým valom vzdialený asi 400m od hradného vrchu. Z rovnakého obdobia sídliská v lokalite Prielohy a Sihoť. Nález keltskej striebornej mince typu Divinka z rímskej doby (0 - 380) na hradnom vrchu. Z rovnakého obdobia v lokalite Prielohy nález listového hrotu kopije.

Praznov: Stopy osídlenia vo vyššie položenom teréne v polohe Bukovina zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 - 400 p. n.l. a mladej železnej doby (laténska doba) z obdiba 400 p. n.l. - 0. Pohrebisko z hradištnej doby: predveľkomoravské obdobie (675 - 791) a veľkomoravské obdobie (833 - 907). V polohe Pod Praznov sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z obdobia 1.storočie p. n.l. a slovanské osídlenie z 9.storočia. Pri južnom úpätí vrchu Narica sa našlo sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. - 0 a slovanské sídlisko z 9.storočia (obdobie Veľkomoravskej ríše). Pod úpätím vrchu Narica sa nachádzalo rozsiahlejšie sídlisko s plochou asi 1ha zo staršej rímskej doby (0 - 400 n.l.).

Mestské časti Dolný a Horný Moštenec

Obec Dolný Moštenec sa spomína v roku 1397 v listine vydanej kráľom Žigmundom Luxemburským ako darovaná Považskej Bystrici pod názvom Mosenech (ďalšie názvy: 1415 Also Mosonoch, 1437 Also Mochenecz, 1773 Dolny Mosstenecz, Alsó-Mostenecz, 1786 Alschó-Moschtenecz, 1808 Dolní Mostěnec, Alsó-Mosztenyecz, 1863-1888 Alsómostenec, 1892-1902 Alsómostyenec, 1907-1913 Alsóhidas, 1920 Dolný Moštenec).

Pôvodne obec patrila rodu Zápoľských, neskoršie panstvu Košeca, potom zemianskym rodinám (od roku 1506 Rožoňovcom). V obci žili iba slobodní ľudia, ktorí nepodliehali žiadnym povinnostiam voči panským robotám a platbám. V roku 1536 boli v obci 3 usadlosti, v roku 1598 mala 22 zemianskych domov a 120 obyvateľov, v roku 1629 mala 22 zemianskych domov, v roku 1784 mala 36 domov a 200 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 333 obyvateľov, v roku 1843 mala 43 domov, v roku 1848 mala 131 obyvateľov, v roku 1869 mala 240 obyvateľov, v roku 1880 mala 241 obyvateľov, v roku 1890 mala 262 obyvateľov, v roku 1894 mala 262 obyvateľov a 32 domov, v roku 1899 mala 262 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 305 obyvateľov, v roku 1910 mala 315 obyvateľov, v roku 1921 mala 362 obyvateľov, v roku 1930 mala 437 obyvateľov, v roku 1940 mala 545 obyvateľov, v roku 1948 mala 567 obyvateľov, v roku 1950 mala 590 obyvateľov, v roku 1961 mala 738 obyvateľov, v roku 1970 mala 802 obyvateľov a v roku 2021 mala 803 obyvateľov.

Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, oviec a poľnohospodárstvom. V roku 1611 bola v obci kováčska dielňa, v roku 1631 drevený mlyn (zanikol v roku 1904). V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v Považskej Bystrici.

Obec Horný Moštenec sa spomína v roku 1397 ako Mosenech et alter Mosenech (ďalšie názvy 1400 Mosthenyk, 1415 Felseu Mosonoch, 1518 Mossczencz, 1773 Horny Mosstenecz). Patrila hradnému panstvu Košeca, neskoršie zemianskym rodinám (Rožoňovcom). V roku 1546 sa obec dostala do držby Podmanických, majiteľov Bystrického hradu.

V roku 1536 mala obec 6 usadlostí, v roku 1598 mala 24 domov, v roku 1784 mala 30 domov, v roku 1828 mala 40 domov, v roku 1843 mala 39 domov a 345 obyvateľov, v roku 1848 mala 189 obyvateľov, v roku 1869 mala 250 obyvateľov, v roku 1880 mala 180 obyvateľov, v roku 1890 mala 227 obyvateľov, v roku 1894 mala 227 obyvateľov a 30 domov, v roku 1899 mala 227 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 275 obyvateľov, v roku 1910 mala 286 obyvateľov, v roku 1921 mala 284 obyvateľov, v roku 1930 mala 330 obyvateľov, v roku 1940 mala 400 obyvateľov, v roku 1948 mala 366 obyvateľov, v roku 1961 mala 443 obyvateľov, v roku 1971 mala 502 obyvateľov a v roku 2021 mala 610 obyvateľov.

Poddanské obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, uhliarstvom a včelárstvom. V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v strojárňach v Považskej Bystrici.

Milochov

Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1401, kedy sa spomína ako Mylochow (ďalšie názvy: 1407 Mylocho, 1467 Milochow). Obec najskôr patrila panstvu Košeca, neskôr časť patrila rodine Milochovských a Lieskovských a časť panstvu Považská Bystrica. V roku 1540 mala obec 6 usadlostí, v roku 1559 mala 25 usadlostí, v roku 1598 mala ...

tags: #trojica #sladkovicova #povazska #bystrica