Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Karmelskej v Strede nad Bodrogom: História a Architektúra

Rímskokatolícky kostol Karmelskej Panny Márie sa spomína už v 2. tretine 13 storočia z roku 1329.

Obec Streda nad Bodrogom (maď. Bodrogszerdahely) leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, len pár kilometrov od hraníc s Maďarskom. Od Slovenského Nového Mesta je vzdialená približne 8 kilometrov.

Kostol je neprehliadnuteľný, stojí v južnej časti obce hneď pri ceste. Celý areál aj s cintorínom je prístupný.

V tomto článku sa pozrieme na jeho bohatú históriu a architektonický vývoj.

História Kostola

Kostolík postavil niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog ako jednoloďovú kamennú stavbu so západnou emporou na ktorú nadväzovala vstavaná veža, a svätyňou neznámej podoby.

Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1322 (uvádza sa aj rok 1329), vtedy ešte s pôvodným zasvätením sv.

Zrejme niekedy v druhej polovici 16. storočia došlo k odstráneniu pôvodnej svätyne a následne k postaveniu súčasného kvadratického presbytéria.

Je možné, že románska svätyňa bola poškodená počas bojov s Turkami, keďže miestna tradícia spomína výbuch vo svätyni uskladneného pušného prachu v 60. rokoch 16. storočia.

V roku 1598 Mikuláš Bočkai opevnil spolu s neďalekým hradom aj kostol a mal ich prepojiť podzemnou chodbou.

Od 2.polovice 16.storočia bola budova až do konca 17.storočia v rukách kalvínskej cirkvi.

V 17. storočí, uvádza sa, že najneskôr v rokoch 1627/1628, získali kostolík kalvíni.

Keď sa dostal späť do rúk katolíkom po potlačení povstania Františka II. Rákociho (1703 - 1711), bol v zlom stave bez strechy.

Rozsiahlou prestavbou prešiel kostolík v roku 1800. K západnému priečeliu vtedy pristavali barokovo - klasicistickú vežu, zo severnej strany presbytéria pribudla sakristia.

Pôvodný kostol nemal vežu ktorá neskôr v r:1800 bola dostavaná a vtedy bola postavená aj sakristia.

Stavbu dal upraviť barón Vécsey František v r:1931-1936. Ďalšej obnovy sa dočkal v 30. rokoch 20. storočia. Najprv ho dal v roku 1931 opraviť barón František Véčei, kedy vznikli aj pseudorománske združené okná na južnej strane lode a východnej stene sakristie. V roku 1936 prešiel odbornou obnovou.

V roku 2005 uskutočnili architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola L. Kürthy a M.

Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely.

Architektúra a Vzhľad

Jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria bol pôvodne typom tzv.panského kostola s emporou.

Barokovo-klasitistická veža je ukončená vysokou ihlancovou strechou.

Na zadnej strane presbytéria je predstavaný vchod do krypty rodu Vécseyovcov. Celá stavba je zakončená trojuholníkovým tympanómom.

Nástenná maľba presbytéria je z konca 19. storočia.

Sviatočný odpust sa koná každoročne 16.

• Pôvodná románska stavba patrila do skupiny kostolov s vstavanou západnou vežou, ktorá nadväzovala na emporu v lodi.
• O románskom pôvode neskôr viackrát prestavanej stavby svedčí predovšetkým hodnotný ústupkový portál na južnej strane lode.
• V západnej časti lode sa nachádza murovaná tribúny, ktorá využíva sčasti aj murivo pôvodne románskej empory.

Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia.

Rímskokatolícky barokovo - klasicistický kostol dobudovaný v r.

Stojí v juhozápadnej časti obce.

Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom.

Primárny vchod obdĺžnikového výrezu sa nachádza v strede hlavnej fasády, ale v súčasnosti sa využíva aj ďalší vchod, umiestnený v ľavej časti, prebúraný z jedného okna, do ktorého sú osadené drevené dvere.

Na fasáde sa aj napriek celkovému dezolátnemu stavu celej budovy dochovali štukové festóny nad oknami.

Hlavná fasáda je deväťosová s mierne vystupujúcim stredným trojosovým rizalitom, ktorý je ukončený oblúkovým štítom.

V štíte sa pôvodne nachádzala ornamentálna výzdoba a v strede reliéfne znázornený erb rodu Kubínyiocov.

V štíte kúrie bol pôvodne v medailóne znázornený štylizovaný erb Kubínyiovcov (bez prikrývadiel a klenotu), ktorý po obsahovej stránke vychádzal z pôvodnej predlohy známej od 15. storočia.

Aj napriek niekoľkým zmenám vo vlastníckych právach majiteľov, bol v štíte naďalej ponechaný pôvodný erb patriaci Kubínyovcom.

Košický Kraj a jeho Kultúrne Dedičstvo

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a zahŕňa štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. V tomto kraji sa nachádza množstvo rímskokatolíckych kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu.

Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná - a s nimi previazané kultúrne okruhy.

Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností).

Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Konfesionálna Charakteristika Kraja

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.

Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954).

Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.

Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám.

V členení podľa okresov ide o tieto obce:

• Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
• Michalovce (2): Budince, Krásnovce

Štatistika Kostolov Podľa Denominácie

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou.

Pútnické Miesta v Košickom Kraji

Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:

• Rímskokatolícka Košická arcidiecéza:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach
  • Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde
  • Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
• Rímskokatolícka Rožňavská diecézy:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej
  • Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke
  • Kostol svätej Anny v Rudníku
• Rímskokatolícka Spišská diecézy:
  • Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave
  • Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
• Gréckokatolícka Košická eparchie:
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
  • Katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
  • Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
  • Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
  • Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
  • Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch
• Pravoslávna Michalovsko-košická eparchia:
  • Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici

Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch.

Kostoly na Zozname Svetového Dedičstva UNESCO

V Košickom kraji sa nachádzajú aj kostoly, ktoré sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO:

• Kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
• Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej

Kostoly Vyhlásené za Národnú Kultúrnu Pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:

• Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996)
• Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
• Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie)
• Rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
• Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
• Rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
• Rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792)
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813)
• Evanjelický kostol (1816)
• Rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820)
• Rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850)
• Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
• Rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935)
• Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
• Rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940)

Zaujímavosti

• Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
• Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
• Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
• Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Turni nad Bodvou.

Cyklotrasa po Zemplíne

Aj noblesu a pompéznosť môže so sebou prinášať cyklotrasa. Trasu môžete začať z rôznych miest, ale náš tip je Rákocziho kaštieľ v Borši. Od kaštieľa v Borši sa vydajte po červenej cykloznačke popri futbalovom ihrisku a pokračujte ďalej doľava po hrádzi.

Prejdite popod železničný most, až sa dostanete na hlavnú cestu. Odbočte doprava, prejdite cez most ponad rieku Bodrog a za mostom znovu doprava. Pokračujte po druhej strane rieky po hrádzi. Keď zídete z hrádze, na začiatku obce Klin nad Bodrogom odbočte doprava k najnižšiemu bodu na Slovensku, pri ktorom sa nachádza aj Kostol sv. Joachima a Anny.

Pokračujte ďalej cez Klin nad Bodrogom do Stredy nad Bodrogom. Keď prídete na hlavnú cestu, odbočte doprava ku kaštieľu Vécseyovcov. Od kaštieľa sa kúsok vráťte a odbočte hneď doprava, aby ste sa vyhli hlavnej ceste. Po vedľajšej ceste sa dostanete až na koniec obce. Tam odbočte doprava a pokračujte cez Malý Kamenec až do Veľkého Kamenca. V ňom sa nachádza zrúcanina hradu Kamenec.

Pokochajte sa výhľadmi na okolie a pokračujte ďalej po ceste 3689 smerom na obec Somotor. Prejdite cez železničné priecestie a na konci odbočte doprava, na Novú ulicu a hneď doľava na Hlavnú ulicu. Držte sa stále vľavo. Za obcou je poľná cesta k hrádzi. Odbočte doľava. Napojíte sa na červenú cykloznačku. Po hrádzi sa vrátite späť ku mostu cez rieku Bodrog, kde ste už boli. Prejdite cez most a za ním odbočte doľava.

Popis trasy: Kaštieľ v Borši, najnižšie položený bod na Slovensku a 700-ročný gotický chrám v obci Klin nad Bodrogom. Kaštieľ Vécseyovcov bol postavený na ruinách stredovekého hradu v najnižšie položenej obci na Slovensku - Strede nad Bodrogom, a to okolo roku 1700. Starobylé ruiny hradu Veľký Kamenec sa rozprestierajú na návrší v strede obce Veľký Kamenec.

Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde.

Plavba loďou s degustáciou vína, obed na terase kaštieľa grófa Rákocziho alebo návšteva unikátnych vínnych pivníc v agátovom háji?

Záver

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Karmelskej v Strede nad Bodrogom je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá prešla bohatým historickým vývojom. Od svojho vzniku v 13. storočí až po súčasnosť zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.

tags: #streda #nad #bodrogom #kostol #karmelskej