Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever má relatívne krátku, no veľmi dynamickú históriu, ktorá je spätá s rozvojom života Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach a širšom regióne východného Slovenska.
Aj keď východný obrad je na území Košíc prítomný už po stáročia, samotná farnosť Košice-Sever vznikla až v roku 2020, kedy došlo k reorganizácii gréckokatolíckych farností v meste a jeho okolí.
Počiatky a život gréckokatolíckeho spoločenstva v Košiciach
Gréckokatolíci majú v Košiciach dlhú a bohatú históriu. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.
Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.
Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.
Obnova po roku 1989 a vznik farnosti Košice-Sever
Po roku 1989, počas procesu transformácie spoločnosti a náboženského života v bývalom Česko-Slovensku, došlo k veľkej obnove dovtedy jedinej gréckokatolíckej farnosti v meste Košice a postupne sa začali slúžiť sväté liturgie v rôznych častiach Košíc a okolí.
Košice sa stali najväčším centrom gréckokatolíckej komunity v krajine, a tak aj vzniklo niekoľko nových farností, ktoré pokrývali sídliská a obce v širšom okolí.
Vznik farnosti Košice-Sever
Dňa 29. júna 2020, dekrétom apoštolského administrátora Košickej eparchie, vladyku Cyrila Vasiľa SJ, bola zriadená farnosť Košice-Sever s účinnosťou od 1. júla 2020. Tento krok bol súčasťou širšej reorganizácie farností v Košiciach, ktorých počet sa zvýšil na sedem, čím sa Košice stali skutočným centrom Gréckokatolíckej cirkvi v Strednej Európe.
Farnosť Košice-Sever s filiálkami pokrýva rozsiahle územie: Mestská časť Košice - Sever (hranice územia vymedzené ulicami: Atletická, Bežecká, Cesta pod Hradovou, Cyklistická, Čermeľská cesta, Čermeľské prielohy, Čermeľské údolie, Červený breh, Dobšinského, Ďumbierska, Gerlachovská, Gogoľova, Havlíčkova, Hlinkova, Horolezecká, Hrbová, Huncovská, Hurbanova, Chrastie, Jahodná, Jahodová, Jazdecká, Jedľová, Junácka, Kavečianska cesta, Komenského (od križovatky s Hlinkovou), Končistá, Kostolianska cesta, Lesná, Letecká, Lomnická, Májová, Malinová, Mánesova, Mengusovská, Na stráni, Námestie nádeje, Národná trieda (od križovatky s Hlinkovou), Park Anička, Park mládeže, Pod kaštieľom, Pod šiancom, Pod vlekom, Polianska, Potočná, Slavkovská, Slovenského, Solisková, Suchodolinská, Športová, Štrbská, Tŕňová, Turistická, Urbánkova, Vihorlatská, Višňová, Vnútorný červený breh, Vodárenská, Vonkajší červený breh, Za štadiónom, Záhradná, Zoborská, Žľaby), Mestská časť Košice - Kavečany a obce Košická Belá, Košické Hámre, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Opátka, Rolová Huta - Ružín, časť obce Malá Lodina, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina, Beniakovce, Družstevná pri Hornáde, Budimír.
Za prvého farára novej farnosti bol ustanovený o. Martin Mati, ktorý mal na starosti pastoráciu a rozvoj gréckokatolíckej komunity v tejto oblasti. V apríli roku 2023 bol za administrátora tejto novovzniknutej farnosti vymenovaný o. Tomáš Miňo.
Významné udalosti a vznik Komunitno-pastoračného centra
V nasledujúcich rokoch farnosť Košice-Sever pokračovala v rozvoji a posilňovaní svojej prítomnosti v regióne. Dôležitým krokom bolo zriadenie Komunitno-pastoračného centra na sídlisku Podhradová, ktoré slúži nielen ako duchovný priestor, ale aj ako centrum pre komunitné a sociálne aktivity.
Tento projekt sa začal realizovať v roku 2022, keď farnosť získala do dlhodobého nájmu bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorá bola v dlhé roky nevyužívaná. Rekonštrukcia trvala takmer dva roky, od februára 2023 do novembra 2024, a v novembri 2024 bolo otvorené a posvätené Komunitno-pastoračné centrum, ktorého súčasťou sa stal aj nový Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia, ktorý bol určený arcibiskupom Cyrilom Vasiľom SJ za farský chrám farnosti Košice-Sever.
Posvätenie tohto chrámu a otvorenie komunitného centra sa uskutočnilo za účasti vladyku Cyrila Vasiľa SJ, arcibiskupa - košického eparchiálneho biskupa, ktorý tiež slávnostne vysvätil nový prestol a chrám. Arcibiskup počas homílie zdôraznil význam tejto slávnosti, ktorá sa konala 17. novembra - v deň, ktorý symbolizuje boj za slobodu, ale v kontexte tohto dňa aj slobodu, ktorú prináša Kristus.
Komunitno-pastoračné centrum na Podhradovej
Ako uviedol administrátor gréckokatolíckej farnosti Košice-Sever a podpredseda Komisie pre masmédiá Košickej eparchie otec Tomáš Miňo, ktorý za premenou výmenníkovej stanice stojí, podarilo sa im pretaviť snahy aj modlitby na skutočnosť.
„Ľudia túžili mať vlastné miesto, gréckokatolícke komunitno-pastoračné centrum, na Podhradovej," dodal, že od októbra 2022, kedy sa tejto idey začali venovať, sa podarilo výmenník premeniť na miesto stretnutí veriacich.
„Vo februári v roku 2023 tu ešte boli staré technológie, s ktorých odstraňovaním sme začali," priblížil a doplnil, že im to šlo relatívne rýchlo, keďže za čosi vyše roka sa im podarilo premeniť priestor na komunitno-pastoračné centrum.
Premena výmenníka na centrum stála približne 110-tisíc eur. Otec Tomáš ale podotkol, že ešte potrebujú dokončiť chór a fasádu centra.
„Potrebujeme ešte nejaké kancelárske zázemie," uviedol s tým, že to by malo byť v mieste chóru, k čomu ale potrebujú dobudovať aj schodište.
Pribudnúť by mali aj interiérové dvere, ktoré oddelia kaplnku od komunitných priestorov. Otvorenie centra sa pôvodne očakávalo v polovici septembra, približne dvojmesačný posun otec Tomáš pripísal najmä byrokracii.
„Teraz sme to v pohode stihli. So stavbou je to stále tak, že stačí, ak niekto na chvíľu vypadne a ono sa to začne posúvať a nazbiera sa to,“ vysvetlil.
Problematickou časťou bola podľa jeho slov strecha budovy. Ako priblížil ide strop je tvorený tenkým betónom, a keďže centrum má podlahové kúrenie a teplo stúpa smerom nahor, čoskoro by sa im pod stropom začal hromadiť kondenz, a tak ju potrebovali zatepliť. Z finančného hľadiska im pri zatepľovaní pomohol projekt Ministerstva financií, v rámci ktorého sa im podarilo získať 12-tisíc eur, ku ktorým ešte doložili ďalšie prostriedky.
Výmenník s plochou temer 240 metrov majú v prenájme od mesta na 15 rokov, s možnosťou predĺženia prenájmu. Vnútro je rozdelené na dve hlavné časti, a to kaplnku a komunitnú miestnosť, ktoré by mali byť oddelené posuvnými dverami. V kaplnke za oltárom ostala zachovaná aj pôvodná tehlová stena.
Rekonštrukčné práce boli financované zo zdrojov farnosti, najmä zo zbierok, ale tiež z dotácií a grantov získaných cez projekty, a tiež darov. Prerobený výmenník bude slúžiť gréckokatolíckej komunite na sídlisku Podhradová, cieľom je, aby sa v prerobenom výmenníku stretávali členovia komunity všetkých vekových kategórií, od mládeže, cez rodiny s deťmi, až po seniorov.
Duchovný a komunitný život dnes
Komunitno-pastoračné centrum na Podhradovej dnes slúži nielen na slávenie pravidelných svätých liturgií, ale aj na rôzne komunitné aktivity. Okrem sídliska Podhradová sa sväté liturgie slúžia aj v obciach Budimír a Družstevná pri Hornáde, čím sa farnosť Košice-Sever stáva dôležitým duchovným centrom pre širokú oblasť severovýchodne od Košíc.
Farnosť Košice-Sever je miestom, kde sa stretáva história, duchovno a komunita. Rekonštrukcia ešte pokračuje, pričom je v pláne dokončiť chór, fasádu a ďalšie časti budovy.
tags: #greckokatolicka #cirkev #kosice #sever