Rímskokatolícka farnosť Dolné Semerovce má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa prelína s vývojom okolitých obcí a diecéz. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj, významné udalosti a architektonické pamiatky, ktoré k nej patria.
Obec Horné Semerovce sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1276 ako Zemered. Prívlastok "Horné" je doložený v roku 1402 (Ffelseu Zemered).
Už len neskorogotický portál na južnej strane lode pripomína stredoveký pôvod Kostola všetkých svätých v obci Horné Semerovce neďaleko Dudiniec. Po prestavbách v baroku a koncom 19. storočia získal chrám súčasnú podobu.
Kostol Všetkých svätých v Horných Semerovciach je svedkom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva Slovenska.
Vznik prvého kostola sa zvykne klásť už do 13. storočia, niekedy až do románskeho obdobia. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 1603/0.
Zo stredovekej stavby sa podľa všetkého zachovala minimálne časť obvodových múrov, čo potvrdzuje okrem hodnotného južného portálu aj sčasti dochovaný sedlový portál medzi presbytériom a severnou sakristiou. Kostol bol prestavovaný v baroku, pričom z tohto obdobia pochádza napríklad klenba presbytéria. Zväčšený bol v roku 1888. Opravy sa realizovali aj v rokoch 1935 a 1958. Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám od roku 1963.
V druhej polovici 15. storočia bol na južnej strane lode osadený gotický portál zdobený žliabkovaním a rozvilinami. Tento nápis sa nachádza v jeho hornej časti a zaujal odborníkov i laikov už v 19. storočí. Postupne sa objavilo viacero čítaní. Letopočet bol uvádzaný ako 1487, 1485, resp. Ešte väčšia diskusia vznikla okolo samotného nápisu. Bol vysvetľovaný ako hlaholské/cyrilské či staromaďarské/sikulské runové písmo. Ide však o latinčinu zapísanú zjednodušenou gotickou minuskulou s využitím pár písmen z gotickej bastardy. V takomto čítaní znie "1485. IACO/PB/LEBANUS".
Podľa štúdie Petra Puspoki Nagya v roku 1968 možno na nápise prečítať dátum dokončenia prestavby (1482) a deväť iných runových znakov (KURAKO JANOS MESTER).
Detailný pohľad na portál a nápis V južnej časti steny starej lode je gotický portál zdobený žliabkovaním a rozvilinami, na architráve je runové písmo a v tympanóne tvaru oslieho chrbta je náznak fresky na tmavomodrom podklade.
O písme, aj v minulom storočí, uverejnili niekoľko štúdií. Podľa štúdie Rómera je text maďarský a nesie informácie o pôsobení vtedajšieho duchovného (IACO/PB/LEBANUS) a rok (1485).
Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strednej časti obce, vedľa kostola a za ním je cintorín.
Prehľad dôležitých udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1276 | Prvá písomná zmienka o obci ako Zemered. |
| 1402 | Prívlastok "Horné" je doložený. |
| 15. storočie | Osadenie gotického portálu na južnej strane lode. |
| 1888 | Zväčšenie kostola. |
| 1935 a 1958 | Realizácia opráv. |
| 1963 | Chrám získava status národnej kultúrnej pamiatky. |
| 2008 | Hokovce pričlenené k banskobystrickej diecéze. |
| 2009 | V Hokovciach opäť zriadená farnosť s filiálkami Horné a Dolné Semerovce. |
| 2010 | Dokončenie novej farskej budovy v Hokovciach. |
Zmeny v Diecéznej Štruktúre
V roku 2008 (14. februára) boli v rámci reorganizácie slovenských diecéz Hokovce pričlenené k banskobystrickej diecéze. Nasledujúceho roku bola v Hokovciach opäť zriadená farnosť s filiálkami Slatina, Horné Semerovce a Dolné Semerovce.
Zároveň, 15. septembra 2009 prikročil biskupský úrad v Banskej Bystrici k výstavbe novej farskej budovy. Táto bola dokončená v prvý septembrový týždeň roku 2010 a v nedeľu 5. septembra bola vysvätená. Dva dni nato, 7. septembra prevzal úrad nový farár Tibor Benčík.
Kaplnka sv. Anny v Dolných Semerovciach
Vežu postavili niekedy okolo polovice 14. storočia neďaleko kostola, čím vznikol zaujímavý súbor stredovekých objektov. Po roku 1770 veža prestala slúžiť tomuto novému účelu a zmenila sa na objekt so sakrálnym využitím. V spodnom podlaží vznikla kaplnka sv. Anny.
Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a je príležitostne využívaná na liturgické účely. Je v pomerne dobrom stave, problémom je vlhnutie stien. Spodné podlažie veže - samotná kaplnka - je zaklenutá hviezdicovou klenbou (podľa niektorých zdrojov z 16. storočia).
Kostol sv. Mikuláša v Bobote
Pod správu farnosti spadá aj Kostol sv. Mikuláša v Bobote. Patrocínium kostola je sv. Mikuláš a vznik sa datuje do tretej tretiny 14. storočia.
Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 14. storočia (po roku 1367) ako jednoloďovú bezvežovú stavbu s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou.
Mohutnú západnú vežu pristavali niekedy v období prvej polovice 15. storočia. V rokoch 1430 - 1440 bol v držaní husitských oddielov. V období reformácie prešiel do rúk protestantom. Tí objekt užívali v rokoch 1560 - 1700. V roku 1743 už bol kostol vďaka grófovi Jozefa Illesházymu farským chrámom.
Zásluhou ďalšieho člena tohto šľachtického rohu, Jána Baptistu, prešiel následne kostol veľkou obnovou. Tá sa dotkla predovšetkým lode, ktorá dostala murovanú klenbu miesto dreveného stropu. Statika lode bola posilnená nárožnými opornými piliermi, jej interiér presvetlili väčšími oknami na južnej i severnej strane. V priebehu 19. a 20. storočia prešiel kostol ďalšími úpravami.
Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963 kostolík a zvyšky ohradného múru, v roku 2014 aj príkostolný cintorín, zatiaľ neskúmaný. V roku 2015 sa realizoval architektonicko-historický výskum, ktorý významným spôsobom zmenil naše poznanie o stavebnom vývoji chrámu.
Až do výskumu v roku 2015 bol považovaný za ranogotickú stavbu z konca 13. storočia. Hoci ide o gotickú stavbu, svätyňa a sakristia sú zaklenuté ešte valenými klenbami typickými pre románske obdobie. V poslednej tretine 14. storočia prešiel kostol ďalšími úpravami.
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. V rokoch 2015 a 2016 sa tu uskutočnil výskum. Kostolík sa nachádza v obci na miernej vyvýšenine neďaleko hlavnej cesty vedúcej z Trenčianskych Teplíc do Bánoviec nad Bebravou. Stojí v sčasti oplotenom, sčasti ohradenom ale prístupnom areáli.
Kostol sv. Martina v Šintave
História a stavebný vývoj: Barokovo-klasicistický kostol z druhej polovice 18. storočia postavený na mieste staršieho sakrálneho objektu, spomínaného v roku 1559. Koncom 19. storočia sa zrútila klenba a nahradená rovným stropom.
Ide o jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do západnej fasády. Veža členená nárožnými pilastrami je zakončená dvojstupňovou zvonovitou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je barokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a volútovým štítom, v strede sa nachádza starší obraz sv. Martina biskupa z rokov 1677 - 1680. Klasicistická kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Lavice sú rokokové z roku 1760.
Blízkosť Nitry, strediska veľkomoravskej kultúry, dáva tušiť, že Šintavčania mali možnosť oboznámiť sa s kresťanstvom už veľmi skoro. Stredobodom novej cirkevnej organizácie bol neďaleký Ostrihom, kde sa vytvorila samostatná arcidiecéza pre Karpatskú kotlinu. Keďže centrom politickej správy boli hradné komitáty, je logické, že aj prvé fary vznikli pri hradoch, tzv. parochie - hradné farnosti. Aj Šintava bola hradným sídlom. Cirkevné vizitácie spomínajú túto faru ako parochiu antiqua, čiže stará farnosť.
Obec Dolné Semerovce
Obec Dolné Semerovce vznikla v roku 1260 v časoch vlády kráľa Bela IV. Obyvatelia sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. O silnom duchovnom založení miestneho obyvateľstva svedčí fakt, že bola do konca druhej svetovej vojny sídlom Rádu milosrdných sestier.
Zachoval sa kláštor milosrdných sestier zo 17. storočia, ktorý slúžil ako nemocnica. Dnes v tejto budove sídli obecný úrad. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 18. storočia je bohato zdobený sakrálnymi pamiatkami. V roku 1860 na ňom prebehla rekonštrukcia.
Vedľa kostola a za ním je cintorín. Kostol stojí v strednej časti obce.
História a stavebný vývoj Kostola všetkých svätých
Vznik prvého kostola sa zvykne klásť už do 13. storočia, niekedy až do románskeho obdobia. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 1603/0.
Presné datovanie kostola nie je známe. Pravdepodobne prvý stál už v 13 storočí. V 15. storočí bol dnešný kostol viackrát prestavaný a "skoro úplne stratil pôvodný vzhľad".
Už len neskorogotický portál na južnej strane lode pripomína stredoveký pôvod Kostola všetkých svätých v obci Horné Semerovce neďaleko Dudiniec. Po prestavbách v baroku a koncom 19. storočia nadobudol svoj typický tvar.
Po prestavbách v baroku a koncom 19. storočia nadobudol svoj typický tvar.
Pôvodne gotický kostol postavený na staršom základe. Prestavaný bol v roku 1458 (?). V baroku bol obnovený. Zväčšili ho v roku 1888.
Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, s pristavanou sakristiou a vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Presbytérium je zaklenuté barokovou plackou. Loď a sakristia majú rovný strop. Južný (bývalý hlavný) portál je gotický s kamenným ostením, presekanými prútmi a letopočtom 1458 (?). Zachovalo sa torzo sedlového gotického portálu (z presbytéria do sakristie) so skosenou hranou. Fasády sú hladké, len veža je členená nárožnými lizénami. Oltárny obraz Všetkých svätých je od C. Hemmerleina z konca 19. storočia. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 v inventári spomína barokovú monštranciu z polovice 18. storočia.
V južnej časti steny starej lode je gotický portál zdobený žliabkovaním a rozvilinami, na architráve je runové písmo a v tympanóne tvaru oslieho chrbta je náznak fresky na tmavomodrom podklade.
V 15 storočí sa budova dnešného kostola viackrát prestavala a "skoro úplne stratila pôvodný tvar". Kostol však zostal na pôvodnom mieste a v južnej časti steny starej lode i portál.
Tento portál je najvzácnejšia časť budovy - je zdobený žliabkovaním a rozvilinami, na architráre je runové písmo a v tympanóne tvaru oslieho chrbta je náznak fresky na tmovomodrom podklade.
Tento nápis sa nachádza v jeho hornej časti a zaujal odborníkov i laikov už v 19. storočí. Postupne sa objavilo viacero čítaní. Letopočet bol uvádzaný ako 1487, 1485, resp. Ešte väčšia diskusia vznikla okolo samotného nápisu. Bol vysvetľovaný ako hlaholské/cyrilské či staromaďarské/sikulské runové písmo. Ide však o latinčinu zapísanú zjednodušenou gotickou minuskulou s využitím pár písmen z gotickej bastardy. V takomto čítaní znie "1485.
O písme, aj v minulom storočí, uverejnili niekoľko štúdií. Podľa štúdie Rómera je text maďarský a nesie informácie o pôsobení vtedajšieho duchovného (IACO/PB/LEBANUS) a rok (1485).
Historik Peter Puspoki Nagy v roku 1968 uverejnil výsledky svojej vedeckovýskumnej práce a podľa neho na nápise možno prečítať dátum dokončenia prestavby (1482) a deväť iných runových znakov (KURAKO JANOS MESTER).
Kostol bol prestavovaný v baroku, pričom z tohto obdobia pochádza napríklad klenba presbytéria. Zväčšený bol v roku 1888. Opravy sa realizovali aj v rokoch 1935 a 1958.
Zo stredovekej stavby sa podľa všetkého zachovala minimálne časť obvodových múrov, čo potvrdzuje okrem hodnotného južného portálu aj sčasti dochovaný sedlový portál medzi presbytériom a severnou sakristiou.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Rímskokatolícka cirkev - Farský Úrad Hokovce
Roku 2008 (14. februára) boli v rámci reorganizácie slovenských diecéz Hokovce pričlenené k banskobystrickej diecéze. Nasledujúceho roku bola v Hokovciach opäť zriadená farnosť s filiálkami Slatina, Horné Semerovce a Dolné Semerovce.
Zároveň, 15. septembra 2009 prikročil biskupský úrad v Banskej Bystrici k výstavbe novej farskej budovy. Táto bola dokončená v prvý septembrový týždeň roku 2010 a v nedeľu 5. septembra bola vysvätená. Dva dni nato, 7. septembra prevzal úrad nový farár Tibor Benčík.
Kostol Všetkých svätých v Horných Semerovciach
Pôdorys Kostola všetkých svätých v Horných Semerovciach
tags: #rimskokatolicka #farnost #horne #semerovce