Človek má veľa predstáv o tom, ako Duch Svätý pôsobí. Na jednom konci spektra spája Ducha Svätého s nadšením a extázou, teda výrazmi ako „krst v Duchu“ alebo „spočinok v Duchu“. Na druhom konci spektra mnohí kresťania vnímajú Ducha Svätého ako tichého spoločníka Otca a Syna - alebo ešte horšie, úplne sa naňho zabúda. Duch Svätý je viac než toto všetko.
Podľa neho nás Duch Svätý pri našom krste posväcuje tak, ako keď sa svätí chrám. Vieme od Pavla (v 1. liste Korinťanom 3,16), že sme chrámom Ducha Svätého. Arcibiskup Martinez jednoducho rozpracováva dôsledky tejto lekcie. Ak máme byť chrámom Ducha Svätého, vyplýva z toho, že dielo toho, že sa staneme chrámom, je v konečnom dôsledku Božím dielom, nie naším. A najvhodnejšie je teda tvrdiť, že túto prácu vykonáva Duch, ktorý prebýva v tomto chráme. Samozrejme, v tomto diele musíme aj my spolupracovať, ako poznamenáva arcibiskup Martinez. Ak teda máme patriť Duchu Svätému, všetky modly musia byť vyhodené z jeho chrámu.
Poznáme Ducha Svätého ako Boha, ktorý v nás prebýva ako v chráme. Ale tradícia Cirkvi tiež uznáva Ducha s iným menom, ktoré nám pomáha znovu oceniť Jeho prítomnosť. Nazýva Ho dulcis Hospes animae - sladký Hosť duše. Ako sa správame k hosťom v našej domácnosti? Aký druh pohostinnosti im preukazujeme? Ak hľadáme biblický model, pomohlo by nám premýšľať cez príbeh Abraháma, ktorý hostil troch anjelov. Tí podľa jednej tradičnej interpretácie predstavujú Trojicu (Gn 18). Podobne ako cestujúci, ktorý stúpa na púšti, aj Duch Svätý si vyberá dušu a prichádza do nej ako najsladší hosť. Ale na rozdiel od cestovateľa, ktorý zloží stan, aby si oddýchol, večný hosť zostáva nastálo. Stan, ktorý rozkladá na pôde našej úbohosti, je niečo božské, náčrt, odraz nášho nebeského domova: milosť, ktorá zbozšťuje dušu, božskú lásku, nadprirodzený obraz Ducha, ktorý sa vlieva do našich sŕdc, všetky cnosti a dary.
Je nádherné, akým spôsobom Duch Svätý - „večný hosť“ - preberá svoje obydlie v skazenom tele. Intímnejší život v Duchu neznamená, že musíme byť „pokrstení“ alebo „spočinutí“ v Duchu. Ako ukazuje vyššie uvedený náčrt, v Duchu je oveľa viac, čomu sa musíme naučiť.
Učíme sa, že Boh Otec nás stvoril, Syn vykúpil a Duch Svätý nás posväcuje. Hoci v Starom zákone sa konkrétne o Duchu Svätom nedočítame, jeho pôsobenie nám odhaľuje až Nový zákon, kresťanskí teológovia sa domnievajú, že Najsvätejšia Trojica existovala vždy. Nepochopiteľné tajomstvo trojjedinosti Boha, ktorý bol, je a bude...
Každý z nás by mal začínať i končiť deň „V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého,“ teda vyznaním viery v trojjediného Boha. Väčšina z nás sa s ním prvý raz „stretla“ v čase, ktorý si nemôžeme pamätať - pri našom vlastnom krste. A odvtedy pôsobí v našich životoch. Tým, že je neoddeliteľnou súčasťou Otca i Syna, je neustále prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré robíme ako veriaci ľudia. Krstom sa naše telá stali chrámom Ducha Svätého (porov. 1 Kor 6, 19). Podľa toho, v akom stave tento chrám udržiavame, tak pociťujeme aj Jeho pôsobenie. Ak nás niečo/niekto pohýna smerom k Bohu, tak je to On.
Pomáha nám odhaľovať naše vlastné hriechy a zlyhania, keď sa pripravujeme na sviatosť zmierenia a dodáva nám odvahu vyznať ich pred kňazom. Prijímame ho, keď prijímame Eucharistiu. Vieme, že v hostii je ukrytý Ježiš, no už menej si uvedomujeme, že keď prijímame Syna, prijímame zároveň Otca i Svätého Ducha. Prijímame celú Najsvätejšiu Trojicu. Oni sú totiž stále spolu, tri osoby, ale pritom jeden Boh. Duch Svätý nás zvláštnym spôsobom naplnil pri sviatosti birmovania a takto by sme mohli vymenovať všetky sviatosti, ktoré Cirkev ponúka, On je prítomný všade, On je ten, ktorý spôsobí, že sviatosti „fungujú“.
Pápež František vo svojej katechéze v októbri 2021 hovorí: „On je ten, kto mení srdce, nie sú to naše skutky. Srdce mení on. Nie naše konanie, ale pôsobenie Ducha Svätého v nás mení srdce! On je ten, kto vedie Cirkev, a my sme povolaní poslúchať jeho pôsobenie, ktoré sa deje kdekoľvek a akokoľvek on chce. ... Dobrým duchovným cvičením môže byť napríklad prečítať si zoznam od svätého Pavla a pozrieť sa na svoje vlastné správanie, aby sme videli, či tomu zodpovedá, či je náš život naozaj podľa Ducha Svätého, či prináša toto ovocie. Prináša môj život tieto plody? Lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť? Napríklad prvé tri vymenované slová sú láska, pokoj a radosť: podľa nich rozpoznávame človeka, v ktorom prebýva Duch Svätý.
Duch Svätý nám dáva vieru. Vkladá do srdca bázeň pred Bohom. Pokoru. Múdrosť. Nie tú ľudskú múdrosť, za ktorú je možné získať ocenenia a diplomy. Pápež František pripomína, že darom Ducha Svätého je múdrosť ako milosť dívať sa na svet Božími očami. Učí nás rozlišovať, čo je v Božích očiach dobré a čo zlé. Duch Svätý nám dáva dar rozumu - rozumom túžime poznať pravdu, poznávať Boha, hľadáme ním zmysel svojho života, ktorý spočíva v láske k Bohu a k blížnym. Dostávame dar rady - keď sa potrebujeme rozhodnúť v dôležitých životných situáciách, voláme na pomoc Svätého Ducha a čakáme jeho radu, impulz, ktorým by nám ukázal, čo je Božou vôľou, na ktorú cestu vykročiť. V rôznych náročných životných situáciách a skúškach nám Duch dáva dar sily - vytrvať, postaviť sa zlu na odpor, premáhať pokušenia, zdolávať prekážky a nestrácať pritom odvahu, optimizmus a vnútornú radosť, že Boh je so mnou. Jeho ďalší dar - poznanie - sa nazýva aj darom umenia žiť ako kresťan. Je to schopnosť spoznať, čo nám Boh vo svojom Slove hovorí, čo od nás chce, ako máme uskutočňovať Jeho slová v našom živote. Dar nábožnosti nás zakoreňuje v Bohu. Vôbec tu nejde o vonkajšie formálne prejavy, ale o vnútorný postoj. Keď v Boha nielen veríme, ale čo je dôležitejšie, že mu dôverujeme a milujeme ho s detskou odovzdanosťou ako svojho Otca, ktorý vie, čo je pre nás najlepšie.
Aj keď nás usvedčí z našich hriechov, nevkladá nám do srdca zúfalstvo a beznádej, to robí diabol, ale naopak, pobáda nás vrhnúť sa do náručia milujúceho Otca: „ľutuj, odpros...“ a potom nás naplní láskou a dá silu začať odznova. A my sme vtedy schopní prinášať ovocie: cítime v sebe pokoj a šírime ho ďalej, neposudzujeme a neodsudzujeme, ale modlíme sa za iných, napĺňa nás zvláštna vnútorná radosť a máme chuť hovoriť všetkým naokolo, aký je Boh dobrý. Lebo On taký naozaj je.
Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.
Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha.1 Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva.2 Vlieva mu do srdca Božiu lásku3 a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.4Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom.
Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“10 Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných. Aký je rozdiel medzi telesným a duchovným kresťanom? Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on.11 Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“
Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezáleží to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).
Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením. Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟13
Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi. Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne. Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.
Duch Boží, jeho charakter a jeho dary - charizmy z kurzu KZK, Martindom z r. 2014
Duch Svätý robí z Cirkvi "chrám živého Boha", oživuje ju a posväcuje. Zároveň "nám dáva dary, ktoré potrebujeme pre náš každodenný život, či už v duchovnej alebo fyzickej oblasti," hovorí v rozhovore s TK KBS Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave. "Veľmi dôležité pre pochopenie Turíc (Päťdesiatnice) je skutočnosť, ze toto vyliatie Ducha nie je jednorazová udalosť. Vidíme, že učeníci mali onedlho daľšiu podobnú skúsenosť (Sk 4, 31 ) a Cirkev hovorí, že tento príchod Ducha neprestáva," dodal pred nedeľnou Slávnosťou Zoslania Ducha Svätého Tomášik, ktorý zverejňuje na sociálnej sieti spoločenstva každý deň krátke biblické zamyslenie ako prípravu na "Turíce".
Pán Ježiš dokonca hovorí, že je pre nás lepšie, aby (fyzicky) odišiel, lebo inak by nemohol prísť Tešiteľ. Tak je veľmi dôležité Zoslanie Ducha Svätého. V Duchu svätom je možná Ježišova prítomnosť iným, dalo by sa možno povedať aj "intenzívnejším" spôsobom medzi nami a dokonca v nás," hovorí Mário Tomášik. Pokračuje, že iba "vďaka sile a prítomnosti Ducha Svätého je možné žiť nový život v Kristovi. Preto tak veľmi každý z nás potrebuje vyliatie Ducha Svätého vo svojom živote."
Na Turíce bola podľa jeho slov verejne zjavená (ukázaná) Cirkev. "Niektorí hovoria, že vtedy Cirkev slávi "narodeniny", uviedol. "To Duch Svätý robí z Cirkvi "chrám živého Boha", oživuje ju a posväcuje. Čiže Turíce (Päťdesiatnica) je sviatok, kde si pripomíname, že učeníci (apoštoli, Panna Mária, ďaľšie ženy a ostatní - dohromady asi 120 ľudí) mali zvláštnu skúsenosť (až zážitok) a pri nej získali aj zvláštnu silu od Boha a odvahu začať verejne slúžiť a ohlasovať. Ale tento sviatok ide oveľa hlbšie k samej podstate fungovania Cirkvi i toho, ako Božia milosť účinkuje v nás veriacich," pripomína Mário Tomášik.
Dôležité je podľa mňa zdôrazniť, to, čo hovorí Písmo: "Všetkých naplnil Duch Svätý..."(Sk 2, 4). Lebo naplnenie Duchom Svätým je pre všetkých bez ohľadu na vzdelanie, vek, životné skúsenosti, postavenie a podobne. Veď Božiu lásku potrebuje každý z nás. A tá je v nás rozliata skrze Ducha Svätého," pokračuje ďalej Tomášik.