Rimavská Sobota, mesto s bohatou históriou, sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Rimava, obklopené CHKO Cerová vrchovina a NP Muránska planina. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1270. Výsadné mestské práva boli Rimavskej Sobote udelené 5. mája 1334. Medzi architektonické zaujímavosti patrí rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa a tiež evanjelický kostol, ktorý je predmetom tohto článku.
Evanjelický kostol v Rimavskej Sobote
Príchod Evanjelikov a Plány na Kostol
Evanjelici sa začali vo väčších počtoch sťahovať do mesta po roku 1772. V roku 1783 plánovali vybudovať v meste alebo Tomašovej malý kostol a chceli sa združiť s evanjelikmi z Pokoradze. O duchovné potreby evanjelikov sa istý čas staral duchovný z Čerenčian, ale po tragédii, ktorá postihla kalvínov v roku 1769, sa pridali k Pokoradzi, odtiaľ boli neskôr vykázaní.
Pomocou dvoch šľachetných mužov a to Györgya Fejesa a baróna Gábora Prónayho získali povolenie na postavenie evanjelického kostola a fary. Mali k dispozícii 2812 forintov a 14 denárov. V rozhodnutí bolo uvedené, že duchovnému môžu ročne ponúknuť 239 forintov a 39 grajciarov, učiteľovi 95 forintov a 29 grajciarov. V hontianskej obci Kamenec dňa 21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva.
Dočasné Bohoslužby a Položenie Základného Kameňa
Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786. Na mieste kostola a potoka chcelo mesto postaviť najskôr vojenské kasárne, ale po prosbe grófa Forgátsa a Ferenca Koháryho 2. Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku.
Nakoľko evanjelické obyvateľstvo bolo v meste v porovnaní s kalvínmi málopočetné, znovu sa obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby mohli vyberať dary aj mimo hraníc štátu. Na zahraničné zbierky získali povolenie a získavaním príspevkov bol poverený András Kochan. Mali však šťastie.
Po krátkom čase sa im podarilo zozbierať značnú čiastku. Príspevok poslal aj švédsky kráľ Gustáv III. (1746 - 1792). Boli to rôzne liturgické predmety, ktoré predtým zdobili kaplnku švédskeho vyslanca Engoströma vo Viedni.
Výstavba a Vysvätenie Kostola
Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben, duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 - 1807).
Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Kostol stojí na niekdajšej ulici Istvána Losoncziho. Zo severo - západného rohu Alžbetinho námestia sa dalo ku kostolu dostať po ulici Kossuthovej (Hatvaniho).
Architektúra a Štýl
Kostol je postavený v barokovo-klasicistickom slohu, s novšou novogotickou vežou z rokov 1847-1856. Mená staviteľov kostola a veže sú neznáme. Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre.
Oltár pochádza z roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži.
V susedstve kostola na rohu ulíc Losonczyho a Kossúthovej v roku 1868 postavili židovskú synagógu a židovskú školu. Tieto budovy tu stáli do roku 1986. Na druhom náprotivnom, rohu stála veľká budova v tvare písmena U, v ktorej mala začiatkom 20. storočia sídlo Štátna chlapčenská škola. Aj túto budovu v 70-tych rokoch 20. storočia ako mnoho ďalších historicky cenných domov na Kossúthovej ulici zbúrali.
V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev - katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho.
Významné Osobnosti a Duchovní
- 7. 4. 1789 - 1807 - prvý duchovný Samuel Kuzmányi ev.
- Už spomínaný Samuel Kuzmányi 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807).
- Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
- Štefan Pekár kňaz z Kuntapolcza, v rokoch 1806-1809 sa stal nástupcom po Samuelovi Kuzmányim.
- Od 6. augusta 1809 vykonával bohoslužby Ján Szomor.
- Prvým učiteľom bol v roku 1786 Ján Fábry, ktorý toto miesto po roku opustil. Obrátil sa i v Pešti, ale viac sa mu nepodarilo získať ani miesto kňaza ani učiteľa. Vtedy prestúpil na katolícku vieru a odišiel do Sedmohradska, stal sa Socinovým následníkom.
Prehľad Významných Rokov a Udalostí
| Rok | Udalosť |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola 4. júla. |
| 1856 | Postavenie veže kostola. |
Rimavská Sobota v súčasnosti patrí s 22-tisíc obyvateľmi do prvej štyridsiatky najväčších miest na Slovensku. V rebríčku miest podľa veľkosti sa tak ocitá zhruba na rovnakej pozícii ako v 19. storočí.
Kostol v Štítniku čaká obnova
Hlavné námestie v Rimavskej Sobote
Autor: PhDr. Viktória Lisáková
tags:
#evanielicky #kostol #rimavska #sobota