Ako sa slávia Vianoce na Šariši: Zvyky a tradície

Vianočné sviatky sú výnimočné nielen kvôli ich čarovnej atmosfére, ale aj kvôli jedinečným zvykom a tradíciám, ktoré ich sprevádzajú. Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké.

Vianočná atmosféra v Svidníku.

Prípravy na Vianoce

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.

U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra.

Adventný veniec.

Sviatok svätého Mikuláša

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

Sviatok Lucie

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.

Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.

Štedrý deň a večera

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Vianočné tradície a zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

• Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
• Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Mnohé tradície sa od tých slovenských líšia. Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov.

Vianoce na východnom Slovensku

Vianoce sú obdobím, ktoré sa na Slovensku spája s mnohými tradíciami a zvykmi. Každý región má svoje špecifiká, a východné Slovensko nie je výnimkou. Odlišnosti sa prejavujú v príprave štedrovečernej večere, v zvyklostiach pred a po nej, ako aj v slávení pravoslávnych Vianoc.

Štedrovečerná večera: Príprava a priebeh

Štedrý večer je vyvrcholením adventu a príprav na Vianoce. Na východnom Slovensku, rovnako ako aj v iných častiach krajiny, má štedrovečerná večera svoje pevné miesto a rituály.

Príhovor, modlitba a oplátky

Vo väčšine rodín sa pred samotnou večerou zíde celá rodina za stolom, kde sa povie krátky príhovor. Nasleduje spoločná modlitba, v ktorej rodina ďakuje za všetko, čo počas roka prežila. Po modlitbe sa večera tradične začína oplátkami s medom.

Lokálne zvyklosti pred polievkou

Okrem oplátok s medom sa v rôznych oblastiach východného Slovenska dodržiavajú aj ďalšie zvyklosti. Napríklad v Spišskej Novej Vsi je zvykom zjesť kúsok chleba so soľou, v Bardejove kúsok chleba s cesnakom a medom, a v Rožňave sa najskôr konzumuje oplátka s medom a potom chlieb s cesnakom. Tieto lokálne zvyklosti dopĺňajú rôzne rodinné tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Vianočná polievka - kapustnica

Po zahájení večere nasleduje polievka. Najčastejšie sa pripravuje a konzumuje kapustnica s hubami a klobásou. V okolí Trebišova sa táto kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou. Podáva sa s tradičným zemplínskym bielym koláčom a kyslou smotanou podľa chuti.

Hlavné jedlá a záver večere

Po polievke nasledujú hlavné jedlá. Zvyčajne sa podávajú pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa pridáva šošovicový alebo fazuľový prívarok. Následne sa na stole objaví kapor alebo filé so zemiakovým šalátom. Alternatívou sú pirohy a ryba, pričom okrem kapra sa často podáva aj pstruh. V niektorých oblastiach sa vyskytujú aj rezne so zemiakovým majonézovým šalátom.

Niektoré rodiny po kapustnici konzumujú pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a až potom hrachovú polievku a vianočnú rybu. Tá nemusí byť len vyprážaná, často sa pripravuje aj pečený kapor so zemiakovým šalátom.

Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom). K slávnostnej štedrej večeri patrí aj dobré víno, ktoré sprevádza večeru už od prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky alebo tlmené svetlo.

Ak v rodine nie sú netrpezlivé deti, po dojedení večere sa za stolom posedí ešte chvíľu v príjemnej vianočnej atmosfére.

Adventný pôst a ranné vinše

Niektorí ľudia pred Vianocami striktne dodržiavajú adventný pôst. V Štedrý deň ráno chodia muži vinšovať radostné a pokojné sviatky.

Rituály pre zdravie a bohatstvo

Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Zvykom je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. K ďalším zaužívaným zvykom patrí rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v nasledujúcom roku, alebo vloženie šupiny z kapra do peňaženky.

Spoločné chvíle pri stole

Pri štedrovečernom stole sa zhodnotí uplynulý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.

Pravoslávne Vianoce

Niektorí ľudia na východnom Slovensku slávia Vianoce až 6. januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.

Podľa tradícií by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali, sú napríklad slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.

Trebišov a jeho vianočné špecifiká

Ako už bolo spomenuté, v okolí Trebišova sa kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou a podáva sa s zemplínskym bielym koláčom.

Pravoslávne Vianoce a ich slávenie

Vianočné sviatky slávi väčšina pravoslávnych veriacich vo svojich chrámoch, na rozdiel od ľudí rímsko či gréckokatolíckeho vierovyznania, až v januári. Riadia sa totiž starobylejším juliánskym kalendárom.

Kedy slávia pravoslávni Vianoce?

Vianoce majú trochu posunuté a zapísané 25. decembra v ich kalendári, čo predstavuje 7. Január nášho kalendára. Pravoslávni veriaci slávia Vianoce neskôr ako katolíci.

Z historického hľadiska ale môžeme konštatovať, že pravoslávni nemajú sviatky neskôr ako katolíci, ale katolíci ich majú skôr ako pravoslávni. Aj keď je podľa oficiálneho kalendára 6. januára, podľa nášho kalendára je 24. decembra, keď máme Štedrý večer.

Priebeh vianočných sviatkov u pravoslávnych

Štedrý večer máme 6. januára. V tento deň sa zvyknú od rána konať v našom chráme Vzniesenia Hospodinovho v Osadnom špeciálne bohoslužby. Jednou z nich sú takzvané Cárske časy, ktoré sa slúžia v dopoludňajších hodinách. Cárske preto, lebo sú doplnené o rôzne obrady súvisiace s Narodením Isusa Christa, ako aj v súvislosti s tým, že sa na nich v minulosti zúčastňovali aj cári či králi.

Popoludní sa v chráme koná liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou - večernou bohoslužbou, ktorá sa ale v tento deň zvykne slúžiť poobede. Po liturgii s večerňou odchádzajú veriaci domov, kde si sadajú za štedrovečerný stôl. Večera je v našich podmienkach ešte stále pôstna. Po nej prichádzajú opäť do chrámu na Veľké povečerie. Je to jedna z bohoslužieb, ktorá sa v roku slúži bežne, ale v tento večer je doplnená o ďalšie piesne, žalmy, má teda slávnostnejší charakter.

Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom - Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá - Slavite Jeho. V preklade to znamená Christos sa rodí, oslavujte ho. Na druhý deň (7.1.) predpoludním sa následne slúži slávnostná liturgia na dlho očakávaný Sviatok Narodenia Isusa Christa.

Pôst pred Vianocami u pravoslávnych

Narodeniu Isusa Christa ako jednému z najväčších sviatkov Pravoslávnej cirkvi predchádzal 40-dňový pôst. V našej cirkvi máme štyri veľké pôsty. Najväčší pôst je pred Vzkriesením Christa, ďalšie máme pred sviatkom Narodenia Christa, sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky a jeden pred Sviatkom apoštolov Petra a Pavla. Pôst pred Vianocami je druhý najdlhší, má 40 dní, ten pred Vzkriesením je trocha dlhší.

V každom zo spomínaných pôstov by sme sa mali zdržiavať od začiatku do konca pokrmov živočíšneho pôvodu, teda mäsa, mlieka, masla, vajec, či syra. V niektorých pôstoch, ako napríklad počas toho pred Vianocami, sa ale môže konzumovať v sobotu a v nedeľu ryba. Vo Veľkom pôste je ale ryba dovolená iba dva razy. Strava s obsahom oleja sa počas pôstneho obdobia pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok.

Štedrá večera je pôstna. Sú to napríklad pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok - mačanka, chlieb s medom či cesnak. Je síce štedrá, možno čo sa týka počtu jedál, ale pôstna v súvislosti s našimi cirkevnými tradíciami. Celý deň sa teda postíme, nejeme nič, až počas večere. Tento deň je najmä o prípravách na Narodenia Christa. Veriaci si sadajú za štedrovečerný stôl po popoludňajšej bohoslužbe, počas ktorej je spojená liturgia s večerňou.

Vianoce vo svete

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

Vianočné zvyky vo svete.

Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6. januára, kedy Traja králi prinášajú darčeky deťom.

Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku sú to deti, ktoré dostávajú darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.

Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trh v Drážďanoch, ktorý je jedným z najstarších v Európe a má viac ako 600-ročnú históriu. Vianočné zvyky a tradície v Nemecku zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied.

V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde nájdete stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika, ktoré sú ideálne ako darčeky. Francúzske vianočné trhy, ako je trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“

V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si môžete kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry, ktoré sú súčasťou vianočného stola.

Špecifické vianočné zvyky v rôznych krajinách

• Japonsko: Objednávanie vianočných večerí z KFC.
• Austrália: Oslava Vianoc na pláži s grilovaním.
• Nórsko: Ukrývanie metiel pred čarodejnicami na Štedrý deň.
• Mexiko: Las Posadas - procesie zobrazujúce hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa.
• Fínsko: Návšteva sauny na Štedrý deň.

Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy.

Tabuľka vianočných zvykov vo svete

Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.

tags: #ako #oslavujeme #vianoce #na #sarisi