Ako Slováci Oslavujú Vianoce: Tradície a Zvyky

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku. Vianočné sviatky majú pre každého svoje čaro.

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.

Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. Vianoce oslavuje na Slovensku takmer 95 percent ľudí. Pre vyše štyri pätiny sú stále časom, ktorý trávia najmä s rodinou a blízkymi. Okrem rodinného charakteru Vianoc je pre Slovákov dôležité, postaviť si vianočný stromček v svojej domácnosti, ale aj kúpiť vianočné darčeky pre svojich blízkych. Postaviť a ozdobiť si doma vianočný stromček je rovnako dôležitejšie pre ženy ako mužov.

„Pre vyše 80 percent ľudí je prioritou stretávať sa počas Vianoc so svojimi blízkymi, širšou rodinou ale aj priateľmi,“ priblížil Rastislav Kočan z GfK. Táto vianočná tradícia je pritom dôležitá pre všetkých ľudí bez ohľadu na vek, pohlavie či región, v ktorom bývajú. Najviac plánujú tráviť čas s rodinou mladí ľudia vo veku 20 až 29 rokov, ktorí s ňou nie sú toľko počas bežného roka. Náboženské zvyklosti dodržuje časť Slovákov. Počas týchto Vianoc sa plánuje zúčastniť bohoslužby 46 percent ľudí. Vyše polovica z nich je nad 50 rokov. Špeciálne polnočnej slávnostnej omše sa tento rok plánujú zúčastniť necelé dve pätiny ľudí, z regiónov dominuje východné Slovensko. Koledovať plánuje ísť iba 13 percent ľudí, najmä mladých do 18 rokov. Najviac koledníkov bude v obciach s veľkosťou do 5000 obyvateľov.

Tradičné vianočné pohľadnice posiela v ére mobilných telefónov a elektronickej komunikácie stále jedna tretina ľudí. Až polovica z nich má nad 60 rokov. Zvyk pritom dodržiavajú dve pätiny žien. V detstve respondentov prieskumu pritom chodilo na bohoslužby počas Vianoc až 64 percent ľudí, takmer tri pätiny ľudí chodili na polnočnú omšu a vyše polovica ľudí v detstve koledovala. Keď ľudia spomínajú na Vianoce v detstve, tak najdôležitejšie pre nich bolo stráviť čas z blízkymi (85 %) a mať doma postavený vianočný stromček (82 %).

Vianoce a Veľká noc sú pre Slovákov jednými z najvýznamnejších sviatkov roka. Sú to obdobia, kedy sa stretáva rodina, dodržiavajú sa tradičné zvyky a stoly sa prehýbajú pod ťarchou lahodných jedál. Každý región, každá rodina má svoje špecifické recepty a rituály, ktoré prenáša z generácie na generáciu. Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Obdobie Vianoc sa ľuďom na Slovensku spája s množstvom sviatočných tradícií a zvykov, na ktoré nedáme ani v 21. storočí dopustiť. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov. Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky.

Regionálne Rozdiely v Štedrovečerných Zvykoch

Vianočné zvyky a tradície sú podobné najmä v krajinách strednej a východnej Európy.

• Turiec: Turčania nazývajú Štedrý večer dohviezdny, pretože bol spojený s čakaním na hviezdu symbolizujúcu narodenie Krista. Kapustnica s hubami, makové lokše a tvarohové pochúťky boli základom sviatočného stola. Dievčatá si veštili budúceho muža pomocou orechových škrupiniek naplnených omrvinkami.
• Orava: Na Orave bol Štedrý deň spojený s pôstom. Deti motivovali sľubom, že ak vydržia nejesť, uvidia zlaté hviezdy. Pod sviatočný stôl sa ukladala slama, pripomínajúca betlehemské jasličky, a na strope visel stromček upevnený korunkou dole. Večera pozostávala z kapustnice s hubami, hrachu, opekancov s makom a sladkých halušiek so slivkami.
• Kysuce: Na Kysuciach sa už od 21. decembra roznášali polazničky - malé jedličky ako symbol prichádzajúcich sviatkov. Na Štedrý deň veriaci držali pôst, no večer sa stoly prehýbali pod tradičnými jedlami ako hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom či krupica nazývaná Ježiškova kašička. Reťaz obtočená okolo stola symbolizovala jednotu rodiny.
• Liptov: Na Liptove sa gazdiná starostlivo venovala príprave jedál, pretože verila, že ovplyvnia budúcu prosperitu. Chleby a koláče museli byť dobre vykysnuté - nízke pečivo znamenalo nešťastie. Medzi jedlami dominovali oblátky s medom a makom, kapustnica s krúpami, opekance s bryndzou a „žobrácka kaša“ z jačmenných krúp.
• Východné Slovensko: Na východnom Slovensku sa večera začínala tradičným koláčom kračún, do ktorého sa vkladali cesnak a med. Večera bola skromná - oblátky s medom, bobáľky či mliečna kaša. Po jedle sa nesmeli umývať riady, aby šťastie neopustilo dom.
• Bratislava (meštianske a šľachtické rodiny): V meštianskych a šľachtických rodinách Bratislavy sa Štedrý deň niesol v znamení korčuľovania a prechádzok. Kým otcovia zabávali deti, matky pripravovali bohaté menu so šiestimi až dvanástimi chodmi. Na stoloch dominovali kaše - od šošovicovej po prosnú, a miestna špecialita, Ježiškova kaša. Rybacie jedlá sa tu podávali ako tradičný pôstny pokrm. Halászlé, pečená či solená ryba boli neoddeliteľnou súčasťou sviatočného menu. Moderný vyprážaný kapor s majonézovým šalátom sa objavil až v 20. storočí.
• Záhorie: Na Záhorí sa ráno dievčatá zišli pri potoku, aby si vyveštili budúceho ženícha. Zvláštna modlitba a tečúca voda boli kľúčom k ich budúcnosti. Štedrá večera mala rôzne podoby - od pupákov a hríbových omáčok po rybu či fazuľovú polievku. Sladkosti zahŕňali orechovníky, makovníky a lekvárovníky, ktoré spájajú generácie.
• Nitriansky región: V nitrianskom regióne bolo počas sviatkov zakázané šiť či pracovať, aby sa neprivolalo nešťastie. Pod stôl sa ukladali náradia ako kosa či motyka, aby sa zabezpečila bohatá úroda. Na stole nesmelo chýbať jabĺčko, ktoré sa rozkrojilo na toľko častí, koľko členov mala rodina, symbolizujúc súdržnosť. Jedlo z taniera nesmelo spadnúť - to by privolalo zlé sily. Dievčatá si volali ženíchov cez jabĺčko.

Vianočný stromček s darčekmi je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.

Tradičné Vianočné Jedlá

Medzi najčastejšie tradičné vianočné jedlá patria:

• Kapustnica: Polievka z kyslej kapusty, často s hríbami, klobásou a údeným mäsom.
• Ryba: Tradične kapor, vyprážaný alebo pečený, prípadne rybie filé. V niektorých regiónoch sa podáva aj halászlé.
• Zemiakový šalát: Šalát z varených zemiakov, zeleniny a majonézy.
• Oblátky s medom a cesnakom: Symbol zdravia a hojnosti.
• Makovník a orechovník: Záviny plnené makovou alebo orechovou plnkou.
• Vianočné pečivo: Rôzne druhy drobného pečiva, ako vanilkové rožky, medvedie labky, linecké koláčiky, šuhajdy a iné.
• Ovocie a orechy: Na stole nechýbajú jablká, orechy, sušené slivky a iné plody.

Vianočné Tradície a Zvyky

Okrem jedla sa s Vianocami spájajú aj rôzne zvyky a tradície, ako napríklad:

• Strojenie vianočného stromčeka
• Spievanie kolied
• Rozbaľovanie darčekov
• Polnočná omša

Štedrovečerný stôl plný tradičných slovenských jedál.

Zamýšľali ste sa niekedy nad významom vianočných tradícií, ktoré sa v slovenskej rodine dedia z generácie na generáciu? Na Vianoce sa teší každý, kto ich nevníma ako stresový faktor. Každá gazdiná chce mať vyupratané, napečené a nakúpené, avšak ak sa hlbšie zamyslíme nad pravým významom najkrajších sviatkov roka, pochopíme, že toto všetko sú len svetské záležitosti. Pravou podstatou Vianoc je, že si môžeme rok čo rok pripomínať narodenie Ježiša Krista. Od toho sa odvíja množstvo slovenských tradícií na Vianoce. Niektoré majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch.

• Darčeky nosí pod stromček Ježiško ako symbol toho, že aj on je najväčší dar pre kresťanov.
• Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo. S ním si zapáli doma 4 sviečky na adventnom venci.
• Na štedrú večeru gazdiné chystajú mnoho dobrôt. Podáva sa okolo piatej alebo šiestej večer, keď začne zapadať slnko. Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno alebo rybacia polievka. Hlavný chod tvorí zvyčajne vyprážaná/pečená ryba a zemiakový majonézový šalát.
• Na Slovensku je zvykom, že od stola odchádza vždy iba jeden člen rodiny, ktorý ostatných obsluhuje.
• Ako predjedlo sa podávajú oblátky s medom a cesnakom, prípadne i s pomletými orechmi. Niekde je zvykom rozkrajovať jabĺčko - ak sa v strede objaví krásna hviezdička, rodina bude zdravá po celý rok. V niektorých rodinách sa ešte pred vianočnými oplátkami konzumuje z každého ovocia kúštik. S ovocím sa delí hlava rodiny.
• Medzi časté vianočné zvyky na Slovensku patrí dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo na ďalší rok, alebo šupinu z kapra pre šťastie.
• Súčasťou slovenských tradícií na Vianoce je aj hádzanie orechov do všetkých kútov izby na privolanie hojnosti či recitovanie vianočných vinšov.

Všimli ste si tú bohatú symboliku slovenských tradícií?

tags: #ako #oslavuju #slovaci #vianoce