Farnosť Vlkovce, spolu s Tvarožnou a Hradiskom, tvorí spoločenstvo s približne 1000 veriacimi. Zvlášť aktívna je filiálka Vlkovce, kde pravidelne prebiehajú rôzne programy.
Vlkovce
História Farnosti Tvarožná
Farnosť Tvarožná je starobylá, s obcou, ktorá mala v minulosti štatút mesta. Dôkazom je zachované historické námestie s Farským kostolom sv. Mateja v strede.
Ľudové Misie vo Farnosti
Ľudové misie vo farnosti Tvarožná, pod vedením tímu P. Michala Zamkovského, boli významnou udalosťou. Súčasťou programu boli sväté omše ráno a večer vo farskom kostole a raz denne vo Vlkovciach. V Hradisku boli sväté omše iba v nedeľu a vo štvrtok. Evanjelizačný program v škole v Tvarožnej a Vlkovciach mala na starosti Rieka Života z Podolínca.
Sväté Omše a Pobožnosti
Vo farnosti sa pravidelne konajú sväté omše a rôzne pobožnosti. V utorok večer o 17:00 sa koná svätá omša za účasti detí.
Biely Týždeň
Prvoprijímajúce deti sú pozývané, aby počas Bieleho týždňa prichádzali na sväté omše vo Farskom kostole oblečené do bielych rúch. Po každej svätej omši ich čaká malé prekvapenie.
Božie Telo
Vo štvrtok sa slávi prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorý zaväzuje k účasti na celej svätej omši a zdržiavaniu sa ťažkých prác. V prípade priaznivého počasia bude po svätej omši o 18:00 procesia okolo kostola s Najsvätejšou Sviatosťou.
Farská Púť do Levoče
V rámci jubilejného roka sa konala farská púť do jubilejného chrámu v Bazilike navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči. Svätá omša v bazilike sa slávila o 14:30. Na túto púť bol zabezpečený aj autobus.
Mariánska hora v Levoči
Upratovanie Kostola
O upratovanie vo Farskom kostole sa starajú veriaci z ulíc Slnečnej a Podtatranskej, podľa určeného harmonogramu.
Púť Relikvií Svätých Košických Mučeníkov
V lete, od 18. júna do 4. septembra, boli zapožičané putovné relikvie Svätých Košických mučeníkov. Relikviár prešiel celým Slovenskom, navštívil 85 farností a filiálok, v ktorých pôsobia eRkári. Za prítomnosti relikvií bolo vo farnostiach viac ako 100 svätých omší. V roku 1990 si eRko vybralo blahoslavených Košických mučeníkov za patrónov. Práve takéto relikvie máme, je v nich časť stehennej kosti košických mučeníkov. Tieto putovné relikvie sú majetkom Košickej arcidiecézy, dostali sme ich so súhlasom otca arcibiskupa Bobera. Po farnostiach, kde sú eRkári, poputujú v čase od 18.6.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v dokumente Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii, 2002, č. 236 o tom hovorí: „Rôzne formy ľudovej zbožnosti voči relikviám svätých, ako sú pobozkanie relikvie, ozdobenie sviecami a kvetmi, udelenie požehnania s relikviou, nesenie relikvie v procesii, nevynímajúc zvyk prinášať ju ku chorým na ich posilnenie a zosilnenie prosby o uzdravenie, majú byť uskutočňované s veľkou dôstojnosťou a na základe čistého podnetu viery. Relikvia, ak má byť vystavená v kostole alebo kaplnke k verejnej úcte, môže byť umiestnená vedľa oltára alebo na inom vhodnom mieste. Je dovolené ju incenzovať, pobozkať alebo ňou udeliť požehnanie. Vzhľadom na pandemickú situáciu neodporúčame pobozkanie relikviára, ale len sa ho dotknúť alebo sa pokloniť a tak si relikvie uctiť aj blízkosťou.
Ako si uctiť relikvie vo farnosti?
Vo farnosti môže byť sv. omša z ich sviatku 7.9. Je tu priestor pre pobožnosť, litánie k sv. Môžu byť svätí priatelia s nami na stretku? Áno, môžete ich priniesť i na stretko, spolu sa pri relikviách pomodliť, urobiť motivačné stretko, informovať deti. Kde môžeme relikvie zobrať so sebou? Môžu s nami putovať, alebo zobrať na turistiku (prežijeme s nimi radostný dobrodružný čas). Ak to bude možné, využite príležitosť umiestniť relikvie v kostole. Relikvie si môžu rodiny požičať na osobitné uctenie domov, napr. po dvoch hodinách posunúť cez rodiny farnosti. Dajme ju na dôstojné miesto tak, aby sa jej nič nestalo. Nemusí byť pri nej svieca, nie je to eucharistia.
Ako vyzerá relikviár, ako ho môžeme prenášať?
Relikviár je veľký cca 40 cm, celé púzdro 45 cm. Má puzdro (podobné puzdru hudobného nástroja), v ktorom ju môžeme prenášať. Môžete si ju dať do auta, ruksaku, tašky, a tak ju preniesť. Vyzerá ako monštrancia v menšom. Po príchode na miesto puzdro otvoríte a vyberiete relikviár.
Kľakáme si pred relikviou?
Pri uctievaní relikvii svätých sa klaniame tomu, pre koho sa oni stali mučeníkmi. Pokľaknutie je prejav klaňania sa. Iba Bohu sa klaniame. Panne Márii a svätým vzdávame úctu, preto si pred relikviárom nekľakáme. Pri modlitbe môžem kľačať. Vtedy sa v modlitbe utiekame k Bohu.
V roku 2019 bol natočený o živote a smrti svätých Košických mučeníkov dokumentárny aj čiastočne hraný film “Narodení pre nebo” - dokument je spracovaním vhodný pre dospelého diváka. Uviedla ho vo vysielaní RTVS, má 28 min.
Interiér Kostola sv. Heleny v Arnutovciach
Presbytérium s päťbokým uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie. Sakristia je zaklenutá kláštornou klenbou.
Oltáre
- Oltár svätej Heleny: Pseudogotický z konca 19. storočia, obsahuje tri postavy: Panna Mária s Ježiškom (v strede), sv. Helena s krížom (vpravo) a sv. Alžbeta (vľavo).
- Oltár Panny Márie: Krídlový gotický, tempera na dreve. Na prostrednej tabuli P. Mária, Sv. Alžbeta a Sv. Hedviga. Na otvorených krídlach sv. Rochus, sv. Agnesa, sv. Šebastián a Sv. Lucia.
- Oltár sv. Šebastiána: Rokokový asi z r. 1770 - 1780, uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium sv. Šebastiána, z konca 15. stor., po oboch stranách tabernákula sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z 2. pol.
Ďalšie prvky
- Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého, barok z 2. pol.
- Plastiky voľné - dvaja anjeli rokok. z 2. pol. 18 storočia, polychróm. drevorezba (95).
- Na južnej strane lode plastika voľná Vir Dolorum ľudová práca zo začiatku 19. st. polychróm. drevorezba (48).
- V sakristii plastika voľná Kristus na kríži rust. práca z 19. st. polychróm. drevorezba (250).
- Kazateľnica neskoro renes. z 2. pol.
Zvonica
Veža bola v 2. pol. 16. stor. pristavaná a v 18. stor. Vo vizitácii z roku 1656 sa spomínajú dva zvony. Dnes nepoužívaný, zvesený zvon. Na drieku sú štyri motívy: Ukrižovanie, Madona s dieťaťom, svätec na koni ako prepichuje diabla (sv.
V korune má zlomené jedno rameno. Z obecnej kroniky vieme, že 13.2.1968 bol zvon zvesený a putoval do zlievarne v Bratislave. Vrátil sa opravený a bol vytiahnutý na vežu 29. mája 1968, podľa rozprávania Jozefa Šmelka odletelo srdce zvona. Pred rokom 2002 zvon opäť pukol a tak bol zvesený a odvtedy sa nepoužíva.
Nachádza sa vo veži kostola a je najväčší. Nachádzajú sa na ňom nápisy. MICHAL ROXER S MANŽELKOU MÁRIOU BELONČIK V ROKU PÁNA 1923. BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO SMILUJ SA NAD NAMI. SLETO OD RICHARDA HEROLDA V CHOMUTOVE.
Nachádza sa vo veži a je menší ako zvon JANO. Tento zvon bol vysvätený biskupom Štefanom Sečkom na slávnosti v kostole v roku 2004. Na zvone je nápis: OBEC ARNUTOVCE VDP MGR METOD FRIVALSKÝ FARAR STAROSTA OBCE JAROSLAV GAZDURA A.D. 2004 DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE. Na zvone sú vyobrazené dve postavy svätcov.
Organ
Ide o jednomanuálový organ bez pedála I/5, značka RIEGER z roku 1928, Gebrüder Rieger, opus 2349. Pevné kombinácie: Mezzoforte, Forte. Pneumatické traktúry, kužeľková vzdušnica.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Táto kaplnka bola pôvodne na inom mieste, asi 20 m bližšie smerom ku kostolu. Nachádza sa v smere na Smižany, na pravej strane cesty. Jozef Šmelko si pamätá, že v kaplnke bola soška sv. Jána Nepomuckého, ktorú zrejme ukradli. Strecha bola pôvodná šindľová, novú plechovú dal spraviť nebohý Vincent Ondirko. Starý ľudia hovorili, že „po večerni še tam ešči ženy dakedy chodzili modlic,“ spomína pán Jozef Šmelko. Teraz je v kaplnke namiesto sošky osadený obraz Ježiša Krista.
Kríže v Obci
- Nachádza sa priamo v obci, v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli, no pri orbe ho poškodili a tak ho preniesli bližšie k ceste.
- Nachádza sa v parku, na mieste, kde mal byť niekedy starý cintorín. Priestranstvo sa v minulosti upravilo na park. V lete 2021 bol starý kríž demontovaný zo stredu parku. Tento kríž bol obnovený v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli. Prehnité drevo kríža bola odstránené v novembri 2021. Nepoužiteľná bola aj pätka - betónový pilier. V prácach na novom betónovom základe a železnej pätke sa pokračovalo na jar 2022. Jama sa vykopala asi 3 m od pôvodného umiestnenia, bližšie smerom k obci Spišské Tomášove.
- Nachádza pri múre kostola. Tento kamenný kríž bol poškodzovaný, preto bol v roku 2022 prenesený na cintorín (spodný kameň a hlavný kameň) aby sa zachoval. Vrchná časť (tvar kríža) je zničená. Pri ČOV sa nachádza betónová pätka, na ktorej bol kríž uchytený. Na kríže je nápis: „Pán Boh nám nedá väčší kríž, len toľký, koľký unesieme. Vystavila na pamiatku svojeho trápenia MARIA ŠVEDOVÁ, rod. Hrubizna.“ Na spodnom kameni je vyryté meno kamenárskeho majstra: E.
- Železný kríž s textom „Tu odpočíva Helana Roxer, zrodená Hensely, 1865 - 1907“. Rok 1907 je najstarším rokom úmrtia, ktorý nájdeme na dnešnom cintoríne. Druhý najstarší hrob s rokom úmrtia je Mária Neupauerová (1911). Tretím je železný kríž s textom „Tu odpočíva KACVINSKI MARIA, rod.
Historické Zmienky o Arnultovciach
V monografii o obci Spišský Štiavnik autor textu Miroslav Števík na strane 110 uvádza pri roku 1396 zmienku o patrocíniu sv. Heleny v Arnutovciach. Bližšie poznatky o kostole v Arnutovciach by prinieslo preštudovanie kánonických vizitácií, čo boli návštevy vyššej cirkevnej osoby v kostoloch s písomným zápisom zistení.
Kostol sv. Heleny v Arnutovciach
Vizitácia z rokov 1655 - 1656
Zo zachovaných podkladov biskupa Pazmáňa uvádza informáciu, že Bratstvo horného toku Hornádu rozšírili farnosti: Spišské Tomášovce, Arnutovce, Levkovce, Pikovce. Na úroveň filiálok poklesli Spišský Štiavnik a Vydrník. Pozorný čitateľ si všimol zmienku, že Arnutovce sa v roku 1629 spomenuli ako farnosť.
Arnutovce z pohľadu zachovania katolíckej viery boli v 17. storočí jednou z mála obcí, ktoré ostali na Spiši katolícke. A údaje z vizitácie 1655 - 1656 to potvrdzujú: „V treťom Bratstve horného toku Hornádu boli katolícke len Letanovce s filiálkou Jánovce a Spišské Tomášovce s filiálkou Arnutovce. V roku 1655 tak bolo v rukách katolíkov na celom území pod jurisdikciou spišského prepošta len 30 kostolov či kaplniek.
Zápis vizitácie uvádza rok 1656, kde sú Arnutovce (Arnoldfalva) opísané ako filiálka Tomášoviec (Thamasfalva). Z laického prekladu vyčítame, že kostol nie je v dobrom stave, je zasvätený sv. Helene, sú tu tri oltáre (obrazové sv. Helena, P. Mária, sv. Fabián a sv. Šebastián), dva zvony.
Ďalšie Zmienky z Kroník
- Okolo roku 1934 boli omše len jednu nedeľu v mesiaci. Okolo roku 1950 každú druhú nedeľu.
- 9.4.1937 je v kostole komisia, ktorá fotí obrazy pre výstavu v Prahe „Staré umenie na Slovensku“.
- Členovia kresťanského zv. Tretieho rádu kúpili vo februári 1938 do kostola drevenú sochu sv. Františka z Asisi za 1 650 Kčs.
- Oprava barokového oltára sv. Fabiana a Šebastiána sa spomína v roku 1939, maliar dostal za prácu 850 Ks, súčasne bola znovu zafarbená kazateľnica a chór.
- V roku 1940 sa opravil šindeľ na kostolnom múre, práce vykonal Jozef Najpaver, zaplatilo sa 958 Ks.
- V decembri 1941 sa kúpila spovedelnica do sakristie, robil ju stolár z Letanoviec, dala ju spraviť a zaplatila Anna Brušková, vdova po J. Bruškovi, ktorý bol za svojho života kostolníkom a tragicky zahynul.
- V roku 1942 sa zakúpil Jednotný katolícky spevník (177 Ks), okrem toho dostal kostol do daru dve nové zástavy s obrazmi svätých, kúpili ich Ondrej Šarišský a Ján Vernarský (č.d. 22).
- Obecná kronika uvádza, že 16. januára 1956 bola zavedená elektrifikácia kostola.
- Oprava kostola sa opisuje v roku 1966, kedy sa robila fasáda, ohradenie, maľovanie strechy (spolu 140 000 Kčs), robila sa aj ohrada cintorína (40 000 Kčs).
- V inej kronike je napísané, že strecha sa maľovala na červeno súkromníkom v auguste 1957 (náklad 5500 Kčs, na jeden dom sa zbieralo 115 Kčs).
- Ďalšia oprava je v kronike zapísaná k 4. júnu 1984, kedy sa začali práce vnútri kostola, no prípravy začali už z jari.
Františkánsky Kláštor v Spišskom Štvrtku
V roku 1668 získal páter Reggiani pre svoju rehoľu Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku a na bývanie bratov dom v obci, ktorý patril županovi. Podľa listiny spísanej v Spišskej Kapitule 10. marca 1668 šľachtic venoval reholi dva pozemky: jeden medzi cintorínom kostola v Spišskom Štvrtku a domom svojho poddaného Vavrinca Fileka, vhodný na stavbu kláštora, druhý sedliacky pozemok spolu s domom Juraja Šofranka so všetkými poľami, lesmi, lúkami, vodnými tokmi atď.
Významné osobnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v regióne, patria:
- Fr. Ján Krstiteľ Reggiani: Pôsobil ako generálny komisár a provinciál uhorskej minoritskej provincie.
- Fr. Bonaventúra Bonkovič: Pochádzal z východného Slovenska a zomrel 22. 3.
- Fr. Bernardín Bochca: Narodil sa v roku 1649 v Stropkove a pôsobil ako gvardián v Spišskom Štvrtku.
- Fr. Andrej: Pochádzal z Talianska a pôsobil ako apoštolský misionár pri rekatolizácii Uhorska. Zomrel 29. 5.
- Fr. Valentín: sa narodil v roku 1658 v obci Raslavice (okres Bardejov). Ako 15-ročný mladík začal svoj rehoľný život v noviciáte v Spišskom Štvrtku, kde neskôr pokračoval aj v teologických štúdiách. Počas svojho rehoľného života bol gvardiánom v Levoči, v Jágri a v Spišskom Štvrtku.
- Fr. Didak (Diego) Hanušovský: Narodil sa v roku 1655 v obci Podhradík (okres Prešov). V roku 1695 ho generálny minister rádu fr. Félix Rotondi menoval za generálneho komisára pre oblasť Uhorska a neskôr patril medzi definítorov novovzniknutej provincie.
- Fr. Kazimír: Pochádzal z Nemecka. Do Uhorska prišiel ako apoštolský misionár a pôsobil tu vyše 20 rokov.