Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore: Klenot neskorej gotiky

Len asi 70 kilometrov od Prahy sa rozprestiera mesto, ktoré vás očarí svojimi krásami kultúrnych pamiatok, históriou a zeleňou - Kutná Hora. Historické skvosty Kutnej Hory, vrátane Kostnice a Chrámu svätej Barbory, zaraďujú toto magické mesto medzi najnavštevovanejšie v rámci českého kultúrneho dedičstva. Vďaka koncentrácii pamiatok, z ktorých mnohé sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO, sa Kutná Hora stala významnou turistickou destináciou.

Centrum Kutnej Hory a jej blízke okolie Sedlec sa na zoznam UNESCO dostali v roku 1995, a to nielen vďaka svojej kráse, ale aj pre výnimočnú architektúru a jej vplyv na iné stredoeurópske mestské centrá. Toto mesto obýva približne 21 až 22-tisíc obyvateľov a ročne ho navštívi priemerne milión návštevníkov.Historické centrum mesta sa stalo Mestskou pamiatkovou rezerváciou už v roku 1961.

Dejiny Kutnej Hory siahajú hlboko do stredoveku, kedy sa mesto stalo kľúčovým centrom vďaka ťažbe striebra. Toto historické a magické mesto je opradené mnohými legendami. Jedna z nich vysvetľuje pôvod názvu tak, že cisterciánsky mních objavil na poli tri strieborné prúty a miesto nálezu označil časťou svojho odevu, ktorú nazývali kutna (dnes známa ako kapucňa). Iná verzia uvádza, že názov je odvodený od dobového výrazu pre dobývanie striebornej rudy - „kutanie“.

Čo sa vám vybaví, keď sa spomenie Kutná Hora? Banské mesto v blízkosti Prahy? Výborne! Mesto plné gotických pamiatok? Ešte lepšie! Mnohí ľudia si Kutnú Horu spájajú práve len s kostnicou. A ani len netušia, že Hřbitovní kostel Všech svatých s kostnicí nie je pamiatkou zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kutná Hora je po všetkých stránkach fascinujúce mestečko so zvláštnou atmosférou. Rovnako ako naša Banská Štiavnica sa na dlhé storočia zmenilo na miesto „banskej horúčky“. Ťažilo sa tu striebro, razili sa pražské groše, vyľudnil ho mor, ničili ho husitské vojská. Dnes je opraveným, kultivovaným miestom ponúkajúcim plný servis návštevníkom.

Mesto dokonca získalo titul mestskej pamiatkovej rezervácie a zapísalo sa na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ako informuje samotný web UNESCO, Kutná Hora je popretkávaná architektonickými a umeleckými skvostmi. Historické centrum Kutnej Hory pôsobí ako otvorená učebnica dejepisu. Vznik mesta sa datuje do roku 1142 a z pôvodnej baníckej osady Cuthna antiqua - Stará Kutna sa v priebehu storočí stáva bohaté kráľovské mesto.

Poďme sa bližšie pozrieť na jednu z najvýznamnejších pamiatok tohto mesta, ktorou je Chrám svätej Barbory.

Svätá Barbora: Patrónka baníkov a ďalších

Pamätníkom z čias kedy Kutná Hora svojím významom konkurovala 65 km vzdialenej Prahe je impozantný Chrám sv. Barbory. Ak by sme si chceli porozprávať o tejto svätici a povedať komu všetkému je patrónom, tak okrem baníkov by sme museli vymenovať asi 32 profesií a situácií. Len pre zaujímavosť, okrem baníkov chráni aj delostrelcov, architektov a zajatcov.

Patrí medzi 14 exkluzívnych pomocníkov v núdzi. Spolu s Margitou Antiochijskou a Katarínou Alexandrijskou. Napriek tomu dáta o jej živote sú zahalené tajomstvom. Hovorí sa, že žila okolo roku 200, ale uvádza sa aj všeobecne 3. a 4. storočie.

Podľa legendy jej otcom bol pohanský šľachtic Dioskuros. Ten, aby uchránil svoju dcéru pred kresťanstvom, dal postaviť vysokú vežu, kam ju schoval. Počas otcovej neprítomnosti Barbora prijala kňaza, ktorý ju (prestrojení za lekára) pokrstil. Pri tejto príležitosti nechala na svojej veži vybúrať tretie okno.

Keď sa Dioskuros vrátil domov, dcéra mu vysvetlila, že tri okná na jej veži symbolizujú Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Priznanie nemohlo skončiť dobre. Barboru postavili pred sudcu Marciana, ktorý uplatnil všetku autoritu, aby presvedčil mladú kresťanku, aby sa vzdala svojej viery. Keď tak neučinila, pristúpilo sa k bičovaniu a mučeniu.

Keď toto videla Barborina vrstovníčka Juliana, spontánne sa prihlásila ku kresťanstvu tiež. Barbore to príliš nepomohlo. Podľa legendy, majstrom katom, bol jej vlastný otec. Vo chvíli keď sťal svojej dcére hlavu, zasiahol ho blesk a on mŕtvy klesol na zem. O hlavu prišla aj Juliana.

Ochrankyňou baníkov a banskej činnosti sa stala preto, lebo vo chvíli, keď sa ňu vrhol jej vlastný otec, otvorila sa zem a dievča prikryla. Telesné pozostatky sv. Barbory sa okolo roku 1000 dostali do dómu sv. Marka v Benátkach a neskôr na ostrov Torcello pred Benátkami.

V deň jej sviatku, 4. decembra, sa odrezávajú vetvičky ovocných stromov tzv. barborky. Vetvičky majú do Vianoc rozkvitnúť, aby priniesli šťastie a požehnanie. Baníci dodnes zapaľujú proti nešťastie Barborino svetlo a v Porýní je Barbora pomocníčkou sv. Mikuláša.

Samotný chrám je zasvätený panne Barbore, ranno-kresťanskej mučednici, ktorá je vzývaná ako pomocníčka v núdzi, príhovorkyňa za dobrú smrť a patrónka všetkých, ktorí majú nebezpečné povolanie, najmä baníkov. Práve tieto dva aspekty stáli v roku 1995 za zápisom Kutnej Hory na Zoznam UNESCO. Ako popredná pamiatka strieborného mesta je súčasťou zápisu UNESCO aj Chrám svätej Barbory.

História a výstavba chrámu

Pôvodný chrám založili na konci 14. storočia ako banícky kostolík. Vďaka obrovským finančným ziskom plynúcim z ťažby striebra v tunajších baniach sa pomerne skoro pristúpilo k prestavbe kostolíka v skutočne reprezentatívny svätostánok. Od 15. storočia na stavbe spolupracovali chýrni stavitelia, napr. Petr Parléř, autor chóra v Chráme sv. Vita v Prahe a Karlovho mosta cez Vltavu. Kutnohorskí patricijovia sa snažili prekonať rozsahom a ozdobnosťou cisterciánsky kláštor v Sedlci. Preto vznikli neďaleko od seba také významné chrámové stavby katedrálneho typu.

Stavba nakoniec nepostupovala tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. Jej dokončenie trvalo takmer dvesto rokov. V rokoch 1886 až 1905 prešiel objekt obnovou v duchu neogotiky a vďaka nej boli objektu prinavrátené pôvodné neskorogotické strechy stanového typu.

Chrám zhmotňuje moc a význam horného mesta, ktoré sa začalo utvárať v 70. rokoch 13. storočia spájaním banských osád na mieste bohatého náleziska striebornej rudy. Prvú fázu výstavby vykonávala huť staviteľa Svätovítskej katedrály Petra Parléra, pravdepodobne pod vedením jeho syna Jána Parléra. Surovinou bol pieskovec získavaný v neďalekých baniach. S príchodom husitských vojen bola stavba prvýkrát prerušená a to na šesťdesiat rokov. Práce na kostole sa znovu obnovili v roku 1482. Najprv tu pracovali miestni stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jána Parléra. Od roku 1489 až do svojej smrti roku 1506 sa na dostavbe kostola podieľal Matyáš Rejsek.

Aby bolo možné kostol používať, plánovalo sa predovšetkým dokončiť hlavnú loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta v roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu. Rejt okrem vrchnej časti hlavnej lode vybudoval ešte dve zhodne vysoké bočné lode. V podstate tak vznikol nad pôvodnou časťou kostola nový, neskoro gotický halový kostol, silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Túto ilúziu „kostola nad kostolom“ ešte zdôraznilo úplne nezvyčajné umiestnenie oltárov aj v druhej etáži kostola. Podľa Rejtovho projektu sa stavalo aj po jeho smrti v roku 1534, avšak s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené bez toho, aby došlo k vybudovaniu poslednej časti súlodia. Súčasnú podobu získal chrám na prelome 19. a 20. storočia, kedy prebehla rozsiahla regotizácia a jeho celková obnova.

Architektonické detaily a zaujímavosti

Chrám sv. Barbory je rovnako ako historická Kutná Hora zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Impozantná stavba zvonku pôsobí tmavo, no vnútri vás očarí jej krása, ktorá sa odráža vo svetle slnečných lúčov presvitajúcich z vitráží. Tri stanové strechy chrámu pripomínajú okolité vrchy - Kuklík, Kaňk a Sukov. Unikátne gotické fresky, bohaté vitráže a výnimočný výhľad zo strešnej ochodze vám doslova vyrazia dych.

Pôvodne mal mať chrám tri lode a byť pretiahnutejší. Veľmi skoro sa však rozšíril na päťloďové. Podľa historických prameňov mala veľkolepá stavba dosahovať dvojnásobok dnešnej dĺžky.

Architektonicky najozdobnejšou časťou exteriéru zostávajú kamenárske a sochárske práce v najvyššej časti budovy, najmä na opornom systéme. Štedrí darcovia nechali začiatkom dvadsiateho storočia vyzdobiť veľkú časť okien vitrážami, na ktorých maliar František Urban stvárnil čisto kresťanské motívy, ale aj významné udalosti svojej súčasnosti, napríklad návštevu chrámu vtedajším cisárom Františkom Jozefom I. Na túto tradíciu počin, vitráž s motívom svätej Anežky Přemyslovny, ktorá ozdobila posledné číre okno v južnej lodi chrámu. Na emporách (vnútorných balkónoch) je umiestnená expozícia, zoznamujúca s vývojom stavby chrámu a s vonkajšou výzdobou, ktorá bežným okom nie je vidieť.

V kňazisku je umiestnené neskoro gotické pastoforium pochádzajúce z dielne Mateja Rejska z doby okolo roku 1510. Chórové lavice zdobia rezby rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480-1490. Najunikátnejšia je však maliarska výzdoba Smíškovskej kaplnky zobrazujúca typologicky poňaté scény Kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtskej Sybily a Ukrižovanie. Maliar, ktorý vytvoril tieto maľby, bol nielen veľmi schopným tvorcom, ale tiež dobre poučený o súčasnej talianskej maliarskej produkcii.

Interiér Chrámu svätej Barbory

Chrám sv. Barbory je skutočná gotická perla. Bol od začiatku zamýšľaná ako banícky chrám, čo dokazuje aj jeho zasvätenie patrónke havířů sv. Barbore. Vďaka vysokým oknám a dobrej polohe na vysokom pahorku je interiér chrámu veľmi svetlý. Návštevník si môže vychutnať zachované nástenné maľby, rovnako ako vitráže zo začiatku 20. storočia.

Veľmi príjemný je však pohľad na členenie vnútorného interiéru, ktorý budú zdanie akéhosi domu v dome. Stĺpy delia chrám na hlavnú a bočné lode a práve v priehľadoch vysokých klenieb spájajúcich stĺpy je vidieť sochy svätcov. Tí akoby tam skutočne stáli a dohliadali na „turistické dianie“ pod sebou. Tento chrám má skutočne atmosféru.

V interiéri sa zachovala jedinečná galéria neskoro gotických a renesančných malieb z 15. storočia. Barokový oltár z rokov 1680-1710 zobrazuje okrem ďalších svätcov aj svätú pannu Barboru, patrónku havierov.

Súčasné organy v Chráme svätej Barbory boli postavené v roku 1905. Majú 3 manuály (klaviatúry) a pedál, celkom 65 registrov a sú pneumatické traktúry. Využívajú sa pri občasne konaných bohoslužbách a koncertoch.

Klenba hlavnej lode z krúžených rebier pochádza z rokov 1540-1547. Medzi rebrami sú umiestnené znaky cechov a erby mešťanov. V súčasnej dobe (2025) sú v chráme bohoslužby každý utorok o 18.00, okrem toho sa v chráme slúžia významné bohoslužby (striebrenie, polnočné, 4. decembra na sviatok sv. Barbory, slávnosť božieho tela a krvi pána).

Praktické informácie pre návštevníkov

Mesto Kutná Hora sa nachádza v Stredočeskom kraji, je vzdialené približne 70 kilometrov od Prahy a len niečo vyše troch hodín jazdy autom z Bratislavy. Toto mesto obýva približne 21 až 22-tisíc obyvateľov a ročne ho navštívi priemerne milión návštevníkov.

Počasie v Kutnej Hore je typické pre české vnútrozemie. Letné teploty sa obvykle pohybujú v príjemnom rozmedzí 15 °C až 30 °C. Počas zimy je počasie chladné, s teplotami medzi -6 °C až 10 °C. Pre zimný výlet si preto zbaľte teplé oblečenie, aby ste mohli krásy mesta objavovať v pohodlí.

V Kutnej Hore sa takmer všade dostanete pešo. Je to výborný spôsob, ako si zacvičiť a zároveň objaviť skryté uličky.

Chrám svätej Barbory - otváracie hodiny a vstupné:

• Otváracie hodiny: Chrám je otvorený celoročne. V mesiacoch január a február (10:00 - 16:00), marec, november a december (10:00 - 17:00). Počas hlavnej sezóny apríl - október je otvorený v čase 9:00 - 18:00.
• Vstupné: Základná cena pre dospelého je 180 Kč (približne 7,42 €), pričom deti do šiestich rokov majú vstup zdarma. K dispozícii sú aj zľavnené lístky pre deti od šiestich rokov. Na objednanie je možné zakúpiť si súkromného sprievodcu, ktorý stojí 600 Kč (približne 24,75 €).

Medzi ďalšie top pamiatky, ktoré musíte vidieť v Kutnej Hore patria:

1. Vlašský dvůr (Taliansky dvor)
2. Kostol svätého Jakuba
3. Jezuitská kolej (GASK)
4. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa
5. Kostnica Sedlec
6. Múzeum striebra a Hrádek
7. Kamenná gotická fontána (Kašna)

Vstupné a otváracie hodiny niektorých pamiatok:

Chrám sv. Barbory a uličky mesta pripomínajú Francúzsko 17. storočia viac než mnohé francúzske mestá samotné.

tags: #ako #piseme #chram #svatej #barbory