Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest.
Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny.
V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova.
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
V kontexte kresťanstva a ikonografie má ikona "Pomoc iným" hlboký význam, ktorý sa odvíja od historického vývoja uctievania ikon a ich symboliky.
Kríž ~ viac než symbol.
Historické pozadie uctievania ikon
Hnutie proti ikonám na území Byzantskej ríše v rokoch 726 - 843 malo za cieľ navrátiť kresťanstvo k biblickému chápaniu uctievania obrazov. Od výsledku tohto boja záviselo praktizovanie viery neskorších stámiliónov ľudí.
Podľa cisára Lea III. a ďalších vodcov ríše mali tieto dlhodobé série úderov spojitosť s náboženskými praktikami, ktoré boli odvrátené od Božieho slova. Jedným z hlavných duchovných zdrojov problémov bol kult obrazov a rozmach uctievania ikon v celej ríši, čo protirečilo zákazu Biblie ohľadom uctievania obrazov, o čom hovorí aj druhé prikázanie Desatora. Cisár Lev III. sa preto rozhodol, že ríšu očistí od svätých obrazov a začal bojovať proti kultu ikon.
V prvých troch storočiach kresťanstva ikony neexistovali. Každé praktizovanie viery, v ktorom majú svoje miesto obrazy, patrilo do kategórie pohanského náboženstva. Elvirský koncil okolo roku 300 zakázal vystavovanie obrazov v chrámoch. Obrazy v ranom kresťanstve neboli maľované s cieľom náboženského uctievania, ale často používali symboly ako Krista ako dobrého pastiera alebo Božieho baránka v alegorických postavách.
Postoje voči obrazom sa začali meniť od prvej polovice 4. storočia po konštantínovskom obrate. Formálne kresťanstvo, ktoré sa postupne dostávalo na vedúcu pozíciu s podporou štátnej moci, bolo tolerantné voči uplatňovaniu pohanských náboženských prvkov v cirkvi. Písmo sväté tak kategoricky vylučuje uctievanie obrazov, že veľká časť teológov aj naďalej odmietala kult obrazov.
Vývoj uctievania ikon v stredoveku mal veľký význam stanovisko pápeža svätého Gregora Veľkého (590-604), ktorý odsúdil uctievanie obrazov, no odsúdil aj biskupa Serenusa z Marseille za to, že ich zničil.
Zhotovovanie a uctievanie ikon vo východných územiach Rímskej ríše od 4. storočia úzko súviselo so silnejúcim kultom kresťanských martýrov a svätých. Od druhej polovice piateho storočia sa rozmnožili počty „zázračných“ ikon. Medzi tieto patrila ikona Márie v Sozopolise, ktorá bola známa tým, že rozprašovala drahú voňavú myrhu. Objavujú sa ikony považované za zázračné „zhotovené nie rukami človeka“ (acheiropoieta), ktorými chceli dokázať ich božský pôvod. Jedným z najznámejších bol kúsok plátna nazvané Mandylion, zachované v Edese, na ktorom je možné vidieť rysy mužskej tváre. Považovali ho za obraz (podobu) Krista.
Istá časť kléru sa sprotivila cisárovi Levovi. Jedna časť pozostávala z verných a oddaných uctievačov ikon, na čele s patriarchom Germanosom Konštatinopolským (715-730), ktorý sa snažil urobiť všetko v záujme zachovania uctievania ikon. Aj veľká časť mníchov tvrdo bojovala proti cisárovým snahám v otázke kultu obrazov. Medzi nimi bol aj Ján Damašský, (675-749), jeden z hlavných ideológov uctievania ikon, ktorý sa snažil presvedčivými argumentami stáť na strane uctievania svätých obrazov.
Prudký zvrat náboženskej politiky ríše nastal po smrti Leva IV., keď na trón zasadol jeho maloletý syn Konštantín VI. No v skutočnosti namiesto neho panovala jeho matka Eiréné, ktorá sa ako presvedčená uctievačka ikon pustila do obnovy kultu ikon. V roku 787 preložila koncil do Nicey, kde zástupcovia zrušili hiereiské nariadenia z roku 754 a obnovili uctievanie ikon.
Symbolika niektorých známych ikon
Ikona sv. anjela, ochrancu ľudského života
V prostredí kresťanského Východu sa liturgická pamiatka anjelov ochrancov slávi v rámci sviatku Zhromaždenia k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam 8. novembra. V prostredí západnej cirkvi sa slávi 2. októbra ako sviatok svätých anjelov strážnych.
Anjel ochranca chráni každého človeka, ktorého duša je mu Bohom od chvíle krstu zverená na celý pozemský život, až do chvíle smrti, keď dušu sprevádza k Božiemu súdu a oroduje za ňu.
Úlohou anjela strážneho je viesť ľudí k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť od zlého. Anjeli strážni sa za človeka modlia a prednášajú ľudské modlitby Bohu.
| Element | Symbolika |
|---|---|
| Zlaté krídla a nimbus | Nebeské kráľovstvo a duchovný svet |
| Svetlomodrý chitón | Nebeské kráľovstvo a duchovný svet |
| Biely himation | Čistota, jednoduchosť a duchovný svet |
| Trojramenný kríž | Symbol ochrany |
| Ohnivý meč | Symbol duchovnej zbrane a ochrany |
| Biela stužka vo vlasoch | Okamžitá a bezvýhradná poslušnosť Bohu |
| Červené črievice | Znak ohnivej Božej stopy |
Ikona Bohorodičky Trojrukej
Ikona Bohorodičky Trojrukej je jednou z významných a veľmi ctených mariánskych ikon, ktorá má svoje korene v pravoslávnej tradícii. Názov Trojruka je odkazom na jedinečné zobrazenie Panny Márie na tejto ikone, ktorá drží tri ruky, pričom jedna z nich je zobrazená ako dodatočná ruka, ktorá je "pripojená" k jej normálnej ruky.
Ikona Bohorodičky Trojrukej nám pripomína, že Panna Mária je neustále prítomná a ochranná pre všetkých, ktorí sa k nej obracajú v modlitbách, a to v každej situácii života, či už ide o fyzickú alebo duchovnú pomoc. Tretia ruka na ikone symbolizuje Božiu moc a nevyčerpateľnú pomoc, ktorá je k dispozícii veriacim.
Ikona Bohorodičky Trojitej Radosti
Ikona Bohorodičky Trojitej Radosti symbolizuje tri hlavné radostné momenty v živote Panny Márie: radosť z Božej prítomnosti, radosť z Ježišovho narodenia a radosť zo vzkriesenia a víťazstva nad smrťou. Ikona vyjadruje radosť matky, ktorá drží svojho Syna v náručí. Je to obraz Božieho vtelenia, kedy Panna Mária prijíma Ježiša ako svojho Syna a zároveň sa stáva Matkou Božou.
Ikona Bohorodičky Trojitej Radosti nás vyzýva, aby sme pocítili radosť zo spásy, ktorú nám Panna Mária prináša prostredníctvom svojho materstva a vzťahu s Ježišom. Táto ikona nám pripomína, že v každej situácii života môžeme nachádzať nebeskú radosť a pokoj, ak sa otvárame Božiemu pôsobeniu v našich životoch.
Serafimsko-Divejevská ikona Bohorodičky „Umilenija“
Táto ikona je spojená s prepodobným Serafimom Sarovským, ktorý sa pred ňou modlil. Pred ikonou sa modlia mladé devy prosiac o pomoc pri zachovaní cudnosti a zbožnosti. Božiu Matku prosia za šťastné manželstvo a rodinný život. K ikone prichádzajú ženy, ktoré nemôžu otehotnieť i tie ktoré sa utiekajú pod jej ochranu v čase pôrodu.
Drevené kostoly na Slovensku
Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami.
Rímskokatolícke drevené kostoly
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika.
Evanjelické artikulárne kostoly
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice. Drevený kostol v Hronseku vznikol v období vydania artikúl. Okrem neho v miestnej stolici pribudol ešte jeden - v Ostrej Lúke. Pri výstavbe prísne dodržali každú z podmienok. Výstavba sa začala v októbri 1725 a na jeseň nasledujúceho roka bola hotová. Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Steny čnejú do výšky 8 m a prelína ich 30 okien. Vďaka svojim rozmerom bol schopný usadiť 1 100 veriacich, ktorí do kostola vstupovali piatimi vchodmi. Väčšia časť kostola je vystavaná zo smrekového dreva, stĺpy s ornamentmi sú však dubové. Ani tento kostolík sa nevyhol symbolike. Na dolnej časti chórusov sú umiestnené vyrezávané lipové listy ako symbol slovanského povedomia.
Gréckokatolícke drevené cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví.
Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery.
Medzi najznámejšie cerkvi u nás patria rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.
Príklady gréckokatolíckych drevených chrámov:
- Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša v Krivom: Postavený roku 1826. Je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia.
- Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch: Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti.
- Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke: Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový.
- Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela v Fričke: Bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami.
- Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove: Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli.
- Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v Ladomirovej: Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový.
Pravoslávne drevené cerkvi
Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky je dnes možné navštíviť jedným hltom. Zachovali sa totiž len štyri a všetky sa nachádzajú pomerne blízko vedľa seba na východe Slovenska. Niektoré z nich vznikli z pôvodných gréckokatolíckych, ktorými je ich okolie bohato posiate.
Kto chce vstúpiť do dreveného gréckokatolíckeho Chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach, musí prejsť mostom cez potok a po niekoľkých desiatkach kamenných schodov vystúpiť na svah nad dedinou. Pre náhodného návštevníka, ktorý vyjde z auta, je to príjemné rozptýlenie, no staršie ženičky idúce na svätú liturgiu sa musia poriadne ponamáhať. „Nielen táto, ale aj mnohé ďalšie cerkvi boli postavené na vyvýšených miestach. Malo to svoj praktický, ale aj duchovný význam. Ak dedinu zachvátil oheň alebo veľká voda, cerkev bola uchránená. Pohľad z kopca ponúka výhľad na obec, v ktorej žije len 80 obyvateľov.
Chrám svätého Michala archanjela v Ruskom Potoku (okres Snina) je jedným z mála drevených chrámov patriacich Pravoslávnej cirkvi. Aj tento stojí na kopci obklopený cintorínom a susediaci so samostatnou zvonicou.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku je jediným dreveným chrámom na Slovensku postaveným v bojkovskom štýle.
Prícestné kríže
Prícestné kríže, ktoré sú symbolom náboženskej viery v krajine, materiálnym vyjadrením emócii a duchovného života, sa v minulosti zvykli stavať pri cestách na kraji obce. Slúžili ako modlitebné miesta pri vchádzaní, alebo vychádzaní z obce. Rozmach výstavby v minulosti je dôvodom, že všetky kríže sú dnes situované v zastavanom prostredí.
Príklady prícestných krížov v Snine:
- prícestný kríž pri rímskokatolíckom kostole Povýšenia sv. Kríža (1839)
- prícestný kríž na starom cintoríne
- prícestný kríž na ulici Kpt. Nálepku
- prícestný kríž na ulici Strojárskej
- prícestný kríž na križovatke ulíc Hámorská a Sládkovičova
- prícestný kríž na ulici Pčolinskej
- dva prícestné kríže pri pravoslávnom chráme (1905, 1911)
- prícestný kríž na ul. Jesenského (1931)
- prícestný kríž na ul. Jesenského (1993)
tags: #malovany #pravoslavny #kriz