Objavte jedinečnú Baziliku svätého Jakuba v Levoči, ktorá sa pýši najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete, dielom Majstra Pavla z Levoče. Táto impozantná sakrálna stavba, zapísaná v zozname UNESCO, láka návštevníkov svojou bohatou históriou a nádherným interiérom. Je jednou z najcennejších historických pamiatok Slovenska.
História a Význam
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Chrám má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1263. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bol postavený v 14. storočí podľa stredovekej kresťanskej symboliky čísel. Má tri lode, čo symbolizuje svätú trojicu. Dvanásť podporných stĺpov pripomína apoštolov. V minulosti mal kostol päť brán ako symbol piatich Kristových rán. Dnes sú vchody len dva.
Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. V septembri 2015 ju pápež František povýšil na basilicu minor - pápežský kostol, hoci zo stavebnej stránky to nie je pravá bazilika, ale pseudobazilika halového typu.
Zasvätený je apoštolovi sv. Jakubovi staršiemu, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla a v ten deň sa v minulosti konali v Levoči veľké výročné jarmoky.
Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval.
Architektúra a Interiér
Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba zo 14. st. a patrí medzi najväčšie slovenské gotické chrámy. Bazilika sv. Jakuba je druhým najväčším kostolom na Slovensku, väčší je len Dóm svätej Alžbety v Košiciach.
18. a 19. storočie sa veľkou mierou podpísalo na celkovom vzhľade kostola. Z uvedených čias pochádza podoba kostola v akej ho poznáme dnes.
Hlavný Oltár Majstra Pavla
Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Hlavný neskorogotický drevený oltár patrí medzi najvyššie vo svete, dosahuje výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 - 1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče.
Hlavný drevený oltár je autorským dielom Majstra Pavla z Levoče. Pozoruhodný aj tým, že je jediným nespochybniteľným autorským dielom Majstra Pavla, o čom sa zachovala písomná správa. Informácií o dielach z legendárnej dielne je minimum, lebo Levoču v roku 1550 zachvátil mohutný požiar.
V predele hlavného oltára je výjav z poslednej večere. Vzadu pri stole za Judášom s červenou tvárou a mešcom sa skrýva postava v čiapke stredovekých majstrov. Podľa niektorých odhadov by to mohol byť portrét Majstra Pavla.
Ďalšie Pamiatky
K ďalším pamiatkam kostola patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica, omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné maľby.
V chráme je celkovo osemnásť oltárov. Niekoľko z nich je od Majstra Pavla. Bazilika ukrýva 11 pôvodných gotických krídlových oltárov, z ktorých päť vytvoril Majster Pavol z Levoče. Interiér zdobia vzácne stredoveké nástenné maľby, barokové i renesančné diela, patronátne lavice a pozoruhodný organ - do 19. storočia najväčší v Uhorsku. Bazilika sa pýši aj najväčším súborom pohrebných pamiatok na Slovensku.
K najstaršej a najvzácnejšej výzdobe kostola z obdobia 14. a 15. storočia patria dych berúce nástenné maľby na stene severnej lode a vo svätyni kostola.
Veža Baziliky
Hoci 70 m vysoká veža pôsobí starobylým dojmom, v skutočnosti je pomerne nová - pochádza až z 19. storočia a architektonicky dopĺňa gotický chrám pochádzajúci zo 14. storočia. Je pravdepodobne prvou vežou postavenou v neogotickom slohu na Slovensku.
Veža Baziliky sv. Jakuba je jedna z najstarších veží svojho typu na území Slovenskej republiky. Vedie na ňu 216 schodov. Veža kostola bola spoločne so západnými kaplnkami postavená v novogotickej fáze stavebného vývoja kostola v rokoch 1841 - 1860 okrem západnej časti 1. NP spodnej časti veže, ktorá je z klasicistickej fázy.
Stará veža bola rozobraná na konci 18. storočia pre poškodenie spôsobené zemetrasením a požiarmi. Nová veža bola postavená v 19. storočí podľa návrhu Fridricha Mucka, kamenárske práce vykonal Ľudovít Schmit. Veža bola dokončená v roku 1860 s nákladmi 84 000 zlatých. Výška veže je 70 metrov, výstavba prebiehala v rokoch 1858-1860.
Po prekonaní spolu 9 horizontálnych úrovní je odmenou nezabudnuteľný pohľad: na Tatry na západe a Slovenské rudohorie so Slovenským rajom na juhu. Uvidíte rôzne pamiatky mesta: z juhozápadného okna veže vidno gymnázia a Čierneho kostola, z južného okna radnicu so zvonicou a kupolu evanjelického kostola, a zo severného okna Thurzov doma a baziliku na Mariánskej hore.
Levoča a UNESCO
Mesto Levoča, ktorej Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov, je od roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Aj vďaka bazilike je Levoča od roku 2009 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Každému učaria aj pamiatky (UNESCO) v neďalekom Spišskom Podhradí - Spišský hrad, Spišská Kapitula s biskupskou záhradou, Katedrála sv.
Bazilika sv. Jakuba je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti. Monumentálny farský Chrám svätého Jakuba je živým chrámom a veriacim slúži denne na bohoslužby.
tags: #levoca #kostol #sv #jakuba #zaujimavosti