Čadca a jej okolie majú bohatú históriu, ktorú formovali rôzne udalosti, spolky a osobnosti. Tento článok sa zameriava na niektoré z nich, aby priblížil vývoj tohto regiónu.
Spolok Živena v Čadci
Ženský Spolok Živena bol založený 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine v súvislosti s národno-obrodeneckými snahami Slovákov v 19. storočí. Miestny odbor Živeny v Čadci bol založený 16. januára 1927. V utorok 31. januára 2017 sa v Dome kultúry v Čadci stretli členky Živeny, aby si pripomenuli 90. výročie od založenia tohto spolku v Čadci.
MO Živena v Čadci, v ktorom v súčasnosti pracuje takmer 40 žien, vznikol 16. januára 1927. Spoločne si zaspomínali na začiatky činnosti spolku na Slovensku a v Čadci a pripomenuli si bohatú históriu a záslužné aktivity spolku počas doby od jeho založenia po nedobrovoľné ukončenie činnosti (1869 - 1948) a následne aj jeho obnovenie po roku 1989.
Spolok vyvíja na pôde mesta rôzne kultúrno-spoločenské aktivity, organizuje vzdelávacie podujatia, prednášky a tvorivé dielne pre svoje členky, pôsobí v oblasti sociálnej, podieľa sa na charitatívnych aktivitách. Podnet na založenie vyšiel od mladého redaktora Ambra Pietra inšpirovaného skúsenosťou z Prahy.
V roku 1887 sa konala prelomová, mimoriadne úspešná výstava slovenských výšiviek v Martine. V roku 1894 na prvé štvrťstoročie činnosti Živeny sa stala predsedníčkou Elena Šoltésová (1894 -1927) namiesto Anny Pivkovej, ktorá zo vzdialenej oravskej Jasenovej nemohla svoju úlohu robiť tak, ako by chcela. Šoltésová ako podpredsedníčka aj tak vykonávala mnohé práce predsednícke.
Za predsedníctva Eleny Šoltésovej začala Živena od roku 1910 vydávať vlastný literárny a spolkový časopis Živena. Po skončení 2. svetovej vojny, až do jeho zániku, mesačník Živena redigovala Zora Jesenská. V roku 1919 bola založená vlastná škola Živeny pre ženské povolania v Turčianskom sv. Martine. V školskom roku 1920/1921 bolo na slovenskú už 10 rodinných škôl.
Vznik vojnového slovenského štátu znamenal pre Živenu krok späť. Aktívna bola práca členiek Živeny počas Slovenského národného povstania - organizovali zbierky šatstva a potravín, pracovali v lazaretoch a nemocniciach, mnohé bojovali v horách. Až v roku 1990 po 40-ročnej prestávke obnovila svoju činnosť na základe výzvy spisovateľky Hany Zelinovej.
Predsedníčkou znovu vzkriesenej Živeny sa stala Hana Zelinová (1990-1993). Znovu založená Živena nadväzuje na svoje osvedčené tradície a prispôsobuje ich podmienkam, požiadavkám a potrebám dnešných slovenských žien.
V knihe Štefánie Votrubovej z roku 1931 Živena, jej osudy a práca, sa v jednej časti opisuje činnosť jednotlivých odborov. Prvou predsedníčkou odboru sa stala Katarína Fröhlichová, podpredsedníčkou Mária Kľačanská, tajomníčkou Giza Lacková, pokladničkou Mária Urbanová a revízorkami Šárka Gajárová a Marta Janotová.
V ďalších rokoch, ako sa uvádza v knihe, vykazoval odbor veľa osožnej práce a pôsobil aj v okolitých obciach. Odbor spolupracoval s Červeným krížom. S meštianskou školou zorganizoval kurz šitia a vyučovania strihov. V roku 1930 mal odbor 43 členov.
Veľmi krátka správa o činnosti odboru za rok 1931 sa objavila v časopise Živena číslo 8 z októbra 1932, kde sa píše, že odbor má 62 členov. V roku 1933 mal odbor už 86 členov
Počas vojnových rokoch členky Živeny pôsobili ako dobrovoľné sestry ČK, pomáhali v lazaretoch a nemocniciach. V marci 1941 sa dokonca konalo XVI. valné zhromaždenie v telocvični Palárikovho domu. Po roku 1990, kedy bola obnovená činnosť Živeny, spolku slovenských žien začali obnovovať svoju činnosť aj miestne odbory.
V Čadci sa znovuobnovenie Živeny uskutočnilo 29. septembra 1998 zásluhou PhDr. Stanislavy Mikuškovej, ktorá sa ešte s dvoma členkami ( T. Kapustovou, M. Slivkovou) najskôr zúčastňovala činnosti MO v Žiline a v uvedenom roku ich zásluhou bola činnosť Živeny obnovená aj v Čadci.
Živena sa dnes hlási ku všetkým pozitívnym tradíciám.
Hasičstvo v Čadci a okolí
Prvé dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) na Kysuciach vznikali v priebehu druhej polovice 19. storočia. DHZ Čadca bol založený už v roku 1876 a je najstarší v regióne. Pri svojom založení mal 20 členov. Medzi zakladajúcich členov patrili miestni obyvatelia: Béla Adler, Fridrich Drozd, Izidor Gross a Gašpar Žilinčík a ďalší. Jeho historicky prvým veliteľom sa stal Pavol Bernát a tajomníkom Jozef Kompánek.
Za zmienku stojí taktiež skutočnosť, že do konca 1. svetovej vojny existovali na celých Kysuciach len 4 požiarne zbory (DHZ založený v roku 1876 v Čadci, 1881 vo Vysokej nad Kysucou, a v roku 1890 v Turzovke a Kysuckom Novom Meste). V auguste 2019 sa Kysuckému múzeu podarilo získať do svojho zbierkového fondu súbor 161 hasičských predmetov.
Táto rozsiahla akvizícia bola výsledkom dlhodobej snahy Kysuckého múzea rozšíriť dovtedy málopočetný zbierkový fond požiarnictva. Predmety boli zakúpené od súkromného zberateľa a dlhoročného hasiča z povolania, pána Jozefa Oravca. Medzi získanými predmetmi sa nachádza aj hasičská šerpa.
Armin Popper (celým menom Armin Herman Popper von Podhrágy) sa narodil 8. septembra 1860 v Kotešovej ako najmladší syn baróna Leopold Popper von Podhragy a jeho druhej manželky. V Uhorskom sneme ako člen liberálnej strany zastával post poslanca za mesto Čadca.
Zamerajme sa však na už zmienenú šerpu venovanú barónom Popperom. Je ručne utkaná z bližšie neurčenej látky. Celková dĺžka šerpy predstavuje 55 cm. Na jednej strane, ktorá je svetlozelenej farby sa nachádza ručne vyšitý ozdobný nápis: Podhrágyi báró Popper Arminné szűl: Hahn Hermina (odkazujúci na darcu Armina Poppera a jeho manželku Hermínu) . Druhá strana je modrá a biela. Na konci šerpy sa nachádza ozdobný lem hnedej farby.
Šerpa sa využívala na slávnostné účely napríklad počas sviatku sv. Floriána - patróna hasičov. V zbierkovom fonde Kysuckého múzea jej bolo priradené evidenčné číslo H 10 007 a prírastkové 2019/160. Súčasťou akvizície a doplnkom šerpy je ďalší zbierkový predmet - ozdobné zakončenie.
História obce Hladovka
Obec Hladovka leží v Oravskej kotline na rozsiahlom ľadovcovo-riečnom kuželi, vytvorenom v štvrtohorách potokmi, vytekajúcimi z veľkých ľadovcov Západných Tatier. Obec leží v nadmorskej výške od 680 do 967 m. n. m. Stred obce je vo výške 756 m n.
Hladovka vchádza do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v roku 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Vtedy boli zdanené dva domy, od každého sa platila daň jeden zlatý. V rokoch 1599 - 1600 sa na Orave a Liptove rozšíril mor. Postihnuté usadlosti zostali vyľudnené a nezdanené. Hladovka mala v rokoch 1600 - 1604 dva zdanené domy.
Zemepán Juraj Thurzo - prívrženec učenia Martina Luthera - mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a tým si zabezpečiť ochranu hraníc a eliminovať na svojom panstve vplyv rímskokatolíckych duchovných z Poľska.Thurzo 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, ktorí cez obec prechádzali s jedným vozom tovaru, či iného nákladu, platili poplatok dvadsať grajciarov richtárovi.
O pomenovaní obce Hladovkou bolo veľa názorov. Najprijateľnejší uvádzame z Katolíckych novín, z rubriky Dopisy, str. 92: „V Hladovke sme; je to pôžitok, nie hlad: znak, že človek nežije len chlebom ale aj každým slovom, ktoré pochádza z rúk božích. Domáci ľudia sú neradi, keď meno obce odvodzujeme od hladu. Oni sú veľmi usilovní, vzdor jalovosti pôdy usilovne premáhajú biedu.
3. 7. 1615 zložil prísahu na Oravskom hrade.Sedliaci bývali na piatich usadlostiach a od každej platili daň 15 zlatých ročne. Pre týchto sedliakov ostal v platnosti urbár z 18. januára 1615, podľa ktorého platili Jurajovi Thurzovi daň 15 zlatých (spolu 90 zlatých), do hradnej kuchyne odovzdávali jedno teľa, 24 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 24 pstruhov, 6 jarabíc, 3 líšky, jedného vlka a jedného zajaca.
V roku 1622 platili štátnu daň: 2 zlaté, 25 grajciarov a na kráľovskú korunu (na kráľovskú rodinu) 75 grajciarov. 1.4. Zemepán Juraj Erdödy vydal Hladovčanom nový súpis poddanských povinností voči Oravskému panstvu v roku 1677.
V roku 1686 sa uvádzali štyri sedliacke usadlosti, ktoré boli zničené. V roku 1715 bol richtárom v Hladovke Ján Hladovský. V lete roku 1715 poslal zemepán Juraj Erdödy do dediny úradníkov Ondreja Pongráca a Juraja Abafyho, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka, výnosov z polí, pre nový súpis poddanských povinností.
Sedliaci hospodárili trojpoľným systémom, ale v súpise sa uvádzalo, že pôda je neplodná, horská, kamenistá, pasienky nekvalitné. Na oráčiny jednej rale vysiali 35,3 meríc (vedier) obilia a z lúk zviezli 23 vozov sena. Roľníci v tejto dobe chovali 43 koní, 239 kusov hovädzieho dobytka, 115 oviec, 23 kôz a 56 ošípaných.
V septembri toho roku prišli do dediny stoliční úradníci, aby zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine. Richtár Ondrej Šprlák, obecný notár Martin Šprlák, prísažní Ján Kališák, Ján Brnaš, Matej Hutlas, Vojtech Šprlák, Matej Kubica a Martin Chovančák odpovedali na deväť otázok o Hladovke.
Školstvo v Čadci
1. septembra 1963 sa začína vyučovanie v priestoroch, ktoré sú dodnes sídlom školy. 1. september 1982 je dňom kedy sa delimitujú žiaci a učitelia tentoraz zo 4 učebných odborov do novozriadeného SOU strojárskeho pri závode Tatra Čadca.
Od 1. septembra 1983 sú z tunajšej školy delimitované ďalšie 3 učebné odbory zamerané na textilnú výrobu (pradiarenstvo, tkáčstvo a pletiarenstvo). Ich vyučovanie pokračuje v SOU textilnom, ktoré bolo zriadené pri závode Slovena.
Súčasná štruktúra školy sa začala formovať v roku 1985, kedy bolo zriadené Stredné odborné učilište služieb v Čadci ako komplexné učilište s piatimi zmluvnými stranami, ku ktorým patrili Kysuca OPP Čadca, OSP Čadca, ČSAD závod Čadca, Reštaurácie Čadca a Drevina Krásno nad Kysucou. Prevádzkovateľom školy sa stal OSP Čadca.
1. septembra 1986 vzniklo SOU drevárske v Krásne nad Kysucou kam boli od delimitované 4 učebné odbory z SOU služieb zamerané na stavebné stolárstvo. Od školského roku 1990/1991 bola pri SOU služieb v Čadci otvorená jedna alokovaná trieda Strednej priemyselnej školy drevárskej zo Zvolena.
1. september 1992 bol významným dňom pre školu nielen preto, že priestory školy boli rozšírené o učebňový pavilón, ale aj z toho dôvodu, že k tomuto termínu bola v tunajších priestoroch školy zriadená Hotelová akadémia Čadca.
Stredoškolská odborná činnosť
V zmysle Smernice MŠ VVaŠ SR č. 23/2017 o súťažiach, vyhlasuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 46. ročník súťaže Stredoškolská odborná činnosť. Pri organizovaní, riadení a finančnom zabezpečení súťaže je potrebné dodržiavať organizačným poriadkom súťaže schváleným ministerstvom pod číslom 2017/971:63-10EO s účinnosťou od 1. januára 2018.
Podmienkou zaradenia práce do súťaže SOČ je jej originalita. Súťažiaci čestne vyhlási, že túto prácu neprihlásil a neprezentoval v žiadnej inej súťaži pod gestorstvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. V prípade kolektívnej práce postupuje a prácu obhajuje len 1 riešiteľ uvedený prvý v poradí na prihláške.