Víťazný oblúk v kontexte histórie a architektúry kostolov na Slovensku

Víťazný oblúk v kostole predstavuje hranicu medzi priestorom pre bežných veriacich a priestorom pre zasvätenú osobu/osoby, ktorým sa svätyňa otvára do lode. Môže mať veľa podôb od najjednoduchšej, kedy sa svätyňa otvára do lode len prostou hranou, kedy vnútorná šírka víťazného oblúka je rovnaká ako šírka samotnej svätyne, až po rozmanité viac či menej ozdobné formy, kedy ide o samostatný múr medzi svätyňou a loďou.

Významný vplyv na podobu víťazného oblúka mal aj umelecký sloh, v ktorom bol chrám postavený. Bežným ozdobným prvkom býva rímsa na vnútornej strane víťazného oblúka, ktorá sa nachádza symetricky na oboch stranách. Podobne rozšíreným prvkom je skosenie hrany oblúka smerom do lode i svätyne.

Omnoho zriedkavejšie nájdeme víťazné oblúky, ktoré sú na vnútornej strane členené zväzkom polvalcových prípor. V prípade tehlových stavieb sa stretávame s ústupkovou formou víťazného oblúka, analogickou ako pri portáloch.

V kostoloch dodatočne rozširovaných o novú loď na západnej strane sa stretávame s existenciou hneď dvoch víťazných oblúkov, keď sa staršia loď funkčne zmenila na presbytérium.

Príklady historických kostolov s víťazným oblúkom na Slovensku

Kostol sv. Mikuláša v Slovenskom Pravne

Obec Slovenské Pravno leží cca 15 km severozápadne od Turčianskych Teplíc. Kostol stojí na vyvýšenom mieste v obci pri hlavnej ceste v opevnenom ale prístupnom areáli. Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Výskumy v roku 2021 priniesli významné objavy, ktoré objasnili ešte románsky pôvod stavby.

Kostol tak predstavuje podľa všetkého najstaršiu zachovanú stavbu v Turci a jednu z mála doložených románskych sakrálnych stavieb v tomto regióne. Z románskej etapy sa zachoval južný a severný múr lode spolu s oboma nárožiami na západnej strane a nadväzujúcimi krátkymi úsekmi západnej steny (dnes tvoria hmotu víťazného oblúka). Z architektonických detailov ide o zamurované štrbinové okno vo východnej časti južnej steny (dnes v interiéri veže) a časť horizontálneho vlysu tvoreného opracovanými kamennými blokmi.

Významným objavom výskumu v roku 2021 bolo odkrytie zvyškov freskovej výzdoby zo 14. storočia. Išlo o obraz Panny Márie Ochrankyne na severnej stene lode, ktorého horná časť s hlavou Panny Márie sa nachádza už v podkrovnom priestore, a tiež zvyšok výjavu Pieta na víťaznom oblúku. Z neho sa zachovala len tvár Panny Márie, štýlovo blízka Madone z rovnakého obrazu v Necpaloch.

Kostolík sv. Alžbety v Banskej Bystrici

Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči.

V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne. Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu.

Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.

Kostol Narodenia Panny Márie v Beňuši

Kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie stojí na vŕšku. Rozmery: d. 25m, š. 10m, v 7,5m. Svätyňa je loď starého kostola, kruhového tvaru. Víťazný oblúk je elipsovitý, loď obdialníková. Má rovnú železobetónovú povalu, vo svätyni hladkú, v lodi kazetovú. Okná lode sú ozdobené krásnou sklomaľbou. Vzadu je betónový organový chór. Veža je v priečelí starého kostola, je nízka s barokovou helmicou a v nej je malý zvon.

Do roku 1735 stála tu drevená kaplnka. Vtedy už bola nedostatočná. Panovníčka povolila už vtedy, aby sa tu postavil kostol. Ale uskutočnilo sa to len r. 1786. Postavili ho vo forme rotundy, skorej to bola len kaplnka, ako kostol. Veriaci na svoj náklad ho r.

Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej

Kostol sv. Petra a Pavla patrí k významným dominantám mesta Hriňová a je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Konkrétne 22. decembra 1926 bol kúpený pozemok od Jozefa Štullera. K samotnej výstavbe sa pristúpilo až v r. 1939. Organizoval ju vtedajší správca farnosti Dp. Jozef Bundzel. Stavba prežila rôzne krízy, vojnu a prevraty. Dokončená bola posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.

Jeho rozmery v metroch sú: 37x12 x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Architektonika: železobetón s tehlovou náplňou. Svätyňa je polygonálna, priestorovo pomerne malá. Klenbu tvorí hviezdica, rebrá sa zbiehajú vo svorníku. Dve okná zobrazujú olejomaľbou sv. Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola je v tvare kríža. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobne osemcípej hviezdicovej kupoly. Ostatná klenba má lomený oblúk. Vzadu sa nachádza chór s organom - svojou veľkosťou druhý najväčší v Banskobystrickej diecéze. Pod chórom je priestranná predsieň. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 m vysoká veža. V nej sú tri zvony. Hlavný oltár je novogotický. Zvnútra však pôsobí mohutným dojmom. Je to dielo moderného staviteľstva, ktoré zladilo štíhle prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu.

Kostol v Haluziciach

V roku 1240 v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, na okraji dnešnej obce Haluzice, postavili románsky kostolík, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Samotný kostol mal zvonicu a postupom rokov bol najskôr goticky a neskôr aj renesančne upravený. Opevňovanie kostolov v časoch vrcholiaceho stredoveku nebolo žiadnou zvláštnosťou. Veľakrát boli jedinou pevnou stavbou v širokom okolí a okrem ochrany pred nepriateľským vojskom plnili úlohu útočiska pred povodňami alebo silnými búrkami.

Z románskeho obdobia sa zachovalo okrem konchy zachovali aj dve okná apsidy, víťazný oblúk či zamurovaný južný vstup do lode. Z pôvodného vybavenia sa zachovala pravdepodobne len neskorogotická socha Madony z konca 15. storočia, dnes uložená vo farskom kostole v Beckove.

Severne od kostolíka, hneď za pevnostným múrom klesá terén do asi kilometer dlhej Haluzickej tiesňavy. Súčasný stavZrúcanina je zakonzervovaná, miestami sa v murive už uchytila náletová vegetácia. V roku 2013 sa vďaka aktivite OZ Historicko-astronomická spoločnosť realizovala obnova strechy strážnej veže pri kostolíku a taktiež výskum areálu. V roku 2014 je naplánovaný geofyzikálny prieskum a archeologický výskum areálu. Konajú sa tu taktiež koncerty starej hudby.

Tabuľka: Príklady kostolov s víťazným oblúkom

tags: #vitazny #obluk #kostol