Hájniky: História Samostatnej Farnosti a Významné Osobnosti

Tento článok sa zameriava na históriu Hájniky ako samostatnej farnosti a na významné osobnosti, ktoré ju formovali. Predstavíme si niektoré z kľúčových postáv, ktoré prispeli k rozvoju vzdelávania, kultúry a náboženského života na Orave a v širšom regióne Slovenska.

Oravský hrad, dominanta regiónu Orava.

Významné Osobnosti a Ich Prínos

Juraj Janoška (18. 4. 1694 Dolný Kubín - 5. 7. ?)

Juraj Janoška bol príslušníkom oravského zemianskeho rodu. Od roku 1712 študoval v Kežmarku a v Debrecíne, v rokoch 1716-18 na kolégiu v Prešove a v rokoch 1718-21 na univerzite vo Wittenbergu. Od roku 1721 pôsobil ako rektor školy v Necpaloch, od roku 1724 ako evanjelický farár vo Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku. V roku 1741 sa stal superintendentom potiského dištriktu.

Po návrate zo štúdií bol obvinený z tajného kázania a odsúdený na trest smrti. Po 16-týždňovom väznení bol prepustený na zákrok oravského podžupana J. Okoličániho. Pod vplyvom nemeckej teologickej spisby literárne pracoval už vo Wittenbergu, neskôr naň vplýval najmä Daniel Krman, s ktorým spolupracoval na preklade Biblie. Po Krmanovom uväznení vydal jeho Slovenskú cirkevnú agendu (1734) a prepracovaný Dvojitý katechizmus učení křesťanského (1738).

Písal barokovú náboženskú literatúru výchovno-vzdelávacieho charakteru, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Časť jeho tvorby zostala v rukopise, niektoré jeho diela sa stratili, najvýznamnejšie vychádzali až do 20. storočia. Medzi jeho diela patria: Nucleus veritatis (Wittenberg 1719), De causis turbarum in ecclesia (1721), Gruntovní vysvětlení katechysmu D. M. Luthera (1738), Rozebrání částek některých katechysmu Dra M. Luthera (1742) a Spasitedlná příprava k smrti (1742).

Ján Klinovský (7.9. ?)

Študoval na artikulárnej škole v Leštinách a na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave. V rokoch 1735 - 45 bol rektorom školy v Prietrži, v roku 1745 dvorným kazateľom Uayovcov v Uhrovci, od roku 1748 evanjelickým farárom v Nitrianskej Strede a od roku bol autorom pohrebnej reči, náboženskej príručky a piesne v Jakobeiho funebráli. Jeho najvýznamnejšia práca je o histórii evanjelickej cirkvi Auxilio Altissimi. Sumrha víry křesťanské pro malé dítky a začátečníky.

Samuel Štúr (22. 3. 1748 Liptovská Sielnica - 15. 2. ?)

Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1782-85 na univerzite v Jene. V rokoch 1785-87 pôsobil ako evanjelický farár vo Veličnej, v rokoch 1787-1803 v Banskej Bystrici-Radvani a v rokoch 1803-06 v Banskej Štiavnici.

Bol zakladateľom osvietenskej učenej spoločnosti Societas ex totius monarchiae Austriacae viris eruditis coacta. V rokoch 1793-1803 bol vydavateľom a redaktorom ročenky Novi ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum aug. et helvet. confessionis in Austriaca haereditarium, do ktorej prispieval správami a recenziami domácej i zahraničnej knižnej tvorby. Usiloval sa o pozdvihnutie cirkevného školstva a vzdelanostnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva. V Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá a školskej problematike sa venoval aj publicisticky.

Príležitostnými básňami prispel do zborníkov na počesť rektora bratislavského lýcea J. Carmen, quod dum D. Joannes Georgius Stretsko… Bratislava 1780; Ita celeberrimo gymnasii a. c. Posoniensis rektori Joanni Georgio Stretsko die nomini ejus sacra … Bratislava 1782; Svaté kázaní, kteréž… měl v chrámě ev. Radvanském.

Banská Štiavnica, mesto, kde Samuel Štúr založil súkromnú školu.

František Abaffy (1732 Horná Lehota - 15. 3. ?)

Príslušník oravskej vetvy šľachtického rodu, študoval právo, filozofiu a dejiny na univerzite v Trnave. Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote, v rokoch 1760-1770 bol podžupan Oravskej stolice, funkcie sa vzdal kvôli cestovateľským plánom. Od roku 1772 precestoval viaceré európske štáty (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.).

Bol prívržencom myšlienok francúzskych osvietencov, člen slobodomurárskej lóže, v jeho peštianskom dome sa schádzali príslušníci hnutia uhorských jakobínov, ktorí chceli uskutočniť myšlienky Francúzskej revolúcie v podmienkach Uhorska. Pripisuje sa mu autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy, anonymných letákov a piesní, odsudzujúcich zastarané feudálne pomery v Uhorsku, obhajujúce slobodu vierovyznania a návrat k prostému životu. Po odhalení Martinovičovho sprisahania uhorských jakobínov v roku 1794 ho zatkli, postavili pred súd, svoju časť na sprisahaní však poprel, v máji roku. Medzi jeho diela patria: Pro se Franciscus Abaffy… (Budapešť 1790), Declaratio statuum catholicorum… (1791) a Vox clamantis in deserto.

Augustín Abaffy (11. 7. 1799 Horná Lehota - 15. 6. ?)

Po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice, v rokoch 1837-44 jej podžupan, v roku 1860 komisár. Bol prívržencom Adresnej - Deákovej strany, ideologický a politický predstaviteľ záujmov drobnej a strednej šľachty. Zo svojho triedneho stanoviska označil za príčinu biedy ľudu jeho nevzdelanosť a zaostalosť. S bratom Augustínom propagoval, i v rámci Učenej spoločnosti oravskej, ktorej od roku 1860 predsedal, zakladanie vzorových hospodárstiev, racionálny chov dobytka, moderne riadené hospodárstvo. V roku 1840 bol poslancom uhorského stavovského snemu.

Gašpar Huszty (1757 Dolný Kubín - 27. 3. ?)

Po štúdiách práva bol prokurátor dištriktuálneho súdu v Prešove, potom kráľovského súdu v Budíne. Do radikálno-demokratického hnutia uhorských jakobínov s cieľom zvrhnúť feudalizmus a monarchiu a zmeniť Uhorsko na buržoáznu republiku ho získal jeden z vodcov hnutia J. Hajnóci, bol aj členom slobodomurárskej lóže. Opísal časť jakobínskeho katechizmu - pravidiel tajného spolku.

Ján Madáč (1740 - 14. 4. ?)

Pôvodom z Oravy. Po roku 1772 sa s rodinou presťahoval z Hornej Lehoty do Miškolca. Na Slovensku je jeho jeden nástroj, dokončený v roku v kostole v Rimavských Janovciach. Jeho prospektové masívne píšťaly sú zdobené nad i pod lábiom tepaným ornamentom. Z maľovaných maskarón na lábiách jeho nástroja v obci Fáj (Maďarsko), dokončeného roku.

Anton Bielek (7. 7. 1808 Hladovka - 23. 1. ?)

Po absolvovaní kňazského seminára v rokoch 1834-92 katolícky farár v Bobrovci, kde založil v roku 1840 podľa írskeho vzoru prvý Spolok miernosti na Slovensku, na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a v jeho rámci osvetová činnosť. Pomáhal pri vzdelávaní, najmä zakladaním škôl, finančne podporoval mladých učiteľov.

Dimitrij Andrusov (7. 11. 1897 Radošina - 7. 1. ?)

Študoval na gymnáziu v Nitre, právo v Bratislave. Od roku 1921 notár vo Veličnej, od roku 1925 komisár a radca politickej správy na okresných úradoch v Kremnici, Kysuckom Novom Meste, Skalici, Levoči, Nových Zámkoch, Nitre, Liptovskom Mikuláši, roku 1953 Národopisného ústavu SAV, roku 1954-58 Archeologického ústavu SAV v Košiciach.

Bol vlastivedný pracovník, úspešný najmä v archeológii. Ako študent gymnázia zbieral archeologické pamiatky z okolia rodiska pre župné múzeum v Nitre. Na Orave skúmal ľudovú architektúru, kroje a ľudovú remeselnú výrobu, v Kremnici dejiny baníctva a miestne názvy, na Kysuciach zbieral národopisný materiál a opísal ľudové zvyky. Udržiaval kontakty so SNM a vedeckými odborníkmi MS v Martine, s miestnymi múzeami.

Ako pracovník Archeologického ústavu SAV uskutočnil výskumy na strednom Zemplíne (Somotor, Tibava), novými nálezmi prispel k objasneniu historického vývoja na východnom Slovensku v dobe bronzovej. Od roku. Medzi jeho diela patria: Výsledok archeologického prieskumu na zemplínsko-užskej nížine v rokoch 1953-54. In: Vlastivedný sborník 1. Košice, 1955, s. 144-172; Bronzový poklad zo Somotoru na východnom Slovensku. In: Archeologické rozhledy, roč. 7, 1955, s. 445, 471; Pohrebisko z doby medenej v Tibave na východnom Slovensku. In: Slovenská archeológia, roč. 6, 1959, č. 1, s. 39-40; Zemplín vo svetle novších archeologických nálezov. In: Nové obzory, roč. 2, 1960, s. 1.

Roku 1915 maturoval na gymnáziu v Petrohrade, kde v rokoch 1915-18 študoval na univerzite, v rokoch 1920-22 pokračoval v štúdiách na Sorbonne v Paríži, v rokoch 1922-25 na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe, roku 1940 univ. prof. Od roku 1926 spolupracovník Štátneho geologického ústavu, roku 1929 pracovník prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, v rokoch 1938-39 riaditeľ Geologického ústavu Slovenskej vysokej školy technickej v Košiciach a v Martine, od roku 1939 v Bratislave, zároveň od roku 1940 vedúci Geologicko-paleontologického ústavu, od roku 1952 vedúci Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK, zároveň aj vedúci Geologického ústavu a Geologického laboratória SAV.

Bol vynikajúci, medzinárodne renomovaný geológ, venoval sa stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. V prvom období skúmal Český masív, potom karpatskú sústavu na území ČSR. Geologický výskum na Slovensku začína na Orave v Oravskom Podzámku. Spočiatku sa sústredil na výskum bradlo-vého pásma, v 5-zv. monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931-55) syntetizujúco objasňoval jeho tektoniku a stratigrafiu. Na území Oravy sú v oblasti aplikovanej geológie významné jeho početné expertízy a posudky spojené s projektovaním výstavby Oravskej priehrady i riešením viacerých geologických problémov v priebehu samotnej výstavby. Medzi prvými sa začal zaoberať inžiniersko-geologickými problémami hradného brala Oravského hradu. Venoval sa aj riešeniu hydrogeologických pomerov minerálnych vôd v Oravskej Polhore.

Autor monografických prác o geológii Slovenska, okolo 300 štúdií a článkov v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, odbornými heslami prispel do Geologického slovníka a i. encyklopedických prác, zú-častnil sa na zostavení Prehľadnej geologickej mapy Československa. Výsledky svojich výskumov využil v praxi. Riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, tunelov, železníc, najmä s vyhľadávaním nerudných nerastných surovín. Spoluzakladateľ a vedúci geologických výskumných pracovísk. Zaslúžil sa o rozvoj odborného geologického časopisectva na Slovensku, v rokoch 1940-45 redigoval Práce Št. geologického ústavu.

Medzi jeho diela patria: Geologický výzkum vnitřního bradlového pásma v Západních Karpatech 1-3 (Praha 1931, 1938), Subtatranské príkrovy Západných Karpát (Praha 1936), Geologie Slovenska (Praha 1938), Geológia československých Karpát 1-3 (Bratislava 1958, 1959, 1965), Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (Bratislava 1968) a Stratigrafický slovník Západných Karpát 1.

Prehľad Významných Osobností

tags: #hajniky #samostatna #farnost