Svätý Jozef Kupertínsky, vlastným menom Jozef Mária Desa, sa narodil 17. júna 1603 v Copertine, malom mestečku južne od Brindisi v Neapolskom kráľovstve. Bol synom Felixa a Františky Banakaovej. Jeho otec bol chudobný stolár a malý Jozef sa narodil v maštali, pretože tesne pred jeho narodením exekútor zabavil rodine majetok kvôli dlhu. Preto mu aj dali meno Jozef Mária.
Svätý Jozef Kupertínsky je patrón študentov, pilotov, kozmonautov a obuvníkov. Celosvetovo je preslávený predovšetkým svojimi levitáciami. Tento svätec bol jednoduchý, priezračný človek, muž modlitby, dobrotivý a skutočný menší brat.
Ludovico Mazzanti, Levitujúci sv. Jozef Kupertínsky zdroj: wikimedia commons
Detstvo a mladosť
Ako dieťa veľmi trpel. Ako dieťa to nemal ľahké. Jeho ústa boli stále pootvorené, preto ho rovesníci prezývali Boccaperta (pootvorené ústa). Bol veľmi slabý a mal zdravotné problémy. Na hlave mal nepríjemnú vyrážku a na kolene hnisajúci a zapáchajúci vred. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu. Deti sa s ním odmietali hrať. Kvôli svojmu zdravotnému stavu sa nemohol ani vzdelávať a dokonca niekoľko rokov sa nedokázal ani hýbať. Rodičia ho nosievali na svätú omšu, pretože nebol schopný sám chodiť. Školu skončil s problémami, vo svojej izbičke si však vytvoril v rohu malý oltárik, kde sa veľa modlieval a každý deň navštevoval, čistil a ozdoboval jeden z katolíckych chrámov v meste.
Hoci v tej dobe si nemohol každý dovoliť vzdelanie, Jozefovi rodičia predsa len chceli, aby ich syn chodil do školy. Už tam sa prejavila jeho povaha, keď roztržito a ako v sne písal na tabuľu písmenká, no keď jedného dňa začul hrať vo vedľajšej miestnosti organ, upadol do tranzu. Jozef počas školskej dochádzky ochorel a zhubný nádor kĺbu a následne hroziaca gangréna ho pripútali na šesť rokov k posteli.
Práve v sakristii kostola Notre Dame v talianskom Galatone (Santa Maria della Grotta) sa uskutočnil v súvislosti s jeho životom prvý zázrak. Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Jozef sa za toto uzdravenie chcel Panne Márii a Bohu samotnému odvďačiť. Nepochopiteľne vyzdravel a odvtedy chcel patriť iba Bohu, hoci rodičia s ním mali iné plány.
Otec stolár chcel, aby syn získal remeslo a preto ho dali do učenia k obuvníkovi, no mladého Jozefa remeslo vôbec nelákalo. Bol síce poslušný, ale ako obuvnícky učeň úplne zlyhal. Všetku svoju energiu totiž vkladal do modlitby a pôstu.
Vstup do rehole
Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde prijal rehoľné meno Štefan. Bratia videli jeho ťarbavosť - rozbil všetko, čoho sa dotkol a ešte pred skončením noviciátu ho z kapucínskeho kláštora po 9 mesiacoch prepustili. Podľa bratov bol nešikovný a veľa vecí rozbil. No už v tomto mladom veku bol bohatý v duchovnej oblasti - mával časté extázy. Kvôli všetkým týmto dôvodom bol poslaný domov ešte pred ukončením noviciátu, kde ho čakalo pokarhanie od matky.
Keďže jeho matka mala brata (Jozefov strýko) vo františkánskej reholi, prijali ho nakoniec predsa len do františkánskeho kláštora v Grotelle. Napokon to však bola samotná matka, ktorá mu pomohla dostať sa k bratom minoritom. V kláštore sa staral o upratovanie stajní. Tam viedol tichý, pokorný a poslušný život. Tento chrám sa stal svedkom mnohých zázrakov, ktoré sv. Jozef Kupertínsky počas svojho života vykonal.
Oltár sv. Jozefa Kupertínskeho v bazilike a výzdoba chrámu zdroj: wikimedia commons
Františkáni v Grotelle si čoskoro všimli Jozefovu poslušnosť, pokoru, umŕtvovanie, silnú vieru a lásku k modlitbe. Dovolili mu pokračovať v noviciáte, aj keď bol ešte stále analfabetom a mnohí z františkánov boli prekvapení, keď zistili, že po niekoľkých mesiacoch sa sv. Jozef Kupertínsky naučil čítať a písať.
Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil večné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza.
Čoskoro zbadali, že sv. Jozef Kupertínsky vôbec nie je prostý a málo vzdelaný, ako si dovtedy mysleli, ale že jeho nábožnosť má hlboké korene a vedel vysvetliť mnohé teologické problémy, ktoré Cirkev riešila v 17. stor. správne a jednoduchými slovami - niektoré z týchto historiek sa nachádzajú aj vo filme o sv. Jozefovi Kupertínskom, odkaz na ktorý v článku uvádzam nižšie.
Kňazstvo a extázy
Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. V marci 1628 bol vysvätený v Poggiarde za kňaza a 28. marca 1628 slúžil svoju primičnú omšu. Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach.
Nasledujúce roky prežil v svätyni Madonna della Grotella de Copertina. Pannu Máriu si nesmierne ctil, modlieval sa k nej a nazýval ju „svojou matkou“.
Ako kňaz zintenzívnil svoje umŕtvovanie (pôst a flagelantizmus). Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha. Pri modlitbe mával často duchovné extázy a pri jednej z týchto extáz boli spolubratia svedkami jeho levitácie, čo františkáni riešili tým, že ho stiahli do úzadia a trvali na tom, aby sa vyhýbal svetu.
Pri obyčajnej myšlienke alebo pohľade na posvätné veci, pri slúžení svätej omše alebo pri počúvaní Božieho slova upadal do extázy a začal sa vznášať. Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený.
Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň. Po precitnutí z tohto zážitku sa cítil zahanbene, keďže sa ho ľudia dotýkali a prosili ho o milosrdenstvo.
Chýr o jeho svätosti sa však rozšíril a kláštor navštevovalo čoraz viac ľudí a dokonca ľudia trhali jeho odev, aby získali relikviu. Františkáni pochopili, že aby chránili pokoj vo svojich kláštoroch a takisto sv. Jozefa Kupertínskeho, musia ho často presúvať, aby dokázal veriacim uniknúť.
Za 10 rokov sv. Jozef Kupertínsky navštívil takmer všetky františkánske kláštory v Neapolsku, kde komunikoval s veriacimi a dokonca si k nemu chodili po radu aj mnohí aristokrati a cirkevní preláti.
Inkvizičný proces a posledné roky
V októbri roku 1638 ho neprajníci udali a poslali pred inkvizičný súd. Po troch prísnych vypočúvaniach ho prepustili, pretože sv. Jozef Kupertínsky sa dokázal sám obhájiť. Zakázali mu však návrat do Grotelle a presunuli ho do Assisi, kde bol pod drobnohľadom františkánskych predstavených. Tu prežil 14 rokov a predstavení boli svedkami jeho pribúdajúcich extáz.
Pápež Inocent X. nakoniec prikázal, aby sv. Jozef Kupertínsky prišiel do kapucínskeho kláštora v Pietrarubbi na území Pápežského štátu. Tu sa dostal pod kontrolu kapucínskych spolubratov, ktorých nepoznal. Musel ostávať v cele, z ktorej nemohol vychádzať - len ak sa mal zúčastniť slávenia svätej omše. Dokonca mal prísny zákaz hovoriť s ľuďmi mimo kláštora a takisto mal prísny zákaz prijímať aj listy.
Veriaci z celého Talianska sa však hrnuli do kapucínskeho kláštora Pietrarubbia na území Pápežského štátu, takže nakoniec sv. Jozefa Kupertínskeho odviezli na odľahlú samotu Fossombrone, kde žil takisto medzi kapucínmi. Svätcove extázy pokračovali, a keď veriaci zistili miesto jeho nového pobytu, presunuli sv. Jozefa Kupertínskeho do kláštora v Montevecchiu. Až 9. júla 1656 povolil pápež Alexander VII., aby sa sv. Jozef Kupertínsky mohol vrátiť do rodného kláštora v Osime (Ancona) medzi svojich spolubratov. Posledných šesť rokov života strávil v úplnej izolácii a dňa 18. septembra 1663 zomrel.
15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť. Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“ Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“ Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom.
Cela, v ktorej množstvo rokov sv. Jozef Kupertínsky prežil v izolácii zdroj: wikimedia commons
Jeho telo je uložené v krypte svätyne v pozlátenej bronzovej urne. Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom. V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a v roku 1767 ho pápež Klement VIII. svätorečil.
Film o svätom Jozefovi Kupertínskom
Na platforme YouTube sa mi podarilo objaviť vyššie už spomenutý film The Reluctant Saint“, ktorý hovorí o živote sv. Jozefa Kupertínskeho. Natočený bol v roku 1962, režisérom bol Edward Dmytryk, renomovaný hollywoodsky režisér známy svojimi prácami v 40. a 50. rokoch 20. stor. Hlavnú úlohu, sv. Jozefa Kopertínskeho, stvárnil Maximilian Schell, ktorý za svoj výkon získal nomináciu na Zlatý glóbus.
Film rozpráva životný príbeh sv. Jozefa Kupertínskeho a svojím stvárnením poskytuje veľmi zaujímavý zážitok. Osobne ma film svojou kompozíciou a stvárnením zaujal - je pomerne naturalistický a divákovi s romantickými predstavami o živote sv. Jozefa Kupertínskeho pravdepodobne nebude veľmi vyhovovať.
Začína sa obligátne detstvom svätca, pričom režisér poukazuje na fyzické a intelektuálne problémy svätca. Ukazuje jeho zápas so štúdiom, keďže mal ťažkosti so školou a nebol považovaný za inteligentného. Film však na druhej strane zdôrazňuje jeho pokoru, vieru a nadprirodzené javy, ktoré ho sprevádzali počas života.
Príbeh ukazuje aj jeho prijatie do rehole a kňazskú službu, končí sa smrťou svätca a uznaním svätosti, pričom zdôrazňuje tézu, že svätosť nie je o múdrosti alebo vzdelaní, ale o pokore a bezvýhradnej viere. Levitácia a iné nadprirodzené javy sú vo filme prezentované ako prejav Božej prítomnosti. Levitácia samotná je tu ukázaná realisticky, s dôrazom na zázrak, nie trik.
Výroky sv. Jozefa Kupertínskeho
- O dôvere v Boha: „Vo všetkých svojich záležitostiach, či už svetských alebo duchovných, konajte svoju časť a potom nechajte Boha konať jeho časť a ostávajte v pokoji.“
- O pokore a nedostatku vlastnej múdrosti: „Ja nie som nikto, len chudobný hriešnik, ktorý sa snaží milovať Boha.“
- O viere a modlitbe: „Modlitba, to sú krídla duše, ktoré dušu vynášajú do Neba.“
- O utrpení. „V utrpení som našiel pravú slobodu, lebo som úplne zveril svoj život Bohu.“
- O Božej milosti: „Všetko, čo som dosiahol, je dielom Božej milosti, nie mojich zásluh.“
- O vnútornej radosti: „Najväčšie bohatstvo je pokoj v duši, ktorý prichádza z úplnej dôvery v Boha.“
- O duchovnom zápase: „Často neviem, čo robiť, ale nedesím sa toho, lebo viem, že Boh je vždy pri mne a vedie ma.“
Sv. Jozef Kupertínsky nebol brilantný a vzdelaný teológ, jeho viera však bola pevná, pokora a zjednotenie s Bohom ho viedli k hlbokým a jednoduchým vyjadreniam postulátov katolíckej viery. Zdôrazňuje sa najmä jeho prostá, detská viera a úplné odovzdanie sa Bohu. Jeho výroky sú často citátmi z jeho rozhovorov so spolubratmi, spovedníkmi alebo svedkami jeho života.
Modlitba k sv. Jozefovi Kupertínskemu
Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza študijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky štúdijné ťažkosti. Svoju dôveru v Tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.
tags: #sv #jozef #kopertinsky #modlitba