Pôvod a Vývoj
Ak sa pozrieme do histórie, možno zbadať, že prax zvolávania celocirkevnej porady siaha do prvopočiatkov Cirkvi. Idea zvolávania snemu je prítomná už v Biblii, kde je zaznamenaná udalosť, podľa ktorej došlo medzi samotnými apoštolmi k nejasnosti, či kresťania, ktorí boli pôvodne pohanmi, sú povinní dodržiavať aj predpisy Starého zákona, ako to praktizovali kresťania obrátení zo židovstva. Peter, Pavol ako aj ostatní apoštoli a presbyteri sa mali stretnúť v Jeruzaleme, kde túto problematiku prerokovali (Sk 15,1-29). Napokon z tohto snemu vzišiel záver, ktorým bol list. Tento list v sebe obsahuje tvrdenie: „Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného“ (Sk 15, 28). Z tohto možno usúdiť, že už v tak starom texte, ako sú Skutky apoštolov, sa možno stretnúť s myšlienkou, podľa ktorej pri nejasnosti v tom, čo je v súlade s kresťanskou náukou, sa zvoláva snem za účasti apoštolov, resp.Všeobecné Koncily
Ďalším kandidátom na garanta neomylného odovzdávania Kristovej náuky sú všeobecné snemy, na ktorých zhromaždení biskupi z rôznych kútov kresťanského sveta po vzájomnej porade dochádzajú k zostaveniu vieroučnej definície, teda dogmy, ktorá má s neomylnou istotou vyjadrovať učenie Krista. Pre upresnenie treba povedať, že vyššie analyzovaný pápežský systém neodmieta zvolávanie všeobecných koncilov a ráta s ich vierohodnosťou. V tejto kapitole však budeme skúmať systém všeobecných koncilov, ktorý je nezávislý od schválenia pápeža. Na základe takejto myšlienky sa následne možno dívať aj na zvolávanie všeobecných koncilov v neskorších dobách, pričom sa aj ich závery považovali za neomylné, keďže mali vzniknúť pod vedením Svätého Ducha. Možno teda skonštatovať, že idea všeobecných koncilov ako strážcov pravej viery je prítomná od prvopočiatkov Cirkvi, nárok koncilov na produkovanie neomylných dogiem je všeobecne známy, a tak možno považovať prvé pravdivostné kritérium za splnené.Obvinenia v cirkvi: zneužité deti kňazmi #5 - reportáž Kristíny Kövešovej | Reflex
Podstata Všeobecných Koncilov
Pod systémom všeobecných koncilov sa rozumie zvolávanie celocirkevných snemov, ktoré majú dôjsť k neomylnému vieroučnému záveru. V priebehu histórie došlo pri vieroučných nejasnostiach k zvolaniu niekoľkých koncilov, ktoré majú byť chápané ako všeobecné a ich vieroučné definície majú byť neomylné, a tak nespochybniteľné. Pri posudzovaní možnej funkčnosti tohto systému bude potrebné posúdiť spôsob, ako je možné na koncile dôjsť k sformovaniu konkrétnej dogmy, a taktiež spôsob, ako určiť, ktorý koncil je skutočne všeobecný a ktorý si na takúto hodnosť nárokuje neoprávnene.Kým pápežský systém je vlastný kresťanom vyznávajúcim katolícke kresťanstvo, na systém všeobecných koncilov sa odvolávajú pravoslávni kresťania. V prvom rade je na mieste otázka, akým spôsobom sa biskupi - zástupcovia kresťanov dopracujú k neomylnému vyhláseniu. Použiť teóriu väčšiny je nemožné. Aj menšina pri hlasovaní by totiž mohla mať pravdu.Prvý Nicejský Koncil
Prvým koncilom, ktorý sa do histórie zapísal ako všeobecný, bol Prvý nicejský koncil v roku 325. Ten odsúdil učenie kňaza Aria popierajúceho božstvo Ježiša Krista. Je známe, že z prítomných biskupov závery koncilu nepodpísal Theonas z Marmariky a Sekundos z Ptolemaidy. O jednomyseľnosti teda hovoriť nemožno. Podobne môžeme uvažovať aj o nasledujúcom sneme, ktorý sa konal v roku 381 v Konštantínopole. Na snem prišli tridsiati šiesti makedoniáni, ktorí nenašli spoločnú reč s ostatnými prítomnými biskupmi, a tak zo snemu odišli. K jednomyseľnosti biskupov teda opäť nedošlo.Znaky Cirkvi
Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú v Symbole viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú. Tieto štyri znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania.Jednota
Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod: „Najvyšším vzorom a základom [princípom] tohto tajomstva je jednota jedného Boha Otca a Syna v Duchu Svätom v Trojici osôb.“ Cirkev je jedna vzhľadom na svojho Zakladateľa: „Lebo sám vtelený Syn… skrze svoj kríž zmieril všetkých ľudí s Bohom a… obnovil jednotu všetkých v jednom ľude a v jednom tele.“ Cirkev je jedna vzhľadom na svoju „dušu“: „Duch Svätý, ktorý prebýva vo veriacich a napĺňa i vedie celú Cirkev, vytvára ono obdivuhodné spoločenstvo veriacich a všetkých tak hlboko spája v Kristovi, že je základom [princípom] jednoty Cirkvi.“Svätosť
Cirkev je svätá, lebo je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje; skrze neho a v ňom sa aj ona stáva posväcujúcou. Celá činnosť Cirkvi smeruje k posväcovaniu ľudí v Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieľu. V Cirkvi sa nachádza „plnosť všetkých prostriedkov spásy“.Katolicita
Slovo „katolícky“ znamená „všeobecný“ v zmysle „celý“ alebo „úplný“. Cirkev je katolícka v dvojakom zmysle: Je katolícka preto, že je v nej prítomný Kristus. „Kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev.“ V nej pretrváva plnosť Kristovho tela zjednoteného so svojou Hlavou, čo v sebe zahŕňa, že od neho dostáva „plnosť prostriedkov spásy“, ktoré on chcel: vyznanie pravej a úplnej viery, úplný sviatostný život a vysvätenú službu (ministerium ordinatum) v apoštolskom nástupníctve.Apoštolskosť
Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch, a to v trojakom zmysle: bola a je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2,20), svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním; s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov; až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, „ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“.V čo veríme?
* Trojjediný Boh* Biblia - Písmo sväté* Zákon a evanjelium* Modlitba* Cirkev* Sviatosti * Krst svätý * Večera Pánova* Liturgia* Augsburské vyznanie* Všeobecné vyznania
Vierovyznanie
Prvé vyznanie kresťanov, kratučká modlitba vyjadrujúca veľkú túžbu, znela : Marana thá, po aramejsky Príď, náš Pane! Aj: Pán prichádza. Bola súčasťou eucharistickej liturgie. Prvé logo / symbol vierovyznania bola ryba = po grécky ichthys = iniciály slov: Iesús Christos Theú hyios Sótér = Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ Prvé koncily ešte nerozdelenej Cirkvi, teda katolícke, čiže všeobecné zhromaždenia, postupne vytvorili 3 vyznania kresťanskej viery, v ktorých boli zhrnuté najdôležitejšie informácie o poznaní Boha a našej viere v Neho. Sú to vyznania: Apoštolské, Nicejské (nazývané tiež Konštatinopolské) a Athanáziovo. Uznávajú ich všetky kresťanské cirkvi, preto ich voláme aj ekumenické vyznania. Slávia liturgiu, najmä Eucharistiu, zdroj života pre Cirkev a preddavok budúcej slávy. Prostredníctvom nej majú veriaci, zjednotení s biskupom, prístup k Bohu Otcovi skrze Syna, vtelené Slovo, ktorý trpel a bol oslávený, a vyliatím Ducha Svätého dosahujú spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou, lebo sa stali „účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4).Apoštolské Vierovyznanie
Pokúsime sa rozobrať si to najstaršie a najkratšie z nich - Apoštolské vierovyznanie, ktoré sa nazýva aj Viera všeobecná kresťanská. Slovo Apoštolské, odvodené od gréckeho pojmu apostelló posielam, znamená teda: pochádzajúce od apoštolov - poslaných, poverených Kristom. No je postavené na slove Božom, na svedectve Biblie. Spoločné vyznávanie apoštolskej viery je jedna z podstatných podmienok viditeľnej jednoty. Spoločný výklad a uznanie apoštolskej viery otvára cestu a poskytuje základ k vyznávaniu tej istej viery. Toto vyznávanie postupne vedie k vzájomnému uznania krstu, Večere Pánovej a kňazského úradu ako aj k spoločným štruktúram pre prijatie rozhodnutí a hodno-verného učenia. AVV má 3 články (ako aj Nicejsko(325)-Konštantinopolské z r.381). 1.čl. vyjadruje vieru v Boha Otca Stvoriteľa, 2. v Boha Syna Vykupiteľa, 3. v Boha Ducha Svätého Posvätiteľa, čiže v trojjediného Boha. Viera vo Svätú Trojicu odlišuje kresťanov od iných monoteistických náboženstiev. Preto každý kresťan by mal aspoň to základné vyznanie viery vedieť naspamäť a rozumieť tomu, čo ním vyznávame. Ono nám umožňuje stručne a zrozumiteľne svedčiť o našej viere, ktorá má predsa svoj určitý obsah, poriadok, ohraničenie zakotvené v Božom slove. Je to akási základná definícia kresťanskej viery.Ekumenizmus
Obnovenie jednoty medzi všetkými kresťanmi je jedným z hlavných cieľov posvätného Druhého vatikánskeho všeobecného cirkevného snemu. Kristus Pán totiž založil jednu jedinú Cirkev, a predsa sa mnohé kresťanské spoločenstvá predstavujú ľuďom ako pravé dedičstvo Ježiša Krista. Na tomto hnutí za jednotu, nazývanom ekumenickým, sa zúčastňujú tí, ktorí vzývajú trojjediného Boha a uznávajú Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen ako jednotlivci, ale aj spoločne v spoločenstvách, v ktorých počúvali evanjelium a ktoré nazývajú svojou a Božou cirkvou. Pod ekumenickým hnutím sa rozumejú aktivity a podujatia, ktoré vznikajú podľa rozličných potrieb Cirkvi a rôznych okolností našich čias a zameriavajú sa na jednotu kresťanov. Medzi ne patria na prvom mieste všetky úsilia o odstránenie slov, postojov a skutkov, ktoré podľa spravodlivosti a pravdy nezodpovedajú situácii oddelených bratov, a preto hatia vzájomné vzťahy s nimi. Ďalej sem patrí dialóg medzi náležite pripravenými odborníkmi na stretnutiach usporiadaných v náboženskom duchu medzi kresťanmi rozličných cirkví a spoločenstiev.Členstvo v Cirkvi
Členstvo v cirkvi znamená patriť alebo byť súčasťou cirkvi Ježiša Krista. Čo znamená členstvo v cirkvi závisí od konceptu cirkvi. Na jednej strane, cirkev ako Boží ľud zahŕňa veľký počet členov. Dokonca sa diskutuje o otázke, kto tvorí Boží ľud. Na druhej strane, cirkev ako miestne zhromaždenie zahŕňa len obmedzený počet členov. Podľa kontinuity, cirkev ako Boží ľud existovala od začiatku ľudstva.| Koncil | Rok | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Nicejský koncil | 325 | Odsúdenie učenia Aria |
| Konštantínopolský koncil | 381 | Odchod makedoniánov zo snemu |
| Efezský koncil | 431 | Spor medzi alexandrijským a konštantínopolským patriarchom |
tags: #vseobecna #cirkev #krestanska