Pozadie Ikony Narodenia: Význam a Symbolika

Jazyk umenia v človeku vyvoláva väčšiu odozvu než suché definície. Počúva sa ušami, no prihovára sa srdcu. Hovorí cez rôzne formy, farby, tiene, čiary, priestory.

My vieme, že slovo ikona je odvodené od gréckeho slova eikon, ktoré znamená obraz. V biblickej tradícii je Kristus obrazom Otca, ktorý sa stal telom, aby zjavil pravú tvár Otca (Kol 1, 15). Cirkev si vždy uvedomuje, že aj ona sama je touto tvárou a že všetci veriaci sú obrazom neviditeľného Boha až tak, že sa všetci pripodobňujeme Kristovmu životu.

Ikona je otvoreným oknom do tajomstva, nielen jednoduchým dekoratívnym prvkom, ale skutočnou a opravdivou sviatosťou (presnejšie povedané sväteninou), ktorá nás vovádza do nebeskej reality. Práve z tohto dôvodu majú ikony neodmysliteľné miesto v byzantskej liturgii. Pozývajú človeka k pohľadu, skrze ktorý môže ísť ďalej a neustále kráčať za hranice svojho rozumového a zmyslového poznania a dotknúť sa toho neviditeľného, čo sa skrýva vo vnútri. Ikona sa preto neobdivuje, ale sa modlí a rozjíma.

Nie je náhoda, že v umeleckom smere, v akom sa zvykne ikona písať, sa umelec na maľbu nepodpisuje. Jeho jediným cieľom pri písaní tejto ikony je totiž to, aby sa človek, ktorý na ňu hľadí, sústredil len a len na tajomstvo, ktoré predstavuje.

Zvyčajne boli autormi ikon mnísi, ktorí svoje obrazy písali pokľačiačky, v atmosfére meditácie, pokánia a modlitby. Sami sa niekoľko dní ponárali do daného tajomstva, ktoré sa snažili znázorniť; uvažovali nad ním, študovali ho a modlili sa, aby ho dokázali neskôr znázorniť na dreve správnou formou, farbami a symbolikou. Vedeli, že tí, ktorí budú hľadieť na túto ikonu, nebudú sa vyžívať v jej kráse, ale sa skôr modliť a rozjímať.

Ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky

Ikona Narodenie Presvätej Bohorodičky je dôležitou súčasťou pravoslávnej a východnej kresťanskej ikonografie, ktorá zobrazuje udalosť narodenia Panny Márie, matky Ježiša Krista. Tento sviatok sa slávi 8. septembra (podľa gregoriánskeho kalendára) alebo 21.

Svätá Anna, matka Bohorodičky, je zobrazená na lôžku, odpočívajúc po pôrode. Novonarodená Panna Mária je zobrazená ako malé dieťa, ktoré často drží služobnica alebo pôrodná asistentka. V spodnej časti ikony bývajú zobrazené služobnice pripravujúce kúpeľ pre novorodenca.

Panna Mária je oslavovaná ako čistá a pokorná žena, ktorá sa stala matkou Boha.

Štruktúra ikony podlieha mnohým predpisom a obmedzeniam a voľná tvorba v nej je takmer neprípustná, no čo sa týka farebnosti tu je ikonopiscovi ponechaná istá voľnosť. Mnohé postavy a predmety nemajú stanovenú záväznú farebnosť, no na druhej strane sú aj také, ktoré ju majú presne určenú.

Ikona Narodenia Božej Matky nás akoby vovádza do prostredia rodiny Joachima a Anny. Robí nás účastníkmi radostnej udalosti, kde sa práve napĺňa dlhoročná nádej z očakávania príchodu sľúbeného dieťaťa na svet. Skrze narodenie Božej Matky sa odníma hanba bezdetnosti, jej príchodom sa nielen príbytok Joachima a Anny, ale celý svet napĺňa radostným svetlom blížiaceho sa príchodu Spasiteľa - Krista.

Anna bola oslobodená od neplodnosti, aby porodila Pannu, ktorá prinesie svetu vteleného Boha. V nej sa prejavuje aj naša ľudská prirodzenosť, ktorá prestáva byť neplodnou a začína prinášať ovocie milosti.

Od obdobia 14. storočia sa na ikonách Narodenia Bohorodičky objavuje postava sv. Joachima - otca Márie, ktorý je oddelený od sv. Anny, zobrazený sediaci pri stole, alebo v okne budovy, v hornej časti ikony. Z diaľky tajomne pozoruje udalosť narodenia, kde ho takýto spôsob zobrazenia pripodobňuje sv. Jozefovi na ikone Narodenia Krista, zamýšľajúcim sa nad tajomným narodením Ježiša.

Pre toho, kto sa povrchne díva na ikonu narodenia Bohorodičky, je možno nepochopiteľné, prečo nie je centrálnou postavou Bohorodička - Mária, ale sv. Anna. Mária na ikone nezohráva prvoradú úlohu, ale jej malá postava je znakom jej veľkej pokory a poníženosti, s akou sa počas celého svojho pozemského života bude podriaďovať Bohu a jeho vôli.

V dolnej časti ikony sa zvyčajne zobrazuje scéna umývania dieťaťa podobne, ako to môžeme vidieť na niektorých ikonách Narodenia Krista či ikonách mnohých svätých. Nádoba, v ktorej sa pripravuje kúpeľ, sa podobá nádobám, v akých sa zvyčajne uskutočňujú krsty v chrámoch. Symbolizuje nielen očistenie tela, aké zakúša každé novonarodené nemluvňa, ale aj sväté tajomstvo krstu, v ktorom sa očisťuje duša.

Na niektorých ikonách sú v nádobe zobrazené tri vajcia. Vajcia však môžu mať aj hlbší symbolický význam - sú vyjadrením plodnosti, narodenia a života. Vajíčko uchováva život, ktorý z neho po vyliahnutí vychádza, podobne ako Kristus, ktorý vstal z hrobu k novému životu. Prameň života, trojjediný Boh učinil plodnou neplodnú Annu, ktorá „porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života“ (kondák sviatku).

V spojitosti so ženami prinášajúcimi dary môžeme vidieť istú analógiu s narodením Krista, ktorému pastieri a traja mágovia z Perzie priniesli dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), na obraz Krista, ako to objasňujú otcovia Cirkvi. A práve preto je narodenie Bohorodičky účasťou na narodení Krista. Dary, ktoré ženy na ikone prinášajú, nedávajú priamo novonarodenej, ale jej matke. A to nám ponúka vysvetlenie, že zo strany žien, ktoré priniesli dary, ide o uznanie, že dievča patrí ich rodu, ich národu, má právo, aby ju všetky podporovali a vyjadruje nádej všetkých.

Historické pozadie sviatku

Sviatok Narodenia Bohorodičky patrí vo východnej cirkvi medzi veľmi staré sviatky, aj keď sa nedá presne určiť, kedy tento sviatok vznikol. Vo svojich homíliách ho spomínajú sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklos, sv. Epifán, sv. Augustín, či sv. Roman Sladkopevec.

Palestínska tradícia uvádza, že sv. cisárovná Helena (†330) dala vybudovať na pamiatku tohto sviatku v Jeruzaleme chrám, ktorý bol dvakrát zničený, v roku 614 Peržanmi a v roku 638 Arabmi. Práve v tomto období bol dátum sviatku ustanovený na 8. september, čo mohla byť podľa niektorých historikov reakcia byzantských cisárov proti uctievaniu Isidy a Aštarty, matriarchálneho božstva víťaziacich pohanov, ktorí ich uctievali práve 8. septembra. Pre byzantskú cirkev, znamenal tento krok nielen náhradu pohanského sviatku, ale predovšetkým víťazstvo Krista nad satanom a jeho stúpencami, víťazstvo, na ktorom mala účasť aj Božia Matka Mária.

V Konštantínopole bol tento sviatok uvedený počas vlády cisára sv. Justiniána I. (527 - 565), podľa iného autora v čase panovania byzantského cisára sv. Maurikia (582 - 602), avšak do 9. storočia nemal všeobecný charakter, t.j. nebol kánonicky uznaný, aj keď v tom čase už jestvovalo mnoho bohoslužobných textov.

Teologická podstata sviatku

Cirkev nemá vo zvyku sláviť deň pozemského narodenia svätých, ale iba deň ich narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimku však tvoria dvaja najväčší spomedzi svätých a to Božia Matka - presvätá Bohorodička a sv. Ján Krstiteľ, v prípade ktorých slávime nielen ich narodenie sa pre nebo, ale aj pozemské narodenie.

Prvým spomedzi veľkých sviatkov v liturgickom kalendári je sviatok Narodenia Bohorodičky, ktorý je - ako to vidno zo slov tropára tohto sviatku - osobitne radostný a dôležitý. Jeho radosť spočíva v tom, že v ňom oslavujeme narodenie Božej Matky a vládkyne neba a zeme. Dôležitosť tohto sviatku je v tom, že nám predkladá pred oči veľkú pravdu viery o božom materstve Prečistej Panny Márie, z ktorej „zažiarilo slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš“. Už vyšla ranná zora, čo poukazuje na blížiaci sa východ slnka. Na dôležitý význam tohto sviatku poukazuje aj celý názov uvedený v bohoslužobných knihách: „Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie vždy Panny“.

Pravdou je, že v evanjeliu sa o tejto radostnej udalosti narodenia Božej Matky nehovorí nič, ba aj apokryfné Protoevanjelium sv. apoštola Jakuba, ktoré obšírne popisuje počatie Bohorodičky sv. Annou, sa o tejto udalosti zmieňuje iba v krátkosti. „Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej baby: ´Koho som priviedla na svet?´ Ona odvetila: ´Dcéru.´ Anna odpovedala: ´V tento deň bola oslávená moja duša!´ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária.“. V tajomstve narodenia Bohorodičky Cirkev a svätí otcovia oslavujú nepochopiteľné priblíženie sa Boha k človeku, zjednotenie sa s ním v osobe pred vekmi vyvolenej Panny, ktorá prichádza na svet v zhode s Božím prisľúbením.

Sv. Roman Sladkopevec už v 5. storočí napísal kondák sviatku inšpirujúc sa apokryfným rozprávaním o detstve Bohorodičky a sv. Ján Damaský (†749) a sv. Andrej Krétsky (†740) sú autormi dvoch poetických kánonov utierne sviatku, ktoré boli napísané v období ikonoborectva. Vtedy bola úcta k Bohorodičke spochybňovaná, dnes sú tieto kánony nádherným vyznaním viery a chválospevom oslavujúcim Božiu Matku v čase prenasledovania.

Sv. Ján Damaský v homílii na tento sviatok píše: „Narodenie Bohorodičky je počiatkom historického uskutočnenia plánu spásy.“ ´Na chválu Božiu jasaj, celá zem; plesajte, radujte sa a hrajte´ (Ž 97, 4) Pozdvihnite svoje hlasy, nebojte sa, lebo sa nám narodila Bohorodička, svätá Matka Baránka, prostredníctvom ktorej sa rozhodol narodiť Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1, 29)“.

Ikonografia

Najstaršími zachovanými dielami zobrazujúcimi túto udalosť je diptych zo 6. storočia, (diptych - grécke slovo δίπτυχα je zložené z dvoch slov δίς - dvakrát a πτύσσω - zložiť, zvinúť, zavrieť. Tento termín označuje zvláštny druh dvojdosky, ktorá sa dá otáčať okolo svojej osy a ktorá je zvyčajne z vnútornej strany zdobená a z vonkajšej strany pokrytá nápismi. Na počiatku kresťanstva sa dyptychy používali k zapisovaniu mien tých, ktorí patrili do Cirkvi, tak žijúcich, ako aj zosnulých. Počas liturgie tieto zapísané mená čítal diakon.), ktorý sa v súčasnosti uchováva v Petrohrade, a freska z Chrámu sv. Márie Antiquy vo Foro Romano. Poukazujú na analógiu so zobrazením narodenia Krista. Rozdiel spočíva v tom, že v zobrazení narodenia Krista vidíme v pozadí jaskyňu uprostred kopcov a v kompozícii narodenia Bohorodičky prevládajú architektonické prvky. Poukazujú na skutočnosť, že udalosť sa odohráva v interiéri. To dokresľuje aj červený pás látky prechádzajúci celou šírkou ikony, resp. priečelím budov. Ale tak zobrazenie narodenia Krista, ako aj Bohorodičky, majú svoj pôvod v pohanských obrazoch, ktoré pri príležitosti narodenia dôležitej osobnosti ukazujú pôrodnú miestnosť.

Definitívnu podobu nadobudla ikonografia tohto sviatku v priebehu 10. - 11. storočia v Byzancii, pričom treba zdôrazniť, že jestvujú rôzne varianty kompozície ikony. Základná scéna však zostáva nemenná. Na nej je zobrazená sv. Anna ležiaca na lôžku, sv. Joachim, pôrodné babice a umývanie dieťaťa - Márie.

Sv. Anna Predstavuje centrálnu postavu v kompozícii sviatku ako matka - rodička, ktorá práve priviedla na svet Máriu. Anna odpočíva na veľkom lôžku, no na lôžku neleží, ale sedí, v hlbokom zamyslení so sklonenou hlavou sa opiera o vankúš. Zamyslená póza Anny pripomína ustarostenú postavu Bohorodičky po narodení Krista, kde Bohorodička uvažovala o Božom vtelení. Tu sa Anna zamýšľa nad Božou prozreteľnosťou a dobrotou, nad Bohom, ktorý vypočul jej prosby a zbavil ju hanby bezdetnosti.

Sv. Joachim Od obdobia 14. storočia sa na ikonách Narodenia Bohorodičky objavuje postava sv. Joachima - otca Márie, ktorý je oddelený od sv. Anny, zobrazený sediaci pri stole, alebo v okne budovy, v hornej časti ikony. Z diaľky tajomne pozoruje udalosť narodenia, kde ho takýto spôsob zobrazenia pripodobňuje sv. Jozefovi na ikone Narodenia Krista, zamýšľajúcim sa nad tajomným narodením Ježiša.

Novonarodená Mária Pre toho, kto sa povrchne díva na ikonu narodenia Bohorodičky, je možno nepochopiteľné, prečo nie je centrálnou postavou Bohorodička - Mária, ale sv. Anna. Mária na ikone nezohráva prvoradú úlohu, ale jej malá postava je znakom jej veľkej pokory a poníženosti, s akou sa počas celého svojho pozemského života bude podriaďovať Bohu a jeho vôli.

Scéna umývania novonarodenej V dolnej časti ikony sa zvyčajne zobrazuje scéna umývania dieťaťa podobne, ako to môžeme vidieť na niektorých ikonách Narodenia Krista či ikonách mnohých svätých. Nádoba, v ktorej sa pripravuje kúpeľ, sa podobá nádobám, v akých sa zvyčajne uskutočňujú krsty v chrámoch. Symbolizuje nielen očistenie tela, aké zakúša každé novonarodené nemluvňa, ale aj sväté tajomstvo krstu, v ktorom sa očisťuje duša. Keďže Bohorodička, ako to potvrdzuje aj stichyra, bola pred vekmi vyvolená, „stať sa Matkou nášho Boha“, ktorá sa narodila bez následkov hriechu našich prarodičov, nepotrebovala duchovné očistenie v krste. Teda samotná scéna vytvára realistický obraz udalosti - kúpeľ novonarodenej Márie, ktorá spočíva v náručí jednej zo slúžok. Realistickú udalosť dotvárajú aj slúžky, kde jedna z nich s vyhrnutými rukávmi pripravuje vodu na kúpeľ, kým druhá si Bohorodičku nežne privíňa v náručí.

Ženy prinášajúce dary V strede kompozície ikony sviatku Narodenia Bohorodičky sú prítomné aj ženy prinášajúce svoje dary. Niekedy tri, inokedy dve. Takéto zobrazenia sa objavujú už na antických obrazoch. Tento motív pochádza pravdepodobne z ceremónií cisárskeho dvora. Prvá zo žien v pozdvihnutej pravej ruke prináša čašu s pokrmom. Je prirodzené, že Anna po pôrode potrebovala jesť. Ďalšia nádoba je položená na stole vedľa lôžka. Na niektorých ikonách sú v nádobe zobrazené tri vajcia. Prvotný a bezprostredný význam je, že sa jedná o zobrazenie pokrmu pre rodičku. Vajcia však môžu mať aj hlbší symbolický význam - sú vyjadrením plodnosti, narodenia a života. Vajíčko uchováva život, ktorý z neho po vyliahnutí vychádza, podobne ako Kristus, ktorý vstal z hrobu k novému životu. Prameň života, trojjediný Boh učinil plodnou neplodnú Annu, ktorá „porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života“ (kondák sviatku).

V spojitosti so ženami prinášajúcimi dary môžeme vidieť istú analógiu s narodením Krista, ktorému pastieri a traja mágovia z Perzie priniesli dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), na obraz Krista, ako to objasňujú otcovia Cirkvi. A práve preto je narodenie Bohorodičky účasťou na narodení Krista. Dary, ktoré ženy na ikone prinášajú, nedávajú priamo novonarodenej, ale jej matke. A to nám ponúka vysvetlenie, že zo strany žien, ktoré priniesli dary, ide o uznanie, že dievča patrí ich rodu, ich národu, má právo, aby ju všetky podporovali a vyjadruje nádej všetkých.

Farba v Ikone a jej Význam

Farba zohráva v ikone dôležitú úlohu a jej používanie nebolo nikdy náhodné. Každá farba mala svoje miesto a symbolický význam, no tento význam nebol vždy jednoznačný a preto sa ikona dnešnému človeku, ktorý nepozná ich zmysel veľmi ťažko číta. Ešte väčší zmätok nastáva v tom, že aj jednotlivé farby majú viacero významov, často si protirečiacich, čierna na ikone Narodenia Krista má úplne iný význam ako čierna na ikone Zmŕtvychvstania.

Farba je prostriedkom bezprostredne pôsobiacim na dušu. Východokresťanská ikonografia, ktorá zachováva prísnu teologickú presnosť, prisudzuje farbe dôležitý význam. Na rozdiel od kresby na obraze, ktorej cieľom je vymedziť predmet, farba sama o sebe predmet nereprezentuje. Napriek tomu je výzvou, lebo sa dotýka schopnosti človeka reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety. Každé farbivo, alebo jeho kombinácia účinkuje na človeka svojím spôsobom. Starobylí ikonografi to spoznávali intuíciou, v prorockých videniach. Venovali osobitnú pozornosť materiálu, na ktorý sa písali ikony, ako aj spôsobu prípravy farbív. Využívanie prirodzeného farbiva dávalo pocit vnútorného objemu a života. Aj po toľkých rokoch pôsobí upokojúco, nežne a živo. Pre farby neexistuje presný kánon. V rôznych kultúrach majú rôzny symbolický zmysel. My si ukážeme iba niektoré farby s ich možnou významovou tendenciou, lebo rečou ikony nie sú izolované farby, ale ich súzvuky.

Medzi najvýznamnejšie farby patria:

• Zlatá: Symbolizuje prítomnosť Boha, Božstvo, Božiu moc a milosť, nebeské svetlo. Na niektorých ikonách sú odevy zvýraznené zlatým ornamentom a líniami. Tento zlatý ornament sa nazýva hagyografia. Používa sa iba pri niektorých osobách, alebo predmetoch a vyjadruje sa ním to čo je nadzmyslové, nášmu zraku neviditeľné. Zobrazuje prežiarenie osobnosti (a zároveň aj vecí, ktoré s ňou prišli do kontaktu) božským svetlom. V ikone sa používa zlatá farba najmä na pozadie.
• Purpurová: Symbolizuje dôstojnosť, spravodlivosť a pravdu. Je to farba kráľa, vládcu - Boha na nebi a kráľa na zemi. Iba imperátor mohol podpisovať listiny purpurovým atramentom, nosiť purpurový odev a obuv. Takúto farbu má maforion Bohorodičky, Nebeskej Kráľovny.
• Červená: Symbolizuje životodarnú energiu, život, teplo a lásku, vzkriesenie - víťazstvo života nad smrťou, no je to aj farba krvi, mučeníctva, obety, odvahy a horlivosti. Červeným nebeským ohňom planú krídla serafínov najbližších pri tróne Krista. Červené pozadie na ikone je symbolom triumfu večného života.
• Biela: Symbolizuje Božské svetlo. Je to farba čistoty, svätosti a jednoduchosti. Na ikone sa v tejto farbe zväčša zobrazujú svätí a spravodliví, duše zosnulých (no iba spravodlivých), anjeli. Biela zobrazuje svätosť, je farbou Logos, ktorý prišiel na zem, aby osvietil, zachránil a premenil svet. Píšu sa ňou odblesky na odevoch a osvietenia na tvárach. Je farbou tých, ktorí sú preniknutí Božím svetlom (anjeli pri hrobe, kde bolo uložené Ježišovo telo - porov. Jn 20, 12; starci, sediaci okolo trónu Stvoriteľa - porov. Zjv 4, 4), ale symbolizuje aj čistotu, nevinnosť (porov. Zjv 3, 4-5; 7, 13-14). Biela je dynamizmus, čierna farba zase vyjadruje ničotu, neprítomnosť všetkého, aj svetla.
• Modrá: Symbolizuje nekonečnosť neba, múdrosť a zbožnosť. Je to farba spodného rúcha Bohorodičky, ktorá v sebe zjednocuje nebeské a pozemské. Modrá farba zobrazuje tajomstvo. Je menej zmyslová a viac duchovná než u iné farby. Vyvoláva dojem mystickej hĺbky, pokoja, ustupuje dozadu a zostáva pasívnou.
• Zelená: Symbolizuje život, mladosť, nádej a očakávanie. Používa sa tam, kde sa začína život - v scénach narodenia. Zelená farba je atribútom prírody, symbolizuje rast a plodnosť, takže sa vo svetskom jazyku stala farbou nádeje. Ide o farbu dokonalého, vnútorného pokoja, farbu Svätého Ducha. Na ikonách sa používa pre prorokov, kráľov a vedľa červenej aj pre mučeníkov.
• Hnedá: Symbolizuje skromnosť, chudobu. Hnedá je spojením červenej, modrej, zelenej a nachádza sa v nej aj čierna. Používa sa na vyjadrenie všetkého, čo je pozemské.

Symbolika ďalších farieb, ktoré vznikajú miešaním základných je nasledovná:

• Fialová na odeve zdôrazňuje osobitosť služby alebo individuálnosť svätého a taktiež pokánie, pokoru a kajúcny postoj.
• Tyrkysová farba naznačuje mladosť, ružová detstvo a radosť, čierna farba v spojení so zelenou starobu.
• Sivou farbou sa poukazuje na mŕtvolnosť (skaly).

Vypĺňa sa nimi aj pozadie, ktoré je často zlaté čo naznačuje večnosť, ale pozadia nemusia byť jednofarebné, ale akoby sa kolísali. Je to znak toho, že večnosť nie je statická, ale je v pohybe, je v nej pohyb, ale nie priestorový, lež iný.

Slávny ruský maliar a grafik Wasilly Kandinsky, ktorý väčšinu života tvoril v Nemecku a vo Francúzsku, sa raz vyjadril nasledovne: „Farba je prostriedkom bezprostredne pôsobiacim na dušu.”

Priekopník abstraktného maliarstva venoval celý svoj život skúmaniu kombinácie rôznych farieb a geometrických tvarov.

Symbolika farieb.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje význam farieb v ikonografii:

„Urobte ju známou svetu.“ S týmto povzbudením pápež Pius IX. zveril pátrovi Nicholasovi Mauronovi, vtedajšiemu generálnemu predstavenému Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (1888 - 1893), zázračnú ikonu Matky ustavičnej pomoci a obnovil zároveň jej verejné uctievanie. Stalo sa to 11. 1.

„Tebe, Božia Matka, bola daná božská radosť. Tebe, Božia Nevesta, každé stvorenie volá: Raduj sa! Veď ty, Čistá, ako jediná si bola vopred určená za Matku Božieho Syna. Raduj sa Vládkyňa! Raduj sa Prečistá Panna! Raduj sa Boží príbytok!

V náboženskej oblasti má symbolika vždy základný význam pri opise skutočnosti, ktorá nie je pozemská, ale nadprirodzená; nie idealizovaná materiálna realita, ale úplne iné transcendentno. Toto si uvedomovalo už spoločenstvo apoštolov od Ježišovho zjavenia, pri ktorom sám učeníkom otvorili oči, aby ho uvideli v inom svetle (pozri Lk 24, 30 - 31).

Ak jej dovolíme formovať náš tak, ako ona dovolila formovať ju Duchu Svätému, dokážeme prežiť všetko utrpenie tak, aby sme sa raz mohli tešiť zo slávy v rukách Otca.

tags: #pozadie #ikona #narodenia