Rímskokatolícke Kostoly v Sobranciach a Ich História

Sobrance a ich okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža aj v ich rímskokatolíckych kostoloch. Tieto sakrálne stavby nie sú len miestami modlitieb, ale aj svedkami historických udalostí a prejavom viery miestnych komunít.

V centre mesta Sobrance stojí rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca s otvorenou vežou. Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca je veľká priestranná stavba moderného slohu postavená z dnešných stavebných prvkov (2000 ľudí). Základný kameň bol požehnaný 10. decembra 1967. Kostol a fara boli vybudované za veľkej obetavosti veriacich v rokoch 1968-1972.

STAVBA: Na seba nadväzujúce nepravidelné časti s lomeniami a stúpajúcim stropom, vytvárajú svetlý, vzdušný priestor. Celá stavba je riešená tak, aby veriaci videli na centrum chrámu - na „svätyňu“. Svätyňa je v užšom priestore ako kostolná loď. Za svätyňou je veža, ktorá s kostolom tvorí jednotný a architektonicky zladený stavebný celok. Na čelnej stene svätyne sú umiestnené hliníkové, mozaikové tabule, uprostred s veľkým svetelným krížom a telom ukrižovaného Ježiša, ktoré sú dielom majstra Trizuljaka. Vľavo na vystupujúcej stene je socha sv. Vavrinca. Vpravo svätostánok a ďalej socha nepoškvrneného počatia Panny Márie a pod ňou je krstiteľnica. Obetný stôl, ambón a sedes vyhotovené z tepanej mosadze, medi a dubového dreva. Na pravej strane kostola je umiestnený orgán (2 manuálový, 22- registrový), hrací stôl je na chóruse (Organa, Kutná Hora). Ľavú časť podchória vypĺňa bočný oltár, pochádzajúci z bývalého farského kostola. Vedľa oltára je spovedelnica. Priestranný chór má stupňovitú podlahu. Vo veži sú tri zvony rôznych veľkostí. Dnes (31.5.2003) je už v kostole väčšina vecí ovladaná elektronicky (aj zvonkohra).

HISTÓRIA FARNOSTI: Stredoveká osada Sobrance vznikla v chotári slovenskej občiny Tibavy niekedy pred rokom 1200. Prvé správy o rímskokatolíckej farnosti sa datujú do roku 1312 s kostolom sv. Juraja. Od roku 1344 sú známe pomenovania obcí: Trhová Tibava (Wasarostyba Zobranch). V r. 1449 sa uvádzajú Sobrance ako mestečko - Opridium. V r.1560 založili zemepáni Starajovci litulárne prepošstvo sv. Juraja. Fara zanikla za protestantizmu v XVI. storočí. Odkedy aj kostol sv. Juraja, zostal mimo starostlivosti, takže spustol. Začiatkom XIX. storočia stáli už len múry s vežou. Po obnove náboženského života boli Sobrance roku 1750 prifarené k Tibave. V roku 1864-1870 bol vybudovaný nový kostol ku cti sv. Vavrinca. V r. 1943 satmársky biskup dr. Scheffler zriadil farnosť. Kostol v r. 1944 bol za frontových bojov zničený. Od r. 1944 až do vybudovania terajšieho kostola, sa bohoslužby konali v kaplici. Do farnosti patria: Ostrov (kostol nanebovstupenia pána), Horňa, Baškovce, Blatná Polianka, Bunkovce, Komárovce, Nižná Rybnica, Porostov.

DUCHOVNÁ SPRÁVA - farári:

• 1312 Martin
• 1452 Irlebande Zobranch
• 1560 Juraj zo Starého
• 1943-1948 Zoltán Kravjanský
• 1949-1952 Vojtech Jožička
• 1952-1953 Gejza Kalasz
• 1953-1954 adm. Ján Kuča
• 1954-1956 Andrej Tartaľ
• 1956-1958 Jozef Tokár
• 1958-1967 Karol Cirbus
• 1967-1972 Pavol Bazár
• 1972 Ján Kuča z Tibavy
• 1972-1987 Ján Švec Bilý
• 1987-1990 Vladimír Bublák
• 1990-1997 Ján Andrej
• 1997-2002 Juraj Petrík
• 2002- Marek Senderak

Sv. Vavrinec: diakon, mučeník, patrón tohto farského kostola. Oheň lásky Božej premohol oheň mučenia Sv.Vavrinec patrí medzi najvýznamnejších mučeníkov Ríma. Pochádza zo Španielska. V mladom veku prišiel do Ríma, kde sa zasvätil do služby Božej. Pápež ho zvolil a vysvätil za diakona. Vynikal veľkou láskou k chudobným a chorým. Keď vzniklo prenásledovanie za cisára Valeriana, bol pápež chytený a hodený do žalára. Cestou do väzenia sa k nemu pridal Vavrinec so slovami: „Kam ideš otče bez svojho syna? Kam kráčaš kňaz bez svojho diakona? Nikdy si nevstupoval k oltáru bez svojho sluhu a teraz chceš dokonať, svoju obetu bezo mňa?“ Pápež mu predpovedal mučenícku smrť. Dlho na ňu nečakal. Cisársky námestok ho upodozrieval, že skrýva veľké poklady cirkvi a vyzval ho, aby ich bez odkladu vydal cisárovi. Vavrinec rozkaz splnil do troch dní takto: Zhromaždil chudobných, mrzákov, starcov, vdovy a syroty a povedal: „Hľa toto sú poklady našej cirkvi, toto je naše zlato, šperky, ktoré som ti sľúbil ukázať. Odovzdám ti ich.“ Cisárov zástupca sa rozhneval a dal ho umučiť pomalou smrťou - upálením na ražni. Jeho posledné slova boli: „aby sa cele evanjelium viac šírilo po celom svete.“ Zomrel 10. VIII. 258. Odpočíva v Ríme a na jeho hrobe je teraz postavená veľka bazilika sv. Vavrinca.

Kostol sv. Vavrinca v Sobranciach

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove

Ďalším významným sakrálnym objektom v okolí Sobraniec je Kostol Nanebovstúpenia Pána v obci Ostrov. Túžba po vlastnom katolíckom kostole vyvrcholila až v roku 1907, kedy sa začalo s jeho výstavbou a to vďaka pochopeniu satmárskeho biskupa Tibora Boromisza a iniciatíve tibavského farára Pazstora, kde Ostrov ako filiálna obec vtedy patril. Pozemok bol zakúpený veriacimi od bohatej statkárskej rodiny Csuhu zo Sobraniec. Stavbu viedol murársky majster Čičajčík z Košíc, ktorý si zo sebou doviedol 21 murárov. Stravovanie si zabezpečovali vlastnou kuchyňou a kuchárkami. Cena stavby bola dojednaná na 24 tisíc vtedajších korún s tým, že pomocné práce prevádzali veriaci.

V priebehu troch rokov bol kostol postavený ako jednoloďová stavba v neogotickom slohu s polygonálnym presbytériom a so štvorhrannou predstavanou vežou s pôvodným zvonom zo zvonice. Klenba a vonkajšia úprava sú pseudogotické. Nad vstupným portálom je vimperg /ozdobný štít/. Interiér kostola je jednotný s jeho exteriérom. V súčasnosti sú vo veži dva zvony. Druhý veľký /250 kg/s nápisom na jedenej strane „FABRIKA ZVONOV „AKORD“ UŽHOROD. „MÁRIA KRÁĽOVNA RUŽENSKA ORODUJ ZA NÁS! ŠECKICH KTORY ZME TEBE TENTO ZVON OBETOVALI,OSTRAVSKI RIM. KTH. I GR. KTH.

Kostol bol potom postupne zariaďovaný aj z vnútra. Ústredným motívom je oltár s obrazom Nanebovstúpenia Pána, ktorý na znak úcty veriacim katolíkom v Ostrove daroval spomínaný satmarský biskup Tibor Boromisz. Oltár bol vyrobený firmou RETAY a BENEDEK v Budapešti, o čom svedčí mosadzný štítok na pravej strane oltára, na úrovni bohostánku. Dňa 5. mája 1910 bol kostol, za účasti množstva veriacich a kňazov, týmto biskupom aj slávnostne požehnaný a zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Doklad o posviacke sa nezachoval. Bočný oltár Panny Márie získaný z milodarov ostrovských žien, spovednica, lavice do kostola a podstavce pod sochy boli vyrobené stolárskym majstrom zo Sobraniec Michalom Kukemezeyom. Kazateľnicu vyrobil stolársky majster Tomkovský v Úbreži z peňazi, ktoré vyzbierali Michal Janík a Michal Dermek americký emigranti z Ostrova v rokoch 1911-1921. Bolo vyzbieraných 20 tisíc korún. Sochu sv. Zo začiatku bolo v kostole harmónium darované tibavským kaplánom. V roku 1921 bol, zo zbierok veriacich, do kostola zakúpený jednomanuálový, 8-registrový, pneumatický organ, ktorý bol vyrobený v Kutnej Hore firmou Jan Tuček.

Do roku 1935 bol kostol iba vybielený a v tomto roku bola v kostole prevedená prvá maľba akad. maliarom Jordánom a Kochom. Na túto maľbu sa veriaci zozbierali. V roku 1943 satmársky biskup obnovil rímskokatolícku farnosť Sobrance. Do farnosti bola začlenená aj obec Ostrov. Hneď na začiatku jeho pôsobenia bola zakúpená socha sv. Terézie Ježiškovej.

Koncom októbra a začiatkom novembra 1944 bolo oslobodzované Sobranecko. Frontové boje tu trvali šesť týždňov a za prechodu fronty, keď bol vyhodený most pri Ostrove, bol črepinami poškodený aj ostrovský filiálny kostol. O dva roky neskôr v roku 1946 bol exteriér kostola, bez štátnej podpory, čiastočne opravený. Náklady presiahli čiastku 153 tisíc korún. V nasledujúcom roku 1947 sa v kostole konali sv. misie. Na ich pamiatku bol vyrobený Michalom Maximom z Ostrova kríž, upevnený na pravo od vchodových dverí. V roku 1961daroval kňaz Ján Jakub, rodák z Ostrova žijúci v USA, kostolu krížovú cestu o čom svedčí aj listina z jej ustanovenia z 24.10.1961. Je podpísaná apoštolským administrátorom Jozefom Čárskym a vtedajším správcom farnosti duchovným otcom Karolom Cirbusom. Práce na výzdobe a skrášľovaní kostola nikdy neustávali. Veriaci sa stále snažili aby mali pekný a dôstojný chrám i jeho okolie.

Vzhľadom na povojnový vývoj a novovzniknutý socialistický režim nebolo možné zabezpečiť úplnú opravu kostola. V roku 1968 bolo do kostola zavedené kúrenie elektrickými akumulačnými pieckami. Nový obetný stôl a sedes boli zhotovené v Okresnom priemyselnom podniku v Sobranciach. Drevený vyrezávaný betlehem na objednávku do kostola dodala Charita, chrámové družstvo v Červenom Kostelci v roku 1972 v hodnote 25 000 korún. V roku 1974 bol kostol obložený drevom v hodnote 15 000 korún.

Nežná revolúcia a s ňou návrat demokracie po štyridsiatich rokoch dovolil obyvateľom Ostrova postupne sa zamyslieť nad stavom svojho kostola. V roku 1991 za pôsobenia správcu farnosti duchovného otca Jána Andreja bolo dokončených ďalších päť farebných vitráži okien s biblickými výjavmi. Rok 1991 bol pre Ostrov významný ešte tým, že 15.06. bol za kňaza vysvätený Jozef Maňko, syn Jána Maňka a Anny rod.

V marci roku 1996 sa konečne začalo s generálnou opravou celého kostola. V rámci opravy bola ku kostolu z južnej strany pribudovaná praktická stavba so sakristiou, miestnosťou pre mládež a miestnosťou pre matky s deťmi. Architektúra prístavby vychádza z uplatnenia oktanonu v pôdorysnom tvare, ktorý je použitý i vo svätyni. Použitie oktanonu v pôdoryse ovplyvnilo strechu prístavby rovnako ako na svätyni a tak sa dosiahol jednotiaci prvok. Autorom projektu prístavby je Ing. arch. Jozef Nemec a Ing Miroslav Kic. Bolo urobené nové schodište spolu s predĺžením chóru a prevedená renovácia maľby kostola p. Ivanom Chlapčakom a jeho synom z Bardejova a pomocným maliarom Kornelom z Michaloviec vrátane odstránenia starého dreveného obloženia kostola. Ferdinand Horvath zo Sobraniec, spolu s otcom, vyrobili a doplnili 7 kusov kostolných lavíc podľa vzoru pôvodných. Obnovil sa vonkajšok kostola vrátane strechy a príchodovej cesty. Kostol bol zariadený novým liturgickým zariadením ambónou a kamenným obetným stolom, ktorý podľa dodaného modelu vyrobil Juraj Prokop st., z Ostrova. Po ukončení stavebných prác bola prevedená celková oprava, vyčistenie a naladenie orgánu p. Takto bol 6.10.1996 kostol konsekrovaný mons.

V priebehu roku 1997 po nastúpeni duchovného otca Juraja Petríka za správcu farnosti bol zrušený starý železobetonový plot a okolie kostola nadobudlo terajšiu podobu. Aby sa zamedzilo pôsobeniu spodných vôd a tým sústavnému vlhnutiu stien, roku 2002 boli vnútorné obvodové múry podrezané a odvetrané pomocou vetracích mriežok. Mons. Bernard Bober, pomocný biskup Košickej arcidiecézy k nám zavítal opäť po desiatich rokoch a to pri príležitosti 10-tého výročia konsekrácie kstola.

Sväté omše v kostole Nanebovstúpenia pána v Ostrove sú pravidelne každú nedeľu, každý sviatok a minimálne trikrát v priebehu týždňa. Od nastúpenia duchovného otca Jána Šveca-Babova sa v kostole pravidelne slúžia polnočné vianočné omše a od roku 2004 i celé veľkonočné trojdnie, vrátane zachovávania tradície posviacky veľkonočných jedál. V nedele popoludní bývajú pobožnosti a počas pôstu sa v piatok a nedeľu modlia krížové cesty. Chod kostola sa udržiava nedeľnými zvončekmi a jednou mesačnou zbierkou na kostol. Ku koncu roka sa vyberá tzv. kostolnícke na odmenu pre kostolníčku a na kúrenie vo výške 15 EUR na rodinu.

K slávnosti storočnice prispievame novou talianskou mramorovou dlažbou boticino dodanou firmou Plynroz Sobrance a položenou p Andrejcom zo Sobraniec, ozdobením obetného stola červenou žulou red imperial podľa návrhu Bc. Márie Janejkovej z Ostrova, novým oltárnym krížom z firmy Ferdinanda Horvatha s korpusom vyrobeným Oskarom Košeckým, novým náterom stien svätyne a obnovením konsekračných krížov. Dávame previesť povrchovú farebnú obnovu sochy sv. Panny Márie, sv. Jozefa a pozlátenie bohostánku umeleckým majstrom Jánom Kováčom zo Sobraniec. Vraciame sa tiež naspäť k histórii, rušíme terajšiu ambonu a tu nahradí pôvodná drevená kazateľnica renovovaná Ferdinandom Horvathom zo Sobraniec.

V priebehu histórie kostola dochádzali kantori z farského kostola, alebo kantorovali učitelia z rímskokatolíckej školy, ktorá tu bola v medzivojnovom období zriadená. V období rokov 1999-2008 sa tejto činnosti, povznášajúcej duše ostrovských kresťanov k Bohu, s celým svojím srdcom venovala Anička Mirdová.

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove

Kostol sv. Štefana v Úbreži

Na území terajšej farnosti bol od roku 1730 drevený kostol vo Fekišovciach. Vybudoval ho tamojší statkár Michal Tabody. Už od roku 1850 sa robili prípravné kroky k vytvoreniu novej farnosti v Úbreži. Horlivosťou veriacich a hlavne kurátora Jána Tomku sa v roku 1863 uskutočnilo založenie farnosti v Úbreži. K nákladom pri výstavbe kostola a fary s veľkou pomocou prispel náboženský fond a biskup Michal Haas zo Satmáru. V roku 1863 bol postavený kostol, ktorý zasvätili sv. Štefanovi, kráľovi. V roku 1863 mala farnosť Úbrež 1443 veriacich. 26. marca 1898 bol v obci veľký požiar. Zhorela veža a strecha kostola, rímskokatolícka škola a 55 domov. Za pomoci veriacich a biskupa bola veža a strecha kostola čoskoro opravené.

Kostol postavený v roku 1863 v historizujúcom pseudoklasicistickom slohu. Obnovený bol po druhej svetovej vojne. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou, mierne vystupujúcou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými a českými klenbami. Fasáda je rustikovaná a členená kanelovanými pilastrami a lizénovým rámovaním. Na druhom poschodí veže, ktorú zastrešuje ihlan, je ochodza s mrežou. Hlavný oltár s obrazom Ružencovej Panny Márie od B. Bogdanského má doplňujúcu iluzívnu architektúru v nástennej maľbe. Ostatné vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.

Súčasný stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Kostol sv. Štefana v Úbreži

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Okolí

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky v okolí Sobraniec patria:

• Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov (sv. Cyril, sv. Metod, sv. Gorazd, sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sáva) v Sobranciach.
• Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha v Michalovciach, postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu.
• Chrám Sv. Michala v Topoľanoch, náhradou za pôvodný drevený gréckokatolícky chrám z roku 1718.
• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku v Michalovciach, postavená v roku 1898 ako rodinná hrobka rodiny Sztárayovcov.
• Rímskokatolícky goticko-renesančný kostol v Ruskej, s druhou loďou pristavanou v r. 1912 - 1920, v ktorom bol v r. 1572 pochovaný István Dobó.
• Gréckokatolícky kostol v Klokočove, ktorý má charakter pútnického miesta kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky.

Tieto kostoly a chrámy sú dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského života v regióne Sobraniec a Michaloviec. Sú nielen miestami modlitieb, ale aj svedectvom bohatej histórie a kultúry tohto územia.

Tabuľka: Prehľad Rímskokatolíckych Kostolov v Sobranciach a Okolí

tags: #rim #kat #kostol #sobrance