Na Slovensku slávi vianočné sviatky 6. a 7. januára takmer 50-tisíc pravoslávnych kresťanov. V posledné dni sa podobne ako ďalších takmer 50-tisíc pravoslávnych kresťanov aj Peter Soroka pripravoval na oslavu vianočných sviatkov.
Ilustračná snímka. Zdroj: RTVS
Kde sa koncentruje pravoslávie
Pravoslávie sa dnes koncentruje najmä v regiónoch severovýchodného Slovenska. Komunity však žijú aj v Bratislave, Trnave, Košiciach či v Komárne.
Juliánsky kalendár a dátum Vianoc
Pravoslávni veriaci sa riadia juliánskym kalendárom a tak ich Vianoce pripadajú na 6. a 7. januára. Vianoce v pravoslávnej cirkvi začínajú 40-dňovým pôstom, ktorý vyvrcholí na Štedrý deň.
Rozpoltenosť a pragmatizmus
Najmä v mestách však do sviatkov výrazne zasahujú zvyklosti katolíkov. Časť pravoslávnych veriacich sa správa pragmaticky a Vianoce má, takpovediac, dvakrát. Najprv si sviatok užijú 24. decembra v meste, a potom, často so starými rodičmi, na dedine - 6. januára.
„Je to tak trošku rozpoltenosť. Každé jedno sviatkovanie nie je folklór, ide o duchovné prežívanie,” povie Peter Soroka. Pravoslávni by pred oslavou narodenia Krista mali mať prísny pôst. Podľa kňaza je nelogické, keď ho práve v 24. decembra prerušia a doprajú si u príbuzných Štedrú večeru.
„Samozrejme, je dobré, keď sa rodina stretáva, mali by ale platiť pravidlá. Tiež som bol na Vianoce u známych, ktorí sú katolíci, no rešpektovali, že mám pôst. Posedeli sme si, porozprávali sme sa. Ja sviatky naplno oslávim až v januári. Hlavne životom bohoslužobným,” hovorí.
Zabúdame na podstatu
Kňaz dnes kriticky vníma najmä to, že sa z Vianoc vytráca podstata - oslava narodenia Krista. „Na osvetlení sa spáli mnoho elektriny, ľudia sa náhlia po nákupoch, firmy sa predbiehajú, kto urobí lepšiu reklamu. Nepočuť ale, o čom Vianoce sú. My sme z obrovskej udalosti, na ktorú sa ľudstvo pripravovalo vyše päťtisíc rokov, urobili komerčný sviatok. Boh sa na Vianoce stáva človekom a my nič,” povie. Nostalgicky si povzdychne nad tým, že Ježiško sa spomína len v súvislosti s darčekmi.
Na strane druhej, hoci sa tradície stále udržujú, z viacerých oblastí sa postupne vytrácajú. Starší vymierajú a mladých je málo.
„Kedysi boli dediny plné ľudí, aj prežívanie sviatkov bolo intenzívnejšie,” spomína pravoslávny kňaz Peter Savčák. Opisuje, že ako dieťa zažíval nádherné Roždestvo (takto pravoslávni v cirkevnom jazyku hovoria Vianociam, pozn. red). A boli podľa neho časy, keď ľudia slávili ešte veľkolepejšie.
„Pamätám si, ako si raz babička nebožtíčka povzdychla: ‘Ach, sviatky už nie sú také, aké bývali’,"vraví Savčák. V dávnejšej minulosti si vinšovala celá dedina, ba sa dokonca obce „pretekali".
„Keď ženy vychádzali z chrámu, ktorý stál na briežku, začali chlapi spievať koledy a predbiehať sa v tom, koho bude viac počuť - či tých vo Svidníku, alebo chlapov z dedinky Hrabovčík. To si dnes už nevieme predstaviť. Dnes už máme len slabý odvar,“ povzdychne si. „To viete, žijeme také zvláštne časy. Vieme, čo sa deje v Guatemale, ale nevieme, ako žije sused.“
Niekoľkochodová Štedrá večera
Najsilnejšie sa u pravoslávnych - väčšina z nich sa hlási k rusínskej národnosti - zatiaľ drží to, ako vyzerá Štedrá večera. Rusíni sa síce na Slovensku čiastočne prispôsobovali rímskokatolíckym susedom, ale rusínska Štedrá večera je dodnes pôstna - napriek niekoľkým chodom.
„Patrí k nej chlieb, cesnak, med, zemiaky, kapusta, hríby, fazuľa, "bobaľky" s makom, pirohy. Pri Svidníku nájdete mačanku, v Osadnom sa varí polievka, do ktorej sa melie kapusta spolu s hríbmi," zhŕňa Soroka.
Čo jedli stredovekí ľudia na vianočnú večeru
Vianočné zvyky
Aj k pravoslávnym Vianociam patrí zdobenie vianočného stromčeka, pečenie medovníčkov a darčeky. No okrem toho sa ľudia pred večerou napríklad chodievali umývať do potoka (odriekali popritom rôzne básničky), a keď nebol nablízku potok, umývali sa snehom. Niekde si narodenie Krista pripomínali slamou uloženou pod stolom.
„Starí ľudia si ešte pamätajú na časy, keď sa pred Štedrou večerou chodievalo do stajní a ako prví pozdravom ‘Christos Raždajetsja’ (Kristus sa rodí, pozn. red) sa zdravili kravičky a ovečky. Až potom sa medzi sebou zdravili ľudia," hovorí Soroka.
Dodnes je zaužívaným zvykom, že rodina si k štedrovečernému stolu sadá s prvou hviezdou, ktorá sa zjaví po západe slnka, členov rodiny zvyknú "pomazávať" medom.
Vianoce otvárajú oslavujúce piesne
Po večeri sa ľudia stretávajú v chrámoch, kde sa koná Veľké povečerie - bohoslužba. „Spievajú sa nádherné veľkolepé oslavujúce piesne. Niekde sa Povečerie začne slúžiť o polnoci a trvá až do rána," dodáva kňaz.
Liturgia je vrcholom osláv, ktoré sa v chrámovom živote slávia naplno 7. januára.
Rozdiely medzi vierami v skratke
Kresťanstvo na Slovensku reprezentujú tri hlavné smery: katolícky (rímsky a grécky), protestantský a pravoslávny.
Kým rímskokatolícka cirkev slávi pobožnosti latinským obradom, pravoslávie aj gréckokatolícka cirkev vedie liturgie v byzantskom obrade. Pravoslávie ale na rozdiel od gréckokatolíckej cirkvi neuznáva autoritu pápeža, odmieta jeho neomylnosť.
Pozdravy
- V čase vianočnom (od Štedrého Večera do 31. 12.): CHRISTOS RAŽDAJETSJA - SLAVITE JEHO! KRISTUS SA NARODIL - OSLAVUJTE HO!
- Pri návšteve domu: Pokoj tomuto domu! - I všetkým, ktorí v ňom bývajú!
Ikony
Súčasťou tradície pravoslávnej cirkvi sú aj ikony, ktoré sú, ako povedal Derco, oknom do neba. „Ide o zobrazenie svätých alebo sviatku, ktoré má v sebe zakomponované aj kánonickú podstatu. Ikona narodenia Spasiteľa Isusa Christa sa postupne vyvíjala. Christos raždajetsja - ako sa pozdraviť na pravoslávne Vianoce (Roždestvo).
Zaujímavosti
Rusíni, pravoslávni i grecko-katolíci na Slovensku používajú starobilý pozdrav Christos raždajetsja! Keď vás teda najaký Rusín pozdraví Christos raždajetsja!, mali by ste mu odpovedať Slavime Jeho!. To znamená Oslavujme Ho! Niekedy v písomnej forme, alebo pri výzve v súvislosti so sviatkami sa používa tvar: Christos raždajetsja! Christos raždajetsja je starobilý pozdrav, vychádza zo staroslovienčiny a používali ho teda aj naši dávny predkovia.
Ak teda už tento pozdrav poznáte viete sa na Vianoce „ dohovoriť „ i inde v pravoslávnom svete, minimálne na Ukrajine v Rusku a v Bielorusku.
Pravoslávny veriaci sviatkujú Narodenie Isusa Christa podľa juliánskeho kalendára, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní.
V niektorých prípadoch však pravoslávni veriaci slávia sviatky podľa súčasného Gregoriánskeho kalendára. Podľa tajomníka Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku je to tak z praktických dôvodov.
Na území východného Slovenska, kde je najviac pravoslávnych veriacich Juliánskeho kalendára viac pridržiavajú v Prešovskej pravoslávnej eparchii, v Michalovsko - košickej pravoslávnej eparchii sa začínajú prikláňať ku Gregoriánskemu kalendáru. Podľa neho sa riadi aj väčšina pravoslávnych veriacich v Rumunsku, Grécku, Bulharsku či na Cypre.
tags: #pravoslavny #pozdrav #na #vianoce