Najstaršou zachovanou sakrálnou pamiatkou v Liptovskom Hrádku je rímsko-katolícky kostol sv. Martina z Tours v mestskej časti Dovalovo. Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta nie je Hrádocký hrad, ale ranogotický kostol sv. Martina z Tours, ktorý sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dovalovo. Kostolík postavili v dominantnej polohe niekedy okolo v druhej polovici 13. storočia.
Vznik a história kostola
Kostolík postavili v dominantnej polohe niekedy okolo v druhej polovici 13. storočia. Farský kostol sv. Martina biskupa vznikol v 2 pol.14 storočia .Hlavnú zásluhu na tom malo panstvo z hradu pod Skalkou v Liptovskom Hrádku a novovytvorená obec, v ktorej sa hovorí v historických prameňoch už v roku 1396 ako o samostatnej usadlosti. Pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia, čo sa podarilo to zistiť vďaka architektúre kostola, keďže prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1397, kedy sa v registri pápežských desiatkov spomína farár ,,Šimon v kostole svätého Martina v Liptove“.
Je tu však problém. Táto zmienka sa môže týkať aj kostola v Martinčeku (obec nad Ružomberkom), keďže aj tam je kostol sv. Martina. Mal podobu typického jednolodia bež veže s kvadratickou svätyňou, ku ktorej sa so severnej strany pripájala sakristia. Niekedy v priebehu 14. - 15.
Architektonické charakteristiky
Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Bol postavený na kopci nad obcou, aby dominoval okoliu. Orientovaný bol podľa tradície v smere západ - východ (na západe sa nachádza vchod - má to svoju symboliku, vchádzate do kostola zo západu, z krajiny smrti a utrpenia, a pozeráte sa smerom k východu, do krajiny zmŕtvychvstalého Krista) a predstavuje typickú ukážku vidieckeho typu sakrálnej ranogotickej jednoloďovej stavby s pravouhlým uzáverom presbytéria (presbytérium je svätyňa, miesto, kde sa vykonávajú náboženské obrady, miesto, kde sa nachádza hlavný oltár), čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia.
K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia). Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica. Zo stredoveku sa v kostole zachovali obvodové steny, pôdorys, ostenia vchodu do kostola a jedno gotické okno na východnej stene svätyne. Okrem toho pri nedávnej obnove boli objavené aj pozostatky stredoveké fresky a pastofórium (miesto, výklenok v stene, kde sa ukladali hostie, víno a kalich). Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín (v stredoveku sa mohlo pochovávať len na posvätnej pôde a takou práve boli areáli kostolov, takto sa cintoríny dostali do stredov miest - napr. okolie košického Dómu sv. Alžbety).
Stredoveké jadro a vývoj
Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia.
Dovalovo (SK) Kostol sv. Martina - zvony
Vývoj kostola bol ovplyvnený rôznymi epochami a prestavbami. Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové obdobia a ich charakteristiky.
| Obdobie | Charakteristika |
|---|---|
| 2. polovica 13. storočia | Ranogotický štýl, jednoloďový pôdorys so štvorcovou svätyňou |
| 1610 | Renesančná prestavba, zaklenutie lode, pristavenie veže |
| 1740 - 1768 | Barokové vnútorné zariadenie (oltáre, kazateľnica) |
Interiér a výzdoba
Opis stredovekého kostola by nebol kompletný bez vnútornej výzdoby - oltáre. Tie sú dôležitým a dominantným prvkom interiéru každého kostola. Majú za úlohu prilákať pozornosť veriacich, aby sa sústredili na obrady vykonávané pred nimi. V dovalovskom kostole sa v stredoveku nachádzali pravdepodobne tri oltáre - jeden v presbytériu, hlavný, a dva po bokoch stien lode pri víťaznom oblúku. Z kostola však boli tieto postupom času odstránené a nové boli v kostole umiestnené v roku 1768.
V rokoch 1928 - 1930 sa do budapeštianskeho múzea zo súkromných rúk dostali dve dvojice maľovaných oltárnych krídel a jeden pár pevných oltárnych krídel. Boli identifikované ako krídla troch rôznych oltárov, pochádzajúcich z rokov 1500 - 1520. Okrem nich sa do Slovenského národného múzea dostala oltárna skrinka s dvojicou sôch svätých, za ktorými bol na skrinke vyrytý letopočet 1520. Počas výskumov bolo dokázané, že pár pevných krídel z Budapešti patrí k tejto skrinke. Na tomto páre krídel je nakreslený výjav Zvestovania, Navštívenia Panny Márie, Adorácie a príchod Troch kráľov. Sochy svätcov boli identifikované ako sochy sv. Martina, patróna kostola a sv. Brikcia (pomerne neznámy svätec, učeník sv. Martina).
Reformácia a 16. storočie
Dejiny katolíckeho kostola v Dovalove nie sú známe v 15. a prvej polovice 16. storočia. Tiež nepoznáme mená kňazov, ktorí tu pôsobili. Dejiny tejto stavby a diania okolo nej dokážeme rekonštruovať až v časoch významného medzníka v dejinách Európy - Lutherovej reformácie. Podľa niektorých historikov je to práve táto udalosť, ktorá ukončila stredovek v európskom kontexte.
Čo sa týka reformácie v dejinách Liptovského Hrádku a jeho mestskej časti Dovalovo, tá sa začala zrejme niekedy medzi rokmi 1550 - 1560. V roku 1560 totiž v súvislosti so šírením reformácie v Uhorsku vykonal nitriansky archidiakon Michal Szegedinus vizitáciu farností v Liptove. Prišiel aj do farnosti v Liptovskom Petre a potom v Dovalove, kde našiel dvoch, takmer úplne rovnakých kňazov. Síce to bola len epizódna, ale významná súčasť dejín Liptovského Hrádku a Dovalova a kresťanstva na Hrádockom panstve a panstve Podturňanských.
17. storočie a prestavby
Kostol sv. Martina si prešiel nákladnou prestavbou na začiatku 17. storočia, kedy hrad Hrádok, spolu s celým panstvom vlastnila horlivá evanjelička Magdaléna Zai so svojimi manželmi. Boli zatreté stredoveké fresky a trámový strop kostola bola prekrytý renesančnou klenbou. V latinských prameňoch sa píše, že Magdaléna Zai svojim nákladom postavila kostol v Dovalove. Vzhľadom na to, že iný kostol sa v 17. storočí v Dovalove nenachádzal, a na stavbe zo stredoveku sú viditeľné renesančné úpravy zo začiatku 17. storočia, nie je možné, aby Zai postavila kostol nový, ale opravila a prestavala kostol starý. A to všetko za svoje peniaze a za peniaze svojich manželov.
Neskôr, na konci 17. storočia, bola miesto drevenej zvonice, ktorá stála v blízkosti kostola, postavená veža ku kostolu. Jej súčasťou je aj zvonica. V období náboženských bojov 17. a počiatku 18. storočia sa z kostola roztratilo pôvodné stredoveké zariadenie - tri gotické oltáre, ktoré som spomínal na začiatku. Preto, po zastabilizovaní situácie v druhej polovici 18. storočia bolo potrebné znovu kostol vyzdobiť a zariadiť nové oltáre.
Barokový poklad a 18. storočie
Tie, ktoré sa do kostola medzi rokmi 1740 - 1768, môžeme právom označiť za barokový poklad. V doterajšej literatúre sú o týchto oltároch naozaj len skromné zmienky. Na to, že kostolík sv. Martina v Dovalove je obyčajný dedinský kostolík, jeho oltáre sú až netypicky honosné. Sú rovnakého typu ako oltáre v kostole Všetkých svätých (v staršej literatúre Všechсvatých) v Hybiach, alebo v kostole sv. Petra z Alkantary v Okoličnom (v kláštornom kostole), a tiež sa ponášajú na nádherné monumentálne oltáre z kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary, ktoré sa dnes nachádzajú v replike stavby v skanzene v Pribyline. Pravdepodobne sú dielom jednej spišsko-liptovskej dielne pôsobiacej pri Spišskej Kapitule, ktorá budovala barokové oltáre v našich regiónoch v priebehu 17. a 18. storočia. Spolu s kazateľnicou a kalváriou na tráme vo víťaznom oblúku tohto kostola tvoria pôsobivý celok, hodný za povšimnutie.
Dovalovské oltáre boli vybudované v roku 1768 za farárovania Františka Fehérpatakyho (1723 - 1765) a Ignátza Papánka (1765 - 1777). Vyrobené sú z dreva a boli ladené do spoločnej farby - zelenej, ktorá má pôsobiť ako mramor - nazýva sa to „iluzívne mramorovanie“. Ich výstavbu iniciovalo a zaplatilo Hrádocké komorské panstvo, svetský patrón farnosti Dovalovo (byť svetským patrónom farnosti znamenalo povinnosť udržovať kostol a starať sa o jeho vybavenie, za čo potom patrón kostola užíval pocty). Nie je známy rezbár/umelec, ktorý oltáre vyrezal.
V kostole sa nachádzajú tri oltáre - vo svätyni (v presbytériu) je oltár sv. Martina z Tours, pri pohľade od dverí kostola na pravej strane je oltár sv. Jozefa Nazaretského a vľavo oltár Piety. Kresťanská cirkev sa od počiatkov vyznačovala hlbokou symbolikou a inak tomu nie je ani v tomto kostole. Keďže obyčajní ľudia, ktorí chodili do kostola, nevedeli zväčša čítať, najlepšie bolo ukázať im, kto je na oltári vyobrazený pomocou rôznych symbolov daných svätých - atribútov. Vďaka nim aj my dnes dokážeme zistiť tieto súčasti - stačí si všímať ich atribúty.
Symbolika oltárov
Začnem hlavným oltárom sv. Martina. Je to tzv. dvojetážový oltár - to znamená, že samotný oltár má dve poschodia. Po stranách vrchnej etáže oltára sú tzv. anjelici „putti“ - typický barokový prvok, tučnučkí anjelici s detskými tvárami, červenými líčkami a kučeravými vlasmi. Dvaja sú nad vyobrazeniami, dvaja vedľa nich. Pod Zvestovaním je „kartuša“ so zasvätením oltára. Text kartuše znie: „ARA PRIVILEGIATA DEO UNI(verso) & SANCTI MARTINI HONORI ERRECTA“ - v preklade: ,,Oltár ku cti Bohu jedinému a svätému Martinovi vztýčený“.
Spodná etáž hlavného oltára je delená na tri časti štyrmi masívnymi stĺpmi. Krajné stĺpy na svojich pleciach nesú anjeli. V strednej časti je oltárny obraz sv. Martina ako vojaka pri podávaní časti svojho plášťa žobrákovi. Po bokoch sú sochy dvoch svätých biskupov. Ten, stojaci na ľavej strane, drží knihu, na pravej kopiju. Pred oltárom je predstavené ,,tabernákulum“, alebo svätostánok, kde sa ukladá hostia a víno - telo a krv Kristova. Na dvierkach tabernákula je výjav Ukrižovania Krista - symbol obety, obetných darov. Po stranách je ,,plenta“ za ktorou sa v minulosti kňaz pripravoval na svätenie Svätej omše. Na jej dverách sú vyobrazení - na ľavej strane Mojžiš, držiaci tabuľky s Desatorom a na pravej strane iný starozákonný prorok, zrejme Zachariáš (podľa pokrývky hlavy). Na plente po stranách oltára sú postavení dvaja svätci - apoštoli. Na ľavej strane s kľúčmi a knihou v rukách je sv. Peter, prvý pápež, a na strane pravej je sv. Pavol.
Bočné oltáre sú dva - po stranách víťazného oblúka na východnej strane lode. Ich symboly korešpondujú so starým ,,zasadacím poriadkom“ v kostole. Na pravej strane od dverí totiž vo väčšine kostolov sedávali muži, na ľavej ženy. Aj preto sa na pravej strane nachádza oltár venovaný sv. Jozefovi Nazaretskému, Kristovmu pestúnovi a manželovi Panny Márie. On sám je zobrazený sediaci v nike v strede bočného oltára, odetý v strieborno-zlatom rúchu. V jednej ruke drží ľaliu - symbol čistoty, v druhej drží malého Ježiška. Z pohľadu pozerajúceho sa na pravej strane od sv. Jozefa je socha svätice, odetej v mníšskom habite - zeleno-striebornom, ktorá vo svojej pravej ruke drží Kristovo srdce a v ľavej ruke kríž. Zrejme ide o sv. Katarínu Siensku, jednu z patrónov Európy, zdravotných sestier a farských sekretárok a hospodýň. Na ľavej strane od sv. Jozefa je svätý, odetý v sedliackom odeve, s poľnohospodárskym náradím v ruke. Pravdepodobne socha zobrazuje sv. Izidora, patróna roľníkov a pastierov.
Spodná etáž tohto oltára môže byť vysoko informatívna, čo sa rozvrhnutia zamestnania obyvateľstva v Dovalove v 18. storočí týka. Máme tu troch svätých. Na ľavej strane je teda sv. Izidor, patrón roľníkov a pastierov, teda typických zamestnaní obyvateľov Dovalova. Sv. Jozef Nazaretský, Ježišov pestún, je patrónov remeselníkov a pracovníkov s drevom, tiež typické zamestnanie obyvateľov Dovalova. Sv. Katarína Sienska patrónka hospodýň a sekretárok, tiež zamestnaní, ktoré sa v Dovalove vyskytovali. Nenašiel som tieto informácie a ich spojitosti so skutočným rozvrhnutím zamestnaní v Dovalove v žiadnej literatúre, ale keď si to porovnáme, so skutočnými údajmi, zdá sa to byť veľmi možné.
Na vrchnej etáži pravého bočného oltára vidíme v strede na kríži v tvare písmena ,,X“ sediaceho muža s knihou v rukách. Ide o apoštola sv. Ondreja, ktorý bol ukrižovaný na kríži v tvare písmena „X“. Z pohľadu diváka na pravej strane od sv. Ondreja sa nachádza žena s korunou na hlave. V rukách drží meč, pri nohách má draky alebo levy. Ide o jednu zo Štyroch veľkých panien („Quattuor Virgines Capitales“) - sv. Margitu. Na ľavo od sv. Ondreja sa nachádza ďalšia zo Štyroch veľkých panien - sv. Katarína. Na hlave má položenú zlatú korunu, v rukách drží meč a tzv. martýrsku palmu (typický znak martýrov - mučeníkov) a pri nohách má položené ozubené koleso, nástroj, na ktorom bola umučená. Na oltárnej menze - podstavci - je nápis v slovenčine: „Tento oltárik dal sprawit opatrny Muž Andrej .... R(oku) P(ána) 1768 dokonany .... Augusta ....“ Z fotografie oltára, ktorú mám k dispozícií, nedokážem prečítať celý nápis, ale ide o nápis informujúci čitateľa o donátorovi stavby oltárov.
Vitajte medzi nami, veriacimi rímsko-katolíckej farnosti Dovalovo s kostolom zasväteným sv. Martinovi z Tours. Do farnosti patria i filiálky Liptovská Kokava s kostolom sv. Šimona a Júdu a Pribylina s kostolom sv. Kataríny. Prichádzate zo Zamaguria na Liptov, na zmiešané územie vierovyznaní. Za 10rokov sme v spoločenstve prežili veľa pekného, ľudského, empatického, nezabudnuteľného. Skúmali sme sv.