Slovensko je krásna krajina a v každom jej kúte sa Vianoce slávia inak. Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak. Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle.
Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa?
Adventné obdobie
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobobie sa nazýva Advent. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ.
Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista.
Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.
Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Symbolika adventných nedieľ:
- 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Štedrý deň
Štedrý deň - 24. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia.
Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Zlaté prasiatko.
Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine.
Vianočné zvyky a tradície na Slovensku
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Zvyky z minulosti sa už pomaly vytratili, ale predsa si každý z nás určite zachoval niečo čo sa mu páči a už si bez toho Vianoce nevie ani predstaviť.
Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.
K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie.
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.
Medzi tradičné vianočné zvyky patria:
- Vianočný pôst - Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
- Šupiny kapra - Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
- Krížik na čelo - Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov - Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
- Krájanie jablka - Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
- Oblátky s medom a cesnakom - Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.
Tv Severka- Vianočné zvyky a tradície
Vianočné jedlá
Medovníčky či iné vianočné pečivo už máme napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče, ovocie.
Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom.
Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.
Polievka: už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).
Ryba: tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode.
Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu.
Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou.
Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Tradičné vianočné jedlá na Slovensku:
- Kapustnica
- Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom
- Opekance (bobaľky, pupáky)
- Oblátky s medom a cesnakom
- Štedrák
- Vianočné pečivo (medovníčky, linecké koláčiky, vanilkové rožky a i.)
Tradičné vianočné jedlá na Slovensku.
Zemplínske vianočné zvyky
Zemplín je bohatý na vianočné zvyky, počas Štedrého dňa sa robili/robia aj tieto:
- Lavor s mincami - Ešte pred tým, ako sa začalo so samotnou štedrou večerou, tak si v niektorých domácnostiach museil všetci členovia rodiny umyť ruky v lavóre s vodou, kde boli vysypané mince. Verili, že tak budú mať po celý rok dostatok peňazí.
- Hádzanie orechov - Rovnako tak ešte pred tým, ako sa začalo s jedením, hlava rodiny zvykla porozhadzovať po izbe do jej kútov, orechy. Tie predstavujú symbol hojnosti. A aby tej v rodine nebolo málo.
- Rozkrojenie jablka - Zaujímavým zvykom je aj rozkrojovanie jablka. Podľa vyobrazenia si tak rodina vyveštila svoj osud. Ak zrniečka zobrazovali hviezdu, mohli sa radovať - tá je totiž symbolom zdravia. Ak ale naopak znázorňovali kríž, pre rodinu to malo značiť smutnú nepríjemnosť.
- Reťaz pod stolom - Počas večere sa zvykla okolo nôh stola obkrútiť hrubá reťaz. Tá symbolizovala jednotu, súdržnosť - aby rodina vždy držala spolu.
- Medový krížik - Hlava rodiny prstom naberie med a všetkým členom alebo iba deťom urobí na čelo krížik.
Zvyky a tradície na „Viľiju“ na Šariši
- Pôst - Na Štedrý deň sa ohlasoval prísny pôst- najprísnejší v roku. V niektorých dedinách (podľa mňa nie len na Šariši, je to zvykom aj dodnes) mohli zjesť iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho kyslou kapustou.
- Požičiavanie - V ten deň sa nič nikomu nepožičiavalo, aby sa bosorky k veciam ich majiteľov nedostali a nepobosorovali jemu, jeho rodine, alebo statku.
- Hľadanie ženícha - Pred večerou zvykli dievčatá vybehnúť s prvou horúcou upečenou bobaľkou-opekancom, ktoré boli s makom súčasťou štedrovečernej večere na ulicu pred dom. Ktorého muža prvého zbadali, také meno mal mať ich nastávajúci.
- Hojnosť - Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablka. Každý člen rodiny z každého zobral a hodil do štyroch kútov izby, aby bolo v ďalšom roku hojnosti v dome.
- Reťaz pod stolom - Štedrovečerná, bohatá, veľká a niekde vilijová večera sa zvykla jesť za stolom opásaným reťazou, aby vraj rodina nastávajúci rok držala pokope.
- Na Šariši bola až svätá povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky. No vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Smer hore znamenal viacej peňazí, zdravia a šťastia v gazdovaní, viacej hydiny, zveriny, bohatý dvor.
Štedrovečerná Večera sa takmer v každej rodine začínala modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom. Duchovné a magické. Také boli vianočné sviatky v domácnostiach našich predkov.
Na celom území platilo, že si ľudia nemali sadnúť k štedrovečernému stolu pohnevaní. Museli ísť a zmieriť sa s tými, s ktorými mali naštrbené vzťahy.