Ako podať žiadosť o milosť prezidentovi Slovenskej republiky

Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre hlavu štátu zabezpečuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky, môže prezidentka rozhodnúť o udelení milosti osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin. Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Prezidentka Zuzana Čaputová tento rok zatiaľ udelila jednu milosť.

Pri rozhodovaní o udelení milosti dostáva Kancelária prezidenta SR všetky údaje o odsúdenom. V predkladacej správe zasielanej kancelárii prezidenta sa uvádzajú rozhodnutia súdov, v ktorých odsúdený žiada udeliť milosť, nástup a koniec výkonu trestu odňatia slobody aj dôvody žiadosti o milosť. Obsahuje aj odsúdenia žiadateľa zistené z odpisu registra trestov a priestupky, ktorých sa žiadateľ dopustil.

"Nechýbajú ani záverečné hodnotenia, napríklad či sa stará o svoje maloleté deti a či ide o predtým netrestanú osobu alebo recidivistu," vysvetlil Sedliak. Odbor väzenstva a referát milostí MS SR na základe správy o zdravotnom stave hodnotí aj zdravotný stav žiadateľa.

Minister spravodlivosti môže hlave štátu navrhnúť vyhovieť žiadosti, ak sa potvrdia výnimočné a osobitné okolnosti prípadu. Minister spravodlivosti navrhne hlave štátu žiadosti nevyhovieť napríklad v prípade, že žiadateľ je doposiaľ desaťkrát súdne trestaný recidivista, pričom počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa znova dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol následne aj právoplatne odsúdený. Dôležitým faktorom je podľa rezortu takisto skutočnosť, či je odsúdený jediným živiteľom maloletých detí.

Proces posudzovania žiadostí o milosť

Pre prezidentku Zuzanu Čaputovú je pri rozhodovaní dôležitá sociálna situácia alebo zdravotný stav odsúdeného, prípadne jeho blízkeho. Ak je vážny, podľa prezidentky by mal byť taký človek doma, a nie zomrieť v cele či v trenčianskej nemocnici pre odsúdených. Zároveň každá takáto žiadosť musí byť posúdená „prísne individuálne, akékoľvek zovšeobecnenie je neprípustné“.

V stovkách listov sa úradníci od prezidentky usilujú nájsť dôvody, prečo milosť udeliť. Výnimočné dôvody. Výnimočné okolnosti. Zákon neupravuje to „výnimočné“.

Stanislav Gaňa je prezidentkiným riaditeľom odboru legislatívy a milostí. Keď študoval za doktora práv, zvolil si prácu s názvom Okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Písal o nutnej obrane, krajnej núdzi. Treba ľudí trestať, ak sa bránia? Ako silno sa môžem brániť? Kedy je to už neoprávnená obrana? Eticko-právna dilema v teórii ho stretla čoskoro aj v praxi.

Za prezidentky Zuzany Čaputovej si citlivé individuálne posúdenie vyžadujú aj tie žiadosti o milosť, ak odsúdenému zomiera blízky. Veď čo je horšie, ako odísť zo sveta sám a opustený? Možno len nemôcť objať svoje dieťa, ak bojuje o život.

V Saškinom liste nebola ani zmienka o milosti, bol napísaný detskou ručičkou a nemal ani náznak úradného dokumentu, ktorým by ste žiadali najvyššieho ústavného činiteľa o veľký zákrok do rozhodovacej činnosti súdov, akým milosť nepochybne je. Zákon nestanovuje, ako má byť žiadosť o milosť napísaná. Môže mať teda pokojne podobu Saškinho listu. Dokonca nie je ani podmienkou, aby sa v texte objavilo slovo milosť. Stačí, ak z kontextu a obsahu žiadosti je jasné, o čo ide.

Úradníci musia list zaevidovať, naskenovať, vybaviť, odpovedať. Odpovedajú všetkým. Dokonca aj takým, ktorí žiadajú odpustenie rôznych pokút.

Hana alebo jej kolegyňa pýtajú podklady k žiadosti pre prezidentku aj od ministerstva spravodlivosti. Súčasťou podkladov je odporúčanie ministerky spravodlivosti udeliť alebo neudeliť milosť. Prezidentkini „detektívi“ si potrebujú pre pani prezidentku overiť množstvo informácií uvedených v žiadosti až tak, že policajti by sa pred ich dôslednosťou hanbili. Môžu to byť celé spisové zložky od súdov aj hodnotiace správy z väzníc, z úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Odpis registra trestov, podrobnosti trestného činu, názory psychológov na to, aký je dotyčný nebezpečný, poznatky väzenského personálu o plnení účelu trestu. Zisťujú, čo si o ňom myslia v obci, z ktorej pochádza, akú povesť má.

K prezidentke sa dostane len strohý papier, na ktorom vynesú odporúčanie: milosť udeliť alebo neudeliť. Má jednu či dve strany. „V súčasnosti je to poriadny nával žiadostí, a teda aj dĺžka konania v rezorte je vyššia, osem až dvanásť mesiacov, v niektorých prípadoch aj dlhšie. Pani prezidentke Čaputovej prišlo len v roku 2020 takmer tisícpäťsto žiadostí o milosť,“ hovorí Hana Zimanová.

Vysvetľuje to aj tak, že prezidentka je žena a je veľmi empatická. Z každej jednej žiadosti totiž vyplýva, že osobnosť, ktorá je aktuálne hlavou štátu, ľudia vnímajú ako ženu a matku. S tým si odsúdení a odsúdené spájajú svoje nádeje, že ich situácia bude pochopená. Konečné áno alebo nie je vždy na prezidentke, pretože ide o jej výlučnú ústavnú právomoc. Mal ju už československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk v roku 1918. Historicky však bolo udeľovanie milosti výsadou kráľov. Volalo sa aj právo pardonu a ťahá sa z feudalizmu až do súčasnosti. Ide o symbol všemocnosti otcov národa milovaných ľudom.

Hana a Stanislav sa zhodujú, že čo prezident, to iný prístup k milostiam. Zuzana Čaputová vníma odtiene, odlišnosti, prečo človek skutok spáchal. Jej úradníci priznávajú, že ich rukami prešli dokonca aj také žiadosti, na ktoré Gašparovič povedal nie a Čaputová milosť udelila. Prezidentku opisujú ako náročnú šéfku. Pýta sa na podrobnosti.

Na stole majú aj vytlačené štatistiky. Zuzane Čaputovej prišlo od júna 2019, keď do úradu nastúpila, až do júna 2021 3 006 listov pochopených ako žiadosti o milosť.

Právny rámec milosti a amnestie

Právomoc udeliť amnestiu alebo milosť patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu, a to aj v súčasných podmienkach demokratických a právnych štátov, ktoré sú založené na princípe deľby moci, predovšetkým princípu oddelenia súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej. Oprávnenie hlavy štátu udeliť amnestiu alebo milosť môžeme považovať za akýsi zásah exekutívy do súdnej moci. Historické prežívanie týchto inštitútov má filozofické korene v uznaní skutočnosti, že tak ako nie je dokonalý človek, nie je dokonalý ani ním vytvorený právny poriadok.

Inštitút amnestie a milosti prešiel vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky viacerými zmenami prostredníctvom troch ústavných zákonov. Primárnym cieľom zmien v článku 102 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zabrániť tomu, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto ústavných oprávnení prezidenta. Podľa ústavnej úpravy z roku 1992 bolo oprávnenie prezidenta SR pri udeľovaní amnestie a milosti omnoho rozsiahlejšie ako po zmene z roku 2001. Rozdiel spočíval v amnestii vo forme abolície, ktorá predstavovala možnosť prezidenta SR svojím rozhodnutím nariadiť, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a ak sa už začalo, aby sa v ňom nepokračovalo. Práve táto forma amnestie bola zastupujúcim prezidentom použitá v roku 1998, no skúsenosťami s rozhodnutiami predsedu vlády ako zastupujúceho prezidenta o amnestiách z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 pristúpil ústavodarca v roku 2001 k výraznému obmedzeniu udeľovania amnestie tým, že udelenie milosti alebo amnestie vo forme abolície už nebolo možné a následne bolo z ústavnej úpravy vypustené.

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol zmenu aj v článku 105 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého význam spočíva v tom, že ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Aktuálna právna úprava oprávnenia prezidenta udeľovať milosť a amnestiu je výsledkom ústavných zmien, ktoré boli vykonané ústavnými zákonmi č. 9/1999 Z. z. a č. 90/2001 Z.

Významnou novelou zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) bol zákon č. 422/2002 Z. z., ktorý upravil čiastkové aplikačné problémy v konaní o udelení milosti, kedy bola definitívne potvrdená povinnosť ministra spravodlivosti zabezpečovať podklady pre prezidenta Slovenskej republiky v konaní o udelení milosti, upravili sa právomoci pri overovaní splnenia podmienok v prípade, že udelenie milosti je viazané na ich splnenie. Rozhodovanie o splnení podmienok uložených odsúdenému v rozhodnutí o udelení milosti je právomocou prezidenta Slovenskej republiky. Ak prezident bez zavinenia obvineného neurobí rozhodnutie o splnení podmienok do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa podmienky vzťahujú, platí, že odsúdený podmienky uložené v rozhodnutí o udelenie milosti splnil.

Ponechanie agraciácie a rehabilitácie malo svoj význam spočívajúci v tom, že orgány činné v trestnom konaní môžu pri týchto formách amnestie uplatniť svoju právomoc a súdna moc môže v súlade so svojím poslaním v právnom štáte rozhodnúť o vine a o treste. Prezident Slovenskej republiky využitím inštitútu agraciácie alebo rehabilitácie koriguje rozhodnutie súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v trestnom konaní nebolo možné alebo vhodné vziať do úvahy. Zásah prezidenta vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nie je apriórny, ale aposteriórny. Hlave štátu je už známe rozhodnutie súdu, pozná odsúdeného, ako aj trest, ktorý mu bol uložený, čo znamená, že môže zohľadniť aj širšie okolnosti tejto osoby, prípadu, situácie, či už zdravotnej alebo rodinnej, teda faktory, ktoré nemajú relevanciu z hľadiska trestného konania, ale sú práve faktormi podmieňujúcimi rozhodnutie hlavy štátu o udelení amnestie alebo milosti.

Pokiaľ ide o inštitút milosti, tak prezident Slovenskej republiky má právo udeliť milosť vo forme agraciácie a rehabilitácie.

Formy amnestie

Z teoreticko - právneho hľadiska môže byť amnestia vyhlásená formou abolície, agraciácie a rehabilitácie. Abolícia znamená neprípustnosť trestného stíhania, čo znamená, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Agraciácia v porovnaní s abolíciou nie je trestno-procesným rozhodnutím. Odpúšťa sa ňou nevykonaná časť trestu alebo celý trest uložený súdom. Rehabilitácia, rovnako ako aj agraciácia patrí medzi dôvody zániku výkonu trestu. V užšom zmysle slova predstavuje zahladenie odsúdenia a v širšom zmysle slova predstavuje nie len zahladenie odsúdenia z hľadiska trestnoprávnych dôsledkov, ale aj náhradu morálnych a materiálnych újm spojených s odsúdením. Amnestia môže byť uložená uvedenými formami, a to buď individuálne, v súbehu alebo kombináciou viacerých foriem.

Rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie je platné až po podpise predsedom vlády alebo ním povereným členom vláda. Rozhodnutie prezidenta o milosti vyvoláva bez ďalšieho právny účinok. Rozdielny je aj účel týchto inštitútov, nakoľko amnestia sa udeľuje na konkrétny druh právoplatne uloženého trestu alebo povahu trestného činu, prípadne výmeru trestu, pričom milosť sa udeľuje osobe bez ohľadu na spáchaný trestný čin. V porovnaní s milosťou je amnestia hromadným aktom, ktorá sa udeľuje vždy neurčitému počtu osôb. Rozdiel medzi amnestiou a milosťou je aj v spôsobe ich udelenia, pretože pokiaľ rozhodnutie o amnestii sa uverejňuje v Zbierke zákonov (tzn. vyhlasuje), rozhodnutie o udelení milosti je individuálnym aktom aplikácie práva, ktorý sa v Zbierke zákonov neuverejňuje.

Právo udeľovať amnestiu a milosť tak patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu. Ustanovenie článku 102 odsek 2 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky zasahuje aj do systému trestného zákonodarstva, pretože amnestia udelená v zmysle uvedeného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky bezprostredne spúšťa mechanizmy a postupy podľa trestného práva.

Amnestia je upravená v oboch trestnoprávnych kódexoch, a to jednak v Trestnom zákone, ako aj v Trestnom poriadku. Trestný zákon upravuje ustanovenia súvisiace s amnestiou v tretej hlave Trestného zákona a zaradzuje ju medzi inštitúty zániku trestnosti a trestu. Medzi spôsoby zahladenia odsúdenia okrem zahladenia odsúdenia výrokom súdu a zahladením odsúdenia priamo zo zákona, patri aj zahladenie odsúdenia výrokom prezidenta v zmysle ustanovenia § 92 odsek 5 Trestného zákona. Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti a amnestie.

V rámci ustanovení slovenského právneho poriadku je upravený aj inštitút netrestnej amnestie, ktorá sa vzťahuje na páchateľov priestupkov. V zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, čo znamená, že priestupok nemožno prejednať, prípadne uloženú s...

Poznámka: Počty udelených milostí Zuzany Čaputovej sa líšia v závislosti od zdroja.

Prezidentský palác v Bratislave

tags: #ako #postupovat #pri #ziadosti #o #milost