Ako sa môžem narodiť z Ducha? Biblický pohľad na znovuzrodenie

Udalosť, pri ktorej Pán Ježiš vyučuje Nikodéma, farizeja, o znovuzrodení (Ján 3:1-22), je veľmi dobre známa. Nikodém prichádza k Ježišovi potajme a s vyznaním: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Boh.“ Označuje ho za veľkého učiteľa a divotvorcu, s ktorým je Boh. V tomto vyznaní však chýba prehlásenie o Kristovej pravej identite.

Nie je to také vyznanie, aké verejne urobil Peter: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Matúš 16:16). Pán Ježiš výslovne povedal, že „vidieť Božie kráľovstvo“ - čo v skutočnosti znamená: byť spasený a vzkriesený do večného života - môže len ten, kto sa „narodil znova“.

Jn 3,3-8

³ Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.

⁴ Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa.

⁵ Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

⁶ Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.

⁷ Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť.

⁸ Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha.

Pán Ježiš priamo a výslovne kladie nové narodenie ako nutnú podmienku pre spásu a večný život. Z iných výpovedí Pána Ježiša a z iných miest novozmluvného zjavenia je však zrejmé a zjavné, že nutnou, potrebnou podmienkou pre spásu a večný život je iba samotná viera (sola fide). Z týchto dvoch skutočností vyplýva, že medzi znovuzrodením a vierou musí existovať príčinná súvislosť. A skutočne aj existuje a Písmo (Božie slovo) ju aj vysvetľuje. Teraz sa však pozrime, ako pokračuje Ježišov výklad vo vyučovaní Nikodéma o znova narodení.

Pán Ježiš mu odpovedá: „Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho“ (Ján 3:5). Pán Ježiš mu nepovedal, čo má urobiť, ale vysvetlil mu, ako dochádza k novému narodeniu. Vysvetlil, že nové narodenie sa deje „z Božieho slova“ (vody) a „zo Svätého Ducha“ (z Ducha). Pán ešte dodal a spresnil: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (3:6 - ECAV a iné preklady; pozri aj Roháček Ján 4:24).

Človek sa na tento svet rodí ako „telo a krv“, pretože sa „rodí z tela“ (jeho rodičia sú telo a krv). Problém je, že „telo a krv“ nemôže „dediť Božie kráľovstvo“ (nemôže vojsť do večného života). Človek sa rodí ako „telesný“ (duchovne mŕtvy) - s adamovskou hriešnou prirodzenosťou a hriešnym telom. Do večného života však môže vojsť len ako „duchovný“ (v terminológii verša Ján 3:6 ako „duch“). To je dôvod, prečo sa človek musí narodiť znova, aby vošiel do večného života.

Pán Ježiš však ešte stále neodpovedal Nikodémovi na otázku, ako sa môže človek znova narodiť. Preto pokračuje v svojej odpovedi, ale dosť záhadným spôsobom: „Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha“ (3:8). V tejto odpovedi nie je oznámené, čo má urobiť Nikodém, ale čo robí Svätý Duch. Preto aj Nikodém sa viac nepýta, čo má urobiť, ale sa pýta, ako sa to človeku môže stať: „A Nikodém odpovedal a riekol mu: Ako sa to môže stať?“ (3:9).

Pán Ježiš Nikodéma pokarhal, že on, učiteľ Božieho ľudu, to nevie (v prípade farizejov platilo, že slepí vedú slepých), ale následne mu to vysvetlil. Pánova odpoveď znie, že aby sa človek narodil znova, musí uveriť v identitu a dielo toho, ktorý prichádza zhora ako „Kristus, Syn živého Boha“.

„A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý zostúpil z neba - Syn človeka, ktorý je v nebi. Táto pasáž odhaľuje nasledovné skutočnosti: Znovuzrodenie je podmienené uverením v identitu a dielo Ježiša Krista, pričom ako uverenie, tak aj znovuzrodenie sa deje z Božieho slova a z Božieho Ducha. Ale aby človek spasiteľne uveril a narodil sa znova, musí byť najprv Bohom splodený (Ján 1:12-13). K tomuto splodeniu dochádza „živým slovom Boha“ (1. Petrov 1:23).

Počuté Božie slovo (slovo evanjelia) sa stáva živým tým, na ktorých Svätý Duch oživujúco spolupôsobí s Božím slovom. Takto však Svätý Duch nepôsobí na všetkých ľudí, ktorí počujú evanjelium, ale iba na tých, ktorí boli Bohom „odriadení do večného života“ (Skutky 13:48). Čiže na tých, ktorí sú „deťmi zasľúbenia“ (Rímskym 9:8-11), ktorí sú „podľa vyvolenia milosti“ (Rímskym 11:5), ktorých si Boh vyvolil na spásu podľa svojho predurčenia (Rímskym 8:28-30) ešte pred založením sveta (Efezským 1:4-11). Podmienkou znovuzrodenia je uverenie v Ježiša Krista, ako sme to už vyššie vysvetlili.

V srdci človeka musí byť živá spasiteľná viera, aby človek bol spasený a získal večný život (Rímskym 10:10). Božie slovo zohráva nezastupiteľnú úlohu v tom, aby človek mohol uveriť a byť spasený. Aby človek uveril v identitu a dielo Ježiša Krista, musí sa z Božieho slova dozvedieť, kto je Kristus a aké dielo vykonal na kríži: „Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie“ (Rímskym 10:17, pozri kontext veršov 10:6-15). Ale pozor, je nutným, avšak nie postačujúcim prostriedkom.

Nutným je preto, lebo uveriť v Krista je možné len uverením v Božie slovo, keď je človeku Kristus zvestovaný, kázaný (alebo keď mu ho zvestuje zapísané Božie slovo - Biblia, pri jej čítaní). Avšak nie je postačujúcim prostriedkom preto, lebo nie všetci, ktorí počuli, aj uverili: „Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril našej zvesti?“ (Rímskym 10:16). Nie všetci, ktorí počujú evanjelium, aj uveria (Rímskym 10:18). Je potrebné okrem počutia ušami aj uveriť tomu slovu v svojom srdci.

Výstižne to opisuje podobenstvo o rozsievačovi, ktoré vysvetľuje, ako je to s počutím Božieho slova a s uverením (Lukáš 8:4-15). Existujú štyri druhy odpovede (reakcie) ľudí na počuté Božie slovo (štyri druhy pôdy). Písmo aj priamo hovorí, že viera nie je vecou všetkých (2. Tesalonickým 3:2). Čo to teda je, čo pôsobí rozdiel medzi tými, ktorí počujú a uveria, a tými, ktorí počujú a neveria? Je to pôsobenie Svätého Ducha. Preto sme povedali, že Božie slovo je nutným, ale nie postačujúcim prostriedkom uverenia.

Postačujúcim je vtedy, keď spolu s ním spolupôsobí aj oživujúci Duch. Božie slovo túto skutočnosť opisuje na rôznych miestach rôznymi výrazovými prostriedkami. V Jánovi kapitola 6 je to opísané slovami, že „Otec pritiahne človeka ku Kristovi“ (Ján 6:37) alebo že „Otec daného človeka Kristovi dá“ (Ján 6:39). Výsledok je, že daný človek v Krista verí a bude spasený. Na to, aby človek osobne uveril živou, trvácnou (spasiteľnou) vierou, musí mu Boh zjaviť v jeho srdci Ježiša ako Spasiteľa, pretože človek sám nedokáže v Krista uveriť, pretože jeho „telo a krv“ mu Krista v jeho srdci nedokážu zjaviť.

Toto zjavenie musí pochádzať od Boha Otca. Božie slovo o tom učí priamo a na viacerých miestach. Tento Boží akt („zákrok“ v ľudskom srdci) znamená splodenie z Ducha a je v evanjeliu Jána opísaný ako „splodenie z Boha“ (Ján 1:13), a v epištole apoštola Petra ako „splodenie z neporušiteľného semena“ (1. Petrov 1:23). V šiestej kapitole evanjelia Jána je splodenie z Ducha opísané ako akt, v ktorom Boh Otec pritiahne človeka k svojmu Synovi, ktorý zostúpil zhora (Ján 6:44), dôsledkom čoho človek spasiteľne v Krista uverí (Ján 6:47 v kontexte celej šiestej kapitoly).

Splodenie z Ducha je opísané ešte aj iným spôsobom, a to ako akt, v ktorom Otec daného „človeka dá Synovi“ (Ján 6:37-39, 10:29, 17:2). „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo“ (Ján 17:6). Tí, „ktorí boli Otcovi“, sú tí, ktorí sú podľa vyvolenia milosti, ktorých Boh vyvolil na spasenie ešte pred založením sveta. Tým Syn zjavil meno svojho Otca. To je dôvod, prečo v Boha Otca spasiteľne uverili. U nich sa naplnilo slovo, že kto „videl Syna“, „videl aj Otca“.

Splodenie z Ducha, opísané v novozmluvnom Písme mnohorakým spôsobom, príčinne (kauzálne) podmieňuje spasiteľné uverenie na strane človeka. Téma spásy a zachovania svätých na základe Božieho vyvolenia je v Ježišovej veľpastierskej modlitbe (17. kapitola evanjelia Jána) nosnou témou: „… aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život“ (Ján 17:2); „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo“ (Ján 17:6).

Pán Ježiš sa k svojmu Otcovi nemodlí za spásu a zachovanie všetkých ľudí, ale iba za tých, ktorých Otec dal Synovi, teda za tých, ktorí sú podľa vyvolenia milosti: „Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a to, čo je tvoje, je moje. A oslávený som v nich“ (Ján 17:9-19). V tomto splodení z Ducha, ktoré vedie k spasiteľnému uvereniu, zohráva nezastupiteľnú úlohu Božie slovo: "... lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal“ (Ján 17:8).

Splodenie z Ducha, splodenie z neporušiteľného semena, sa deje z Božieho slova oživeného Svätým Duchom: „... znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky“ (1. Petrov 1:23). Splodenie z porušiteľného semena je telesné splodenie, dôsledkom ktorého je fyzické narodenie človeka. Splodenie z neporušiteľného semena je duchovné splodenie, splodenie z Boha, splodenie Svätým Duchom. Duchovné splodenie sa deje skrze „živé slovo Boha“. Preto platí, že viera je z počutia Božieho slova (Rímskym 10:17).

Darovanie Ducha, zapečatenie Duchom je príčinne (kauzálne) podmienené spasiteľnou vierou v srdci človeka: „... v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj [v Kristovi ako v slove pravdy], uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia“ (Efezským 1:13). Darovanie Ducha na trvalé prebývanie je z „počutia viery“ (Galatským 3:2), čiže skrze kázané a počuté Božie slovo (Rímskym 10) a uverenie tomuto slovu (Galatským 3:5). Toto darovanie Ducha na trvalé prebývanie a zapečatenie v Kristovi je naplnením zasľúbenia, ktoré dostal Abrahám (Galatským 3:14), a plní sa každému, kto je z viery Abrahámovej (kto je dieťaťom zasľúbenia podľa vyvolenia milosti).

Zasľúbenie o darovaní Ducha (na trvalé prebývanie) sa týmto vyvoleným plní pri uverení, čiže skrze vieru v evanjelium - v osobu a dielo Ježiša Krista a jeho vzkriesenie z mŕtvych (Rímskym 10:9-10). A dostáva sa im v Kristu Ježišovi: „... aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru“ (Galatským 3:14). Darovanie Ducha na trvalé prebývanie, toto Abrahámovo požehnanie, dostávame až „na záver procesu znovuzrodenia“, keď dôjde k zjednoteniu s Kristom, nie skôr. Platí: kto nie je v Kristovi, nemá Ducha na trvalé prebývanie. Tiež platí: kto nemá Ducha, nie je Kristov (Rímskym 8:9).

Aj z verša Galatským 3:14 vidíme, že uverenie (spasiteľnou vierou) príčinne (kauzálne) podmieňuje „dostanie Ducha na trvalé prebývanie a zapečatenie Duchom v Kristovi“ (Efezským 1:13). Viera kauzálne podmieňuje darovanie Ducha na trvalé prebývanie. Viera (spasiteľné uverenie) je zase kauzálne podmienená splodením z Ducha. V tomto kauzálnom reťazci je prvotnou príčinou splodenie z Ducha a konečným dôsledkom (výsledkom) je darovanie Ducha na trvalé prebývanie, ktorým je dokonaný proces nového narodenia. Počiatočnou príčinou je splodenie z Ducha a konečným dôsledkom je akt nového narodenia (vlastné znovuzrodenie) a zapečatenie Svätým Duchom ku dňu vykúpenia.

Výsledkom celého Božieho spasiteľného konania s jednotlivcom je nový človek, podľa 2. Korinťanom 5:17: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, staré pominulo, hľa, všetko je nové.“ Nové narodenie ako proces je teda príčinne (kauzálne) podmienené splodením z Ducha, začína splodením z Ducha, ako sme to ukázali vyššie.

Znova zrodenie, znova narodenie, nové narodenie, znovuzrodenie chápeme ako proces, aj ako akt. Znovuzrodenie ako proces je podmienené Božím pôsobením, ktoré označujeme ako splodenie z Boha či splodenie z Ducha. Na strane človeka zahŕňa viacero skutočností, ktorými sú: priznanie si viny hriechu, pokánie z mŕtvych skutkov, uverenie v evanjelium, obrátenie sa k Bohu, vyznanie viery. Proces znovuzrodenia je zavŕšený vlastným aktom znovuzrodenia, v ktorom Boh obrátenému človeku namiesto starého udeľuje nové srdce (na ktoré mu zapisuje svoje zákony); do jeho vnútra mu dáva nového ducha a na trvalé prebývanie mu dáva Svätého Ducha (Ducha).

Nižšie uvádzame sumarizáciu kľúčových bodov, ktoré sme spomenuli v článku:

Znovuzrodenie človeka pre večnosť sa musí odohrať už tu, za pozemského života. Potom jeho telesná smrť je len prechodom z večného života na zemi, ktorý už začal žiť po znovuzrodení do večného života v nebi. Znovuzrodený človek vie, že žiadnou zo svojich zásluh si nezabezpečil tento večný život. Vie, že večný život získal LEN skrze Ježišove zásluhy.

tags: #ako #sa #mozem #narodit #z #ducha