Okresné mesto Svidník sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy v nadmorskej výške okolo 230 m. Stopy osídlenia Svidníka a jeho okolia sú zreteľné už v praveku, čo dokazujú nálezy mamutích klov a zubov, ako aj kamenného sekeromlatu z mladšej doby kamennej.
Výhodná zemepisná poloha, názov a postavenie Svidníka vo včasnom stredoveku, prvé správy o okolitých dedinách v povodí hornej Ondavy a existencia stredovekého hradiska na blízkom vrchu Kaštielik (328 m n.m.) naznačujú, že proces trvalého osídlenia regiónu a samotného Svidníka sa začal už pred 13. storočím. Širšie územie okolo dnešného okresného mesta Svidník patrilo už pred polovicou 13. storočia feudálom Abovcom.
Prvá písomná správa týkajúca sa priamo Svidníka je v listine Jágerskej kapituly z 28. júna 1355, kde je Svidník zapísaný ako "Scyuidnyk". Túto písomnú zmienku o Svidníku ako prvú bez pochybností považujú aj historici P. Fatkoš, B. Varsik a J. Profesor F. Uličný považuje za pravdepodobné, že Svidník sa prvý raz spomína už v súpise pápežských desiatkov v r. 1334 ako "(villa) Sudnici".
Prijímajúc názor historika a archivára J. Beňka, Svidník vznikol ako nová dedina na základe nemeckého dedinského práva 10-20 rokov pred rokom 1355 na majetku panstva Stročín (predtým Stročín patril k panstvu Smilno). V listinách z r. 1269 a r. 1317 sa Svidník nespomína. Najstaršia - prvá písomná zmienka o Svidníku je teda z 28.
Svidník z roku 1370 zo stročínskeho panstva pripadol Petrovi Cudarovi, čo bolo potvrdené i kráľom Ľudovítom I. aj r. 1379. Cudarovci ho neskôr pripojili k makovickému hradnému panstvu. Odvtedy až do zániku feudalizmu v polovici 19.
Južne od Svidníka sa na pravom brehu rieky Ondavy vypína nápadný kopec "Kaštielik" (kóta 328), na ktorom pravdepodobne magister Mičk alebo jeho syn Lórand vybudovali v polovici 14. storočia hrad - opevnené šľachtické sídlo. Nájdený zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia a tehloviny, priekopa a zemný val svedčia o tom, že v 14. - 15. storočí pri Svidníku existoval honosný hrad. Bol pravdepodobne spustošený vpádom poľských vojsk koncom 15. storočia.
Neďaleko od hradu aj v 15. storočí vo Svidníku pulzoval život. Sútok, ústie Ladomírky s Ondavou geograficky a hydrologicky podmienili, že pôvodný Svidník vznikol ako spomínané dve dediny - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. Dvaja šoltýsi tu priviedli pôvodných vtedy nových obyvateľov do dvoch dedín, ktorí užívali zákupné právo. Na začiatku 15. storočia tu už existovali dve sídliská. V roku 1414 a 1416 sa uvádzajú ako “Possessiones... Zuydnegh et alteram Zuydnegh”. Nové obyvateľstvo bolo drvivou väčšinou rusínskej národnosti a východného cirkevného obradu.
Bola tu už aj farnosť. Prvá písomná zmienka o fare s farárom, zrejme dedičným je v Štátnom okresnom archíve v Bardejove, vo fonde Magistrát mesta Bardejova, sign. 2039. Uvádza sa ako Bagyko de Svidník a bagko /teda skomolene báťuško, báťko, ako vtedy, ba aj dodnes nazývali pravoslávnych farárov, popov/. Údaj je z roku 1478.
O starobylom rusínskom osídlení Nižného a Vyšného Svidníka a aj o tom, že boli dve samostatné dediny od začiatku, svedčí súdny záznam /ručiteľský záväzok/ v bardejovskej mestskej súdnej úradnej knihe, ktorej latinský názov je Iudicium bannitum 1416-1443. Bol spísaný v mestskej kancelárii v slobodnom kráľovskom meste v Bardejove 27. októbra 1434. Doteraz je to najstarší známy písomný údaj o Rusínoch vo Svidníku a na jeho okolí.
V ďalších rokoch sa priaznivejšie vyvíjal Nižný Svidník, v ktorom začiatkom 17. storočia jestvuje chrám a fara, dom šoltýsa, 9 poddanských domov a majer, ktorý pozostával z kaštieľa, mlyna, píly, záhrady a stavísk pre hospodárske zvieratá. Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva roku 1787 tu žilo v 43 domoch 299 obyvateľov.
V polovici 18. storočia význam Svidníka vzrastá, pretože sa stáva sídlom tretieho okresu Makovického panstva. Jeho majetky vlastnili Erdődyovci a Szirmaiovci. Zemepisná poloha Svidníka a jeho okolia v pohraničnom pásme bola príčinou, že jeho obyvateľstvo sa neraz ocitlo vo víre zlomových udalostí.
Na jar 1799 prechádzali cez Svidník do severného Talianska ruské vojská pod vedením generála G. L. Rebindera. Veľmi kruté voči miestnemu obyvateľstvu bolo devätnáste storočie. Po neúrodných rokoch vypukla cholera. Nepriaznivé hospodárske pomery a bieda boli v poslednej tretine 19.
Po prvej svetovej vojne Svidník a okolité obce patrili medzi najbiednejšie v republike. Národnostne sa obyvateľstvo i v rokoch najtuhšej maďarizácie hlásilo vo väčšine k rusínskej (ruskej) národnosti. V roku 1930 sa k tejto národnosti vo Vyšnom Svidníku prihlásilo 61% a v Nižnom Svidníku až 85% obyvateľov. V roku 1932 bola vo Vyšnom Svidníku otvorená meštianska škola.
Príslovečná bieda, zaostalosť a chudoba však sprevádzali obyvateľstvo tohto regiónu až do skončenia druhej svetovej vojny. Od roku 1956 sa v miestnom amfiteátri každoročne konajú Slávnosti kultúry Rusínov - Ukrajincov Slovenska. V meste sídli SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. Z unikátneho súboru východoslovenských drevených kostolíkov (cerkví) sa 12 národných kultúrnych pamiatok nachádza v blízkosti Svidníka. Najstaršou sakrálnou pamiatkou v meste je gréckokatolícky chrám z druhej polovice 18. storočia.
Povojnové obdobie je v znamení intenzívneho rozvoja celého svidníckeho regiónu. Keď v roku 1948 mal zlúčený Svidník 1037 obyvateľov, v roku 1991 to bolo už 11520 obyvateľov.
V centre mesta bola rekonštruovaná pešia zóna. V roku 2009 sa odovzdala do prevádzky významná dopravná stavba Preložka cesty I/74 - obchvat mesta. Priaznivcov športu potešilo odovzdanie nových tenisových kurtov , komplexná rekonštrukcia letného kúpaliska a sprístupnenie krytej plavárne pre verejnosť.
Gréckokatolícky Chrám Božej Múdrosti vo Svidníku je dôležitým duchovným centrom pre miestnych veriacich. História tohto chrámu je spojená s viacerými zaujímavosťami a významnými udalosťami.
Gréckokatolícky Chrám Božej Múdrosti vo Svidníku
História a vývoj chrámu
Farský Chrám Božej múdrosti pravdepodobne nebol postavený v celosti tak ako ho poznáme dnes - najprv bola postavená kaplnka, ktorá je teraz svätyňou chrámu, potom veža a nakoniec loď chrámu.
Z pokolenia na pokolenie sa zachovala správa, že na mieste, kde stojí dnešný gréckokatolícky farský chrám, sa spájali dve rieky, Ondava s Ladomírkou, v sútoku ktorých sa utopila dcéra poľského grófa, ktorý sídlil so svojím vojskom vo Svidníku. Na túto pamiatku dal spolu s veriacimi postaviť nablízku rieky malý oltár a neskôr malú kaplnku (dnes miesto v chráme pri žertveníku).
Významné udalosti
Významným momentom v histórii farnosti bola návšteva apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordana. V nedeľu 22. februára navštívil gréckokatolícku farnosť vo Svidníku, kde v Chráme Božej Múdrosti slávil spolu s prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ archijerejskú svätú liturgiu.
Homíliu predniesol vladyka Ján. Vychádzajúc z evanjelia Syropôstnej nedele zdôraznil dôležitosť odpustenia. Povedal, že odpúšťať ľuďom previnenia spáchané voči nám je veľmi dôležité pre náš vlastný život, a to z viacerých dôvodov. „Najprv si oslobodzujeme svoje vlastné srdce, ktoré keď zostane naplnené veľkou krivdou, môže nám spôsobiť chorobu a dokonca môže nás to vnútorne utýrať azda až k smrti. Odpustenie nám ďalej pomáha k dobrému spolužitiu s našimi blížnymi. Ale najdôležitejšie je to, že odpustenie nás stavia do pravdivého postoja pred naším Bohom, ktorého denne prosíme o odpustenie vlastných previnení a hriechov.“
Apoštolský nuncius v závere svätej liturgie na adresu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku uviedol: „Okrem toho, že táto cirkev je silná počtom a štruktúrou, je silná najmä svojou vierou.“ Pozval Svidníčanov robiť všetko pre to, aby ich nedávno postavený a posvätený nádherný Chrám Božej Múdrosti bol vždy plný. „Na jednej strane plný ľudí, ale na druhej strane nech prekypuje aj bohatstvom vašej viery a lásky.“
O minuloročnej reorganizácii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa vyjadril, že Svätý Otec Benedikt XVI. „chcel, aby mala vhodné podmienky pre svoje poslanie, ktorým je ohlasovanie evanjelia a sprostredkovanie daru spásy pre všetkých.“
Mons. Mario Giordana Prešovskú archieparchiu prvýkrát navštívil 17. augusta 2008, kedy bol kazateľom na archieparchiálnej odpustovej slávnosti v Ľutine. Terajšia jeho návšteva bola ďalším zoznamovaním sa so životom gréckokatolíkov a zároveň bola umocnením veľkosti toho, čo sa v tejto cirkvi udialo pred rokom, keď bola povýšená na metropolitnú cirkev sui iuris.
Ďalšie sakrálne stavby na Slovensku
Okrem Chrámu Božej Múdrosti vo Svidníku sa na Slovensku nachádza množstvo ďalších významných chrámov a kostolov, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii krajiny. Medzi ne patria:
- Bardejov - Bazilika sv. Egídia
- Košice - Dóm sv. Alžbety
- Spišská Kapitula - biskupská Katedrála sv. Martina
- Ladomirová - gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela
K majetku gréckokatolíckej farnosti vo Svidníku patrí aj malá kaplnka Panny Márie postavená neďaleko chrámu. Na jej mieste kedysi stála socha sv.
| Mesto | Názov | Typ |
|---|---|---|
| Svidník | Chrám Božej Múdrosti | Gréckokatolícky |
| Bardejov | Bazilika sv. Egídia | Rímskokatolícky |
| Košice | Dóm sv. Alžbety | Rímskokatolícky |
| Spišská Kapitula | Katedrála sv. Martina | Rímskokatolícky |
Vo Svidníku a jeho okolí pôsobí viacero gréckokatolíckych farností:
- Gréckokatolícka farnosť Svidník
- Gréckokatolícka farnosť Nižný Svidník (Svidník - Záhradná)
Mesto Svidník podporuje činnosť cirkví aj finančne.
Okrem farnosti v Záhradnej, gréckokatolícke farnosti pôsobia aj v ďalších mestách a obciach Prešovského kraja a celého Slovenska:
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Poprad
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Prešov - Sídlisko III.
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Prešov-Sekčov
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sabinov
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sečovce
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Snina-Brehy
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Stará Ľubovňa
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Šmigovec
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Torysky
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Trenčín
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Údol
- Gréckokatolícka cirkev, farnosť Vranov-Čemerné, Vranov nad Topľou
Medzi významné gréckokatolícke miesta patrí:
- Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov
- Gréckokatolícka eparchia Košice
- Gréckokatolícka eparchia Bratislava
- Gréckokatolícka farnosť Prešov - mesto - Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove
- Bardejov - mesto - farnosť sv.