Slovenské vianočné tradície: Od adventu po štedrovečerný stôl

Na Slovensku sa Vianoce začínajú už štyri týždne pred Štedrým dňom. Toto obdobie nazývame Advent. Je to tak trochu príprava na sviatky a tak trochu čas na vianočné nákupy. Pre mnohých december nesie posolstvo očakávania príchodu Ježiša Krista, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Poďme si pozrieť najkrajšie vianočné tradície Slovákov.

Adventné obdobie

Vianoce bývajú odjakživa husto opradené rôznymi zvykmi. Naši predkovia v minulosti mali takmer na každý deň nejaký pekný zvyk, obyčaj, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu jedinca, kolektívu. Ak sú v dome malé deti, stromček zvyčajne tajne zdobí matka. Do domu sa prináša tradične až na Štedrý deň. Dôraz sa kladie na celkovú výzdobu.

Adventný veniecTakmer v každej slovenskej domácnosti nájdete počas času Adventu adventný veniec. Je vyrobený z čečiny, ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje atmosféru Vianoc od štyroch nediel pred Štedrým dňom a ľudia ho umiestňujú na stôl či na dvere.

Adventný kalendárMilujú ho najmä deti a mladšie ročníky, ale nepohŕdnu ním aj dospelí. Obsahuje sladké vnútro z čokolády či inú cukrovinku - na každý deň do Vianoc jeden kus. Preto má adventný kalendár dvadsaťštyri okienok.

Štedrý deň a večera

Vianočný pôst„Keď vydržíš nejesť až do večera, uvidíš zlaté prasiatko!“ Štedrý deň, prípadne večer je známy už od 14. storočia, a ako už jeho samotný názov napovedá, bol spájaný s hojnosťou a najmä s obdarúvaním. Odjakživa bol na štedrý deň dodržiavaný prísny pôst, ktorý končil východom prvej hviezdy. Až vtedy sa všetci príslušníci rodiny mohli zísť pri štedrovečernom stole. Tento zvyk platí dodnes.

Šupina z kapraČo sa vkladá počas štedrej večere pod obrus? Šupina z kapra. A prečo sa to vlastne robí? Mala by totiž zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich stále viac pribudlo. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich na ďalšie obdobie dostatok.

Zvyky spojené so štedrovečerným stolom

Hviezda v jablkuHlava rodiny, často otec - vyberá jablko a rozreže ho priečne na polovicu. Ak je uprostred jablka hviezda, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Otec potom nakrája jablko tak, aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny. S touto tradíciou ale nemusí byť spojený len príjemný zážitok. Ak bol stred jablka v tvare kríža, rodinu čakala nasledujúce obdobie choroba alebo smrť.

Kapor so zemiakovým šalátomŠtedrovečerná večera začína oplátkou s medom a pokračuje kapustnicou alebo strukovinovou polievkou. Strukoviny totiž symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice alebo hrachu v hrnci malo byť v rodine peňazí. Nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Vyprážaný kapor alebo rybie filé so zemiakovým majonézovým šalátom, niekde sa robil iba zemiakovo-cibuľový šalát, inde zase opekané zemiaky. Kedysi nasledovala aj krupicová kaša, ktorá kolovala okolo stola pre všetkých členov rodiny.

Jeden tanier navyšeJeden tanier navyše neznamená, že niekoho nutne čakáte. Prestiera sa pre náhodného hosťa, ale ide najmä o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Niektoré rodiny takto prestierajú pre zosnulých členov rodiny.

Cesnak na stoleCesnak by počas Vianoc nemal chýbať na stole nikomu. Ide predsa o najúčinnejší prírodný liek a ten má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka. Z minulosti vieme, že gazdiná, ktorá pripravila večeru, spravila krížik na čelo strúčikom cesnaku namočeným do medu všetkým svojim deťom a manželovi.

AperitívVráťme sa ešte na chvíľu pred čas, kedy budete jesť oplátky s medom. Dospelí si v Štedrý deň pred večerou zvyknú naliať tvrdý alkohol a tým ukončiť celodenný pôst.

Nesmieš odísť od stola!Od stola by sa odchádzať nemalo a najmä nie v Štedrý večer. Má to zákazáné aj gazdiná. Preto by všetky dobroty a potrebné veci mali byť pripravené už na stole. Pokiaľ sa niekto postaví, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel.

Vianočné cukrovinkyVianočné pečivo sa vypeká už niekoľko dní pred Štedrým dňom. Z minulosti vieme, že gazdiná musela mať cukrovinky dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov. Dávna slovenská tradícia hovorí, že gazdiná si po vymiesení cesta utierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili.

Orechy v rohuAj dnes nájdete v takmer každej tradičnej slovenskej domácnosti počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome.

Vianočné tradície udržiava každá krajina na svete. Niekde sú tieto zvyklosti odlišné, inde zas podobné so štátmi naokolo. Aké vianočné tradície si pripomínajú v krajinách EÚ? Sú tu veľmi dôležité vianočné stromčeky.

Vianočné tradície v krajinách EÚ

Pozrime sa, ako sa slávia Vianoce v niektorých krajinách Európskej únie:

• Rakúsko: Každé väčšie mesto má na námestí postavený veľký vianočný stromček. Doma ho zdobia zlatými a striebornými ozdobami a hviezdami zo slamy. Vianoce sa začínajú sláviť okolo 16.00 na Štedrý deň, kedy sa prvýkrát rozsvieti stromček a ľudia okolo neho spievajú koledy. Medzi ozdobami nájdeme sviečky a prskavky. Pre deti sú najdôležitejším prvkom výzdoby sladkosti, čokoláda rôznych druhov a želé krúžky. Deti veria, že stromček zdobí Christkind a tiež im necháva darčeky pod stromčekom.
• Holandsko: Samotný Štedrý deň je v Holandsku oveľa pokojnejším dňom než Mikuláš. Oslavuje sa návštevou kostola a spoločným rodinným jedlom ako aj inde. Popoludní sa v kostole koná špeciálna vianočná udalosť, kde sa rozpráva vianočný príbeh a iné príbehy. Tie sú často jedinými darčekmi, ktoré deti na Štedrý deň dostanú, pretože väčšinu darčekov už dostali na Mikuláša. Ak už nejaké drobnosti holandské deti dostanú, veria, že Santa Claus (nazývaný aj Vianočný muž) prichádza z Laponska vo Fínsku, aby im ich doniesol.
• Belgicko: Belgičania mávajú vedľa tradičného stromčeka umiestnený ďalší symbol Vianoc - betlehem. Niektorí ho majú dokonca v životnej veľkosti vo svojich záhradách. Vo väčšine dedín sa pri kostole uskutočňujú živé betlehemy so skutočnými zvieratami (osol, ovca, vôl). Atmosféru dotvára zborová hudba. Tunajší ľudia obľubujú vyzdobiť si aj vonkajšiu časť domu svetlami, sobmi alebo Mikulášom, ktorý sa šplhá po streche. Pod stromček sa dávajú menšie darčeky a rozbaľujú sa na Štedrý deň.
• Anglicko: Vianoce sú v Anglicku najväčším obdobím večierkov. Stále je tu typické posielanie vianočných pohľadníc. Táto tradícia siaha do začiatku 19. storočia a rozvinula sa s rozvojom poštovej služby. Mnoho ľudí posiela a dostáva každé Vianoce päťdesiat alebo dokonca sto kariet a potom sa používajú ako súčasť vianočnej výzdoby. Speváci spievajúci koledy na uliciach, pretože Briti majú veľmi radi spev a spievanie je súčasťou ich života, či už v škole, s priateľmi alebo v kostole. V dňoch pred Vianocami sa na mnohých veľkých uliciach a v nákupných centrách stretávame s koledníkmi.
• Rumunsko: Rumunské oslavy Vianoc sa začínajú na Štedrý deň, keď ľudia za spevu kolied zdobia vianočný stromček cukríkmi, ručne vyrobenými ozdobami a farebnými svetielkami. Domy sa zdobia imelom symbolizujúcim šťastie a bohatstvo. Na Štedrý večer chodia do ulíc skupinky rozradostených detí a mladých ľudí spievať koledy a rozprávať príbeh o narodení Ježiša. Počas toho želajú zdravie, šťastie a lásku. Najmä na dedinách chodia od domu k domu a každá rodina ich odmeňuje domácimi koláčmi, ovocím a niekedy aj peniazmi.
• Bulharsko: V Bulharsku sa slávia Vianoce 25. decembra, napriek tomu, že tu vyznávajú východné pravoslávne náboženstvo. Riadia sa totiž podľa gregoriánskeho kalendára. Koledníci chodia na Vianoce od domu k domu po dedinách začínajúc o polnoci na Štedrý deň. Tieto skupiny zvyčajne tvoria mladí muži oblečení v tradičných krojoch, ktoré sa líšia v závislosti od regiónov. Koledníci sa na tieto sviatočné vystúpenia špeciálne pripravujú. Často spievajú celú noc. Keď prídu k nejakému domu, spievajú pieseň o ňom, ktorou ho chvália a želajú mu všetko dobré.
• Maďarsko: V Maďarsku je veľmi obľúbená tradícia polnočnej omše. Väčšina ľudí ide do kostola po vianočnej večeri. Deti dúfajú, že si po príchode odtiaľ pod vianočným stromčekom nájdu nejaké darčeky. Vianočné stromčeky sú veľmi obľúbené a zvyčajne sa zdobia na Štedrý deň, ale niektorí ich stavajú a zdobia na Mikuláša.
• Chorvátsko: V Chorvátsku sa tradične zdobia ozdobami v tvare ovocia. V minulosti to bývali kúsky naozajstného čerstvého alebo sušeného ovocia. Vo vidieckych častiach krajiny je stále zvykom priniesť na Štedrý večer do domu slamu ako symbol budúcej dobrej úrody ako kedysi. Na Štedrý deň sa do domu tiež tradične prinášalo a zapaľovalo poleno nazývané badnjak (znamená Štedrý večer). V súčasnosti má však už málokto krb. Darčeky sa zvyčajne vymieňajú na Štedrý večer.
• Srbsko: Srbsko sa vyznačuje tým, že tu sa neslávia Vianoce 24. a 25. decembra ako v iných krajinách, ale až 6. a 7. januára. Riadia sa totiž nie gregoriánskym, ale juliánskym kalendárom. Vianočný stromček sa začína zdobiť okolo 19. decembra, kedy u Srbov chodí Mikuláš. 6. január je pôstnym dňom. Kedysi sa v tento deň vybrala hlava celej rodiny ráno do lesa po strom (badnjak) - najčastejšie dub, ktorý sa dával horieť do krbu. Na Vianoce chodí vinšovať najmladší člen rodiny (ktorý aj dostáva darčeky - cukríky, oblečenie, peniaze) ostatným rodinám, pretože deti a mladí majú najpevnejšie zdravie.
• Litva: Obľúbenými ozdobami vianočného stromčeka v Litve sú ozdoby z bielych papierových slamiek. Často sú v tvare hviezdičiek, snehových vločiek a iných geometrických tvarov. Tradíciou je rozložiť slamu na doske stola a prikryť ju čistým, bielym obrusom. Stôl sa potom ozdobí sviečkami a malými vetvičkami z jedličky. Slama ľuďom pripomína Ježiška, ktorý leží v jasliach. Povera hovorí, že ak spod obrusu vytiahnu kúsok slamy a bude dlhý, dožijú sa dlhého života.

Tieto tradície sa líšia od krajiny ku krajine, ale všetky majú spoločné to, že Vianoce sú časom rodiny, priateľstva a radosti.

Vianočné sviatky sa na Cypre slávia od 24. decembra do Troch kráľov. Vianočné darčeky deťom na Cypre rozdáva až na Nový rok ráno Ai - Vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček.

Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V menších mestách sú obľúbené „živé" jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí „vianočné hry", ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom.

Keďže sú Gréci pomerne nábožensky založeným národom, z toho sa odvíjajú aj tradície vianočných sviatkov. Na Štedrý večer obchádza v mestách deti a nosí im darčeky. Na vidieku chodia deti z domu do domu a spievajú vianočné koledy - kalandá. Za to dostávajú od navštívených sladkosti. Ešte pred niekoľkými desaťročiami Gréci nepoznali pojem vianočný stromček. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára.

Vianoce sú sviatkom pokoja, pohody a rodinnej atmosféry. Symbolom Vianoc na Slovensku sú predovšetkým stromček, darčeky a štedrovečerný stôl a aj tieto zvyky boli na Slovensku v minulosti úplne iné ako je tomu v súčasnosti. Vianočný stromček sa dostal na Slovensko z Nemecka a Rakúska na konci 18.storočia a to predovšetkým do miest, pričom postupne sa udomácnil aj na vidieku. Ešte výraznejšie zvyky mali naši predkovia v nosení zelených vetvičiek do domov a to už hlboko v predkresťanskom období, keďže zeleň symbolizovala život a prosperitu.

tags: #bedy #pridu #vianoce