Vianoce sú čas radosti, pokoja a obdarovávania. Deti, a aj mnohí „veľkí“ sa na Vianoce najviac tešia kvôli množstvu darčekov. Ale aký je ten najväčší dar, ktorý môžeme prijať?
Počas prvého vianočného rána dal Boh svetu najlepší dar zo všetkých - Jeho Syna. Ježiš prišiel na svet ako batoľa. To je Boží dar svetu pre všetkých ľudí. Tak, ako iné dary, aj tento dar musí byť prijatý osobne. Boh vám dal Spasiteľa, Ježiša. A v ňom nám dáva svetlo, pokoj, radosť, silu, lásku, pravdu...
Vianoce a kresťanský rok
Cirkev nám dala kresťanský rok ako organizujúci princíp našej každodennej snahy byť s Kristom teraz i naveky. V rámci liturgického kalendára uvažujeme nad Kristovým životom a slávime ho. Cirkev opakuje tento cyklus rok čo rok, aby nás poučila a usmernila, ako máme putovať k večnému Jeruzalemu. Tento cyklus dní a rokov nie je nekonečný ani uzavretý do seba.
Konferencia katolíckych biskupov USA nám pripomína: „Adventné obdobie je časom prípravy, ktorý upriamuje naše srdce i myseľ na Kristov druhý príchod na konci časov, ako aj na výročie Pánovho narodenia na Vianoce. Prvá časť adventu sústredí naše myšlienky na Kristov druhý príchod v posledný deň. Preto začíname kresťanský rok uvažovaním o konci času. Teraz kráčame s Kristom, ktorý je v skrytosti, aby sme boli s ním, až príde súdiť živých i mŕtvych.
Druhá časť adventu sústredí naše myšlienky na narodenie toho, ktorý napĺňa všetky proroctvá dané izraelskému ľudu. Úžasná realita Vtelenia volá po našej plnej pozornosti.
Advent nám má pripomenúť, že ak chceme primerane osláviť Boží príchod medzi nás, musíme konať pokánie a viac sa modliť. Toto je nevyhnutné, ak chceme byť naozaj pripravení na Kristov druhý príchod a uctiť si jeho narodenie v Betleheme v duchu poklony podľa vzoru pastierov a mudrcov.
Dar a odplata
Medzi darom a odplatou je výrazný rozdiel. Odplata je niečo, čo sme si zaslúžili alebo zarobili, ale dar sa dáva zdarma. Všetci ľudia sú hriešnici. A odplata za hriech je smrť. Všetci ľudia si zároveň zaslúžia večné oddelenie od Boha. A tak Boh vo svojej láske poslal svojho Syna, aby zomrel na kríži namiesto nás.
Boží dar večného života je istý, avšak musí byť prijatý ako dar. Evanjelium podľa Jána 1, 12: „Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ Je to skrze vieru v Ježiša Krista samotného, že sa znovuzrodíte - do Božej rodiny. Len Boh môže odpustiť vaše hriechy.
Tým darom je Spasiteľovo narodenie. Spása je dar, ktorý získame, keď uveríme v Ježiša Krista ako nášho osobného Spasiteľa.
Pôvod vianočných sviatkov
Pôvod vianočných sviatkov siaha do 4. až 3. storočia a existuje niekoľko jeho verzií. Podľa jednej sa slávilo Kristovo narodenie 25. decembra ako kresťanská odpoveď na pohanskú oslavu nepremožiteľného slnka - sýrskeho božstva, pod ktorým chcel rímsky cisár Aurelián od roku 274 zjednotiť svoju ríšu. Slávilo sa okolo zimného slnovratu, kedy sa končia stále dlhšie noci a začína sa predlžovať deň.
Svätý Otec Benedikt XVI. v knihe Duch liturgie však s touto interpretáciu nesúhlasí a odvodzuje termín aj myšlienkovú náplň Vianoc od 25. marca, ktorý sa podľa tradícií rozšírených v staroveku chápal ako deň Kristovej smrti, počatia ale aj stvorenia sveta. Kristovu smrť kladie na 25. marec tradícia, o ktorej máme správy od prelomu 2. a 3. storočia u Tertulliána. Zároveň sa rozvíjala aj tradícia, podľa ktorej bol tento deň prvým dňom stvorenia a 28. marec, štvrtý deň, kedy bolo stvorené slnko, dňom Kristovho narodenia.
Ešte v priebehu 3. storočia sa však 25. marec ustálil ako dátum Kristovej smrti aj Kristovho počatia, a tak sa deväť mesiacov nato slávil 25.
Tajomstvo tohto prastarého sviatku si v dejinách kresťanstva našlo veľké množstvo rozmanitých umeleckých stvárnení. Spev anjelov pri Ježišovom narodení Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle (Lk 2,14)opakujeme každú nedeľu pri svätej omši.
Najstaršie vianočné hymny sú Vox clara a Christe Redemptor omnium zo 4. storočia, z 5. storočia pochádza abecedný hymnus A solis ortus cardine. Z 13. storočia pochádzajú z františkánskeho prostredia nielen jasličky znázorňujúce Svätú rodinu s narodeným Kristom, ale aj hymnus Stabat Mater speciosa, protipól k žiaľnej Stabat Mater dolorosa. Adeste fideles pochádza v dnešnej podobe zo 17. storočia, aj keď pravdepodobne vychádza zo starších verzií.
Mnohé ľudové zvyky, ako je vianočný stromček, koledovanie či dávanie darčekov, nie sú kresťanského pôvodu, ale boli ľahko včlenené do vianočného slávenia.
Prijatie daru a očakávanie
Ako darovať dobrý darček | Jennifer Rothschild | TEDxUF
Ann Voskampová v adventnej príprave s názvom Najväčší Dar ponúka svojim čitateľom rozbaľovanie celého ľúbostného príbehu Vianoc. Ak poznáte Krista ako najväčší Dar, máte dar, ktorý nespočetné milióny ľudí nemajú. Vo svojej knihe Najväčší dar nás sprevádza obdobím Adventu až k jasličkám Novonarodeného. Dvadsiatimi piatimi dňami sa tiahne tematika Jesseho stromu - objavujeme rodokmeň Ježiša Krista, každý deň jeden príbeh, postava, až k vrcholu stromu, ktorým je Kristus.
Jesseho strom je skvelou pomôckou na to, aby ste v adventnom čase mohli rozbaľovať ľúbostný príbeh Vianoc, pretože sám Darca sa stal Darom.
Advent je časom čakania, požehnaného čakania, plného vedomia toho, že z kmeňa Jesseho vypučí ratolesť. Ann hovorí, že skutočne tým najväčším darom je Božia prítomnosť: „Boh dáva Boha a my musíme len spomaliť, aby sme rozbalili najväčší dar času: čas v jeho Slove, v jeho prítomnosti, čas pri jeho nohách.“ Nič viac nám ani nemôže dať, je to to najvzácnejšie a on nám to (teda seba) v každej chvíli túži darovať. A my potom môžeme tento Dar darovať ďalej našim bratom a sestrám.
Vo svojich zamysleniach k Jessseho stromu nás vovádza aj do toho, že je pre nás oveľa ťažšie prijať dar ako darovať, a práve prijímanie si vyžaduje pokoru. „Toto je chronológia milosti, chronológia Vianoc: skôr ako sme povolaní dávať, sme povolaní prijímať. To môže byť najťažšie.“
Štedrý deň je výnimočný aj tým, že si v ňom navzájom dávame dary, ktoré nemusia byť materiálnej povahy. JEDEN DRUHÉMU si môžeme darovať skutočnú lásku a pravú úctu, povzbudenie a odpustenie, dobré slovo, úsmev, poďakovanie, záujem o druhého. Darovať si môžeme sviatočnú atmosféru, ktorá dýcha pokojom, nádejou, radosťou...
My však buďme múdri a nedajme si ukradnúť skutočné Vianoce! Prijmime Boží dar, ktorým je Ježiš, náš Spasiteľ. On nás svojím životom učí, že prijať ho znamená deň čo deň sa stávať nezištným darom lásky pre všetkých. Preto si na Vianoce dávame navzájom dary, že pravým darom pre nás je Ježiš.
Vianoce v srdci
Svätá rodina má nám byt všetkým vzorom a príkladom. Tak ako Ježiš, tak i každé dieťa je Božím darom. Narodenie Ježiška je pre nás radosťou, ale pre svätého Jozefa a pre Pannu Máriu to vôbec nebolo ľahké. Veľmi ťažko sa putovalo Panne Márii na hrboľatej a dlhej ceste. A keď prišli do Betlehema, nikde ich nechceli prijať, lebo Mária čakala dieťa a ľuďom bolo veru ťažko poskytnúť im pomoc.
Dobrotivý Boh im predsa nenechal samých. Pomohol im, aby našli hoci aj chudobnú betlehemskú maštaľ a tam Panna Mária darovala svetu Spasitela a kráľa. Vidíte? V chudobe, v pokore a v tichosti koná Pán Boh veľké veci.
Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza stále chce k nám prísť.