Kežmarok, mesto s bohatou históriou, je domovom významnej rímskokatolíckej farnosti, ktorej dejiny siahajú hlboko do stredoveku. Centrom farnosti je Bazilika sv. Kríža, architektonický skvost, ktorý prešiel mnohými prestavbami a úpravami. Tento článok sa zameriava na dejiny farnosti a architektúru baziliky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Kežmarku.
Bazilika sv. Kríža v Kežmarku
Dejiny farnosti Kežmarok
Pred románskym farským kostolom stáli v Kežmarku tri samostatné osady s vlastnými farskými kostolmi a cintorínmi. Najstarším z nich bol Kostol sv. Michala, ktorý stál na vŕšku na ľavom brehu rieky Poprad. Patril osade kráľovských strážcov hraníc a starej obchodnej cesty, ktorá spájala Orient s Baltským morom.
Podľa listiny z roku 1329 Kežmarčania zaujali územie, ktoré kedysi patrilo osadám strážcov a rybárov. V dokumente sa uvádza “de villis”, takže išlo minimálne o dve osady. Jednou zo spomínaných osád bola osada pri Kostole sv. Michala, v mieste a nad dnešnou železničnou stanicou. Zvyšná časť základov pochádzajúca z konca 12. storočia bola odkrytá pri archeologickom výskume v roku 1987.
Druhou osadou, ktorá sa spomína v listine z roku 1329, bola osada rybárov rozprestierajúca sa približne v priestoroch ulice dodnes nazývanej “Starý Trh “ a v okolí dnešného Kostola sv. Kríža. V listine z roku 1383 sa spomína, že na mieste dnešného Kostola sv. Kríža bola kedysi drevená kaplnka.
S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia, okolo roku 1320, k prestavbe Kostola sv. Kríža. Kostol sv. Alžbety, ako nepotrebný, v roku 1368 darujú rehoľníkom - strážcom Božieho Hrobu z Lendaku. Od roku 1383 je horný Kostol sv. Kríža definitívne označovaný ako jediný farský kostol na území mesta a dolný Kostol sv. Alžbety ako jeho filiálka.
Architektonický výskum v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. 25. apríla 1433 napadli mesto vojská husitov. Nasledujúci požiar a neskôr zemetrasenie v r. 1443 kostol silno poškodili.
Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola. V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Prestavba zväčšila chrám južným a východným smerom. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby.
Architektúra Baziliky sv. Kríža
Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu.
Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi.
Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami. Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.
Interiér Baziliky sv. Kríža
Pastofória a južná predsieň
Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Z prestavby okolo r. 1320 pochádza výklenkové pastofórium s trojuholníkovým štítom so zuborezom a zvyškami polychrómie Baránka. Druhé pastofórium z r. 1444- 1486 je v podobe vežičky s fiálami, krabmi a krížovými kyticami.
V r. 1486 postavili do svätyne vedúcu malú južnú predsieň so sedlovými portálmi v tvare oslieho chrbta s pravouhlým rámovaním a pretínajúcimi sa prútmi.
Sakristia a empora
Sakristia pochádzajúca z prestavby okolo r. 1320 má obdĺžnikový pôdorys a je klenutá troma poliami krížovej klenby s klinovými rebrami, dosadajúcimi na kružbové a ostrohové konzoly podobne ako v Levoči v gotickom kostole minoritov. Nad sakristiou sa nachádza neskorogotická empora otvorená do svätyne vysokými lomenými arkádami.
Trojlodie a portály
Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loď pseudohalového trojlodia. Trojlodie sprístupňujú dva portály. Južný portál je honosnejší, umiestnený pod otvorenou južnou predsieňou zaklenutou hviezdicovou klenbou.
Veža
Veža chrámu má základy z prvej polovice 13. storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu, odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier, ktoré majú blokový charakter. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy z r. 1591.
Symbolika a legendy
Kežmarský kostol patrí medzi takzvané halové kostoly, symbolizujúce rajskú záhradu. Klenba svätyne dosadá na 12 pilastrov, tak ako základy cirkvi spočívajú na dvanástich apoštoloch. Dva pilastre končia na konzolách s maskarónmi . Tie predstavujú polaritu stredovekého sveta: na južnej stene: tvár muža - alegória dňa , zdroj svetla ,pravdy a viery ; na severnej stene: tvár ženy - alegória Noci .
V klenbe hlavnej lode je veľký kruhový otvor. Od roku 1664 z neho visí luster ale jeho pôvodná funkcia bola iná. Cez tento otvor do nebies - Himmelsloch vystupoval zmŕtvychvstalý Kristus na nebesá.
Z vonkajšej strany chrámu ešte v roku 1802 sa spomínajú dve pozoruhodnosti - kamenárske diela osadené do stien. Na severnej strane pri druhej bráne obludná žaba (podľa historikov pamiatka na neďaleký močiar). Skôr sa však jednalo o klasicky stredoveký motív príšer- obludných tvorov zobrazených na vonkajších stranách chrámov , ktoré predstavujú porazené sily zla . Druhou pozoruhodnosťou exteriéru bola hlava sv.
Chronológia udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1383 | Prvá písomná správa o kostole sv. Kríža |
| 1433 | Napadnutie mesta husitmi a následný požiar |
| 1443 | Zemetrasenie, ktoré poškodilo kostol |
| 1486 | Osadenie vstupného portálu do svätyne |
| 1498 | Ukončenie neskorogotickej prestavby |
Veríme, že tento článok poskytol komplexný prehľad o histórii a architektúre úchvatného farského Kostola sv. Kríža v Kežmarku. Jeho bohaté dejiny a architektonická jedinečnosť ho radia medzi najvýznamnejšie pamiatky Spiša.