História farnosti Rožňava-Juh je úzko spätá s cirkevným životom v okolitých obciach. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu cirkevného života v obci Kunova Teplica, ktorá je súčasťou farnosti Rožňava-Juh.
História cirkevného života v Kunovej Teplici
Evanjelické cirkevné združenie v Kunovej Teplici bolo dôležitou súčasťou života obce. V Kunovej Teplici pôsobilo Evanjelické podporné pohrebné združenie, ktorého miestna pobočka bola dôležitou súčasťou života obce.
Matričné záznamy a demografické údaje
Matriky evanjelickej cirkvi a.v. v Kunovej Teplici sú cenným zdrojom informácií o živote a úmrtiach v obci. Matriky do roku 1839 a 1842 sú vedené latinsky, neskôr maďarsky.
- I. 1734-1760
- II. 1761-1787 - tieto sú v súčasnosti nezvestné
V matrikách sa nachádzajú aj záznamy o príčinách smrti, ktoré poskytujú obraz o zdravotných problémoch obyvateľov v minulosti. V 18. storočí sa uvádzali napríklad tieto príčiny smrti: abortus (predčasný pôrod, potrat), hydrop (svodnatieľka), variola (pravé kiahne), Týfus, Tumor (nádor), Apopplexia (mozgová porážka, mrtvica), Senectus (staroba), Disentéria (dyzentéria), Pleuritis (zápal pohrudnice), Colica (kolika) a i. Okrem už spomenutých epidémií moru - pestis v r.
I keď priemerná dĺžka života bola nízka (okolo 50 rokov), niektorí sa dožili aj vysokého veku, napr. 87 rokov Jacobus Fogasz (z. 15. 1.1803), 98 rokov Stephanus Molnár (z.24.12.1808), 100 rokov sa dožil Martinus Bodnár (z. 27.1.1826), 89 r. Susana Zementsik (z. 12.9.1827), 89 r. Elisabeth Genesi (5.3.1840), 91 rokov Dániel Tami (z. 3.9.1840), 96 rokov sa dožila Tami Jánosné (z.
V K. Teplici sa narodili aj dvojičky napr. 24.11.1823 Rosina et Barbora rodičia Martinus Kaszper coturnarius a Sophia Novak, krstní rodičia Joannes Demeter, Eva Filo, druhej Joannes Szabados a Susanna Mark. 16.7.1839 sa n. János a Julcsa, rodičia Mátyás Lehoczky a Susana Filo, krstný ifj. János Drenko.
V obci sa vyskytli aj tragické udalosti napr. 24.5.1849 sa utopila na Zúgó Sofia Marinová - mala 5 rokov. Bolo aj niekoľko smrteľných a iných úrazov napr.
Z cirkevných dozorcov ev. a v. v K. Teplici od r. 1840-1878 dozorcom bol: Mihály Czékus, zemepán (z. Fridi Keviczki - zemepán (n. 1822 - z.
História evanjelického kostola
Zo zápisníc sa dozvedáme, že 25. Apríla 1619 Eklézia ev. a v. v K. Teplici odčlenila od matkocirkvi v Štítniku. V zápisnici z r. 1803 (s.53) sa uvádza, že starý kostol veriaci navštevujú už skoro 200 rokov (teda bol vystavaný okolo r. 1609, pozn. aut. J. D.).
Prvá zápisnica je zo 17. novembra (v mesiaci Sv. Ondreja) 1795 písaná v dome Michala Gömöryho (cirkevného inšpektora) za prítomnosti týchto činovníkov: st. Ľudovít Czékus, Matej a Ondrej, Štefan Bodzay, Samuel Vietoris, vice senior farár Ján Trsztyenszky, školský majster Ján Komjáthy, starosta-sudca (falu Bíro) Štefan Demeter, Polgár ml. Štefan Lukáts a Ján Molnár, Michal Drenko, Matej Gentsi, Andrej Kováts a Pavel, Pavol Király, Ján Orbán a i.
V zápisnici sa spomína príjem farára, ďalej nebohý Matej Martinszky a súčasný majiteľ hámra v K. V zápisnici z 1. decembra 1795 sa spomínajú zeme, lúky patriace od založenia eklézie pre kostol, kazateľa a školského majstra (podľa opisu farára Andreja Vietorisa z r. 1730, ktorý to odpísal zo starších dokumentov uložených v cirkevnej truhlici - láde). Na s. 9-10 je opísaný vokátor pre farára) príjmy peňažné, naturálne, (ďalej školského majstra) mal napr. Blažejáciu, Gregoráciu, kantácie, za zvonenie, napravovanie vežových hodín a pod.) Uvedené sú vcelku podrobné údaje o škole (do ktorej prijímajú aj deti rím.kat.), učivo, vyuč. jazyk okrem latinčiny je maďarský, v jednej triede aj slovensky.
V zápisnici (z.//s.20) z r. 1796 sa okrem iného uvádza: „že starým želaním eklézie je aby budovy schátralého kostola veže boli obnovené a pri výstavbe kostola pričlenili aj vežu ku kostolu! (Z toho vyplýva, že veža bola osobitne s troma zvonmi a hodinami).
Zápisnica z r. 1798 ešte „prestavbu“ kostola odkladá a k predmetnej veci sa pristupuje až 25. v mesiaci Sv. Juraja 1802, kde v 7. Bode (s.47) sa píše o schátralom kostole a slabých základoch veže, preto sa rozhodli, že kostol i vežu si znovu vystavajú. Naplánovali zaistenie dreva, kameňa a i. stavebný materiál.
V r. 1802 sa uvádza, že niektoré deti v nedeľu vyčíňajú na ulici, preto vinníkov má dať richtár - sudca (bíró) do klady. Zápisnica z 1. dňa Šťastnej ženy (Boldog aszony) 1803 uvádza plán nového kostola v K. Teplici, vonkajšie rozmery: dĺžka 13 siah, šírka 6 a výška 5 siah. Majster (kladenia kameňov) Ignátz Brojek - predložil plán (kresbu) kostola a dohodli sa na financovaní a postupu prác (za účasti 16 mládencov) medzi nimi aj 2 učňovia. Tesárske práce vykoná Jozef Szelle, Nemec bývajúci v Rožňave, ktorý už staval viac kostolov.
Najprv zbúrali vežu (aby ešte v nedeľu mohli ísť do kostola, kde ich predkovia chodili skoro 200 rokov), aby mohli použiť kamene do základov. Najprv demontovali 3 zvony (povrazy si požičali z Plešivca).
Vnútorné zariadenie kostola - oltár dali do domu ženy Mateja Czékus, kazateľnicu, obrazy, stoličky, krsteľnicu a cirkevné nádoby (slúžiace k večeri Pána) odniesli do fary (parochie). Organ rozobral majster na výrobu organov a uložili na fare. „Chór“ a iné dosky odniesli do sýpky Samuela Vietorisa, podobne aj iné dosky, klince a železá. Pokiaľ sa staval kostol, bohoslužby sa konali v sýpke Vietorisa.
V zápisnici sú uvedené peňažné dary pre výstavbu kostola, napr. Ľudovít Czékus 120, Eva Czékušová 120, Matej Sturma 120, Samuel Vietoris 40 peňazí, atď., celkom 47+58 ľudí sumu 1278,02 (Rýn. zl.?) 19. v mesiaci pôstu (apríl) 1803 bol kostol rozobratý, ľud z dediny sa zišiel pri kostole, kde spievali cirkevné piesne a reč mal Štefan Pekár.
18. v mesiaci Sv. Michaela (september) 1803 sa konala v K. Teplici kanonická vizitácia - Samuel Nicolai z Prešova (za cirkevný obvod Tisa) spolu s Jurajom Ambrózym superintendantom zo Štítnika. 15. dňa v mesiaci Sv. Michala (september) roku 1805 práce okolo kostola boli v podstate ukončené. Výsviacka kostola bola 29. septembra 1805.
Bohoslužby začali pochodom do kostola o 9.00 hod. za zvukov organa, trombity, bubna a iných hudobných nástrojov. Výsviacku konali traja farári: Pavel Wallaszky vice senior z Jelšavy, Pavel Thomaschek farár z Jelšavskej Tepllice a Štefan Pekár miestny farár. Chór spieval maďarsky i slovensky. Slovensky kázal Pavel Wallaszky. Po výsviacke sa konal slávnostný obed pre 80 čestných hostí. Pre majstrov a staviteľov pridelili jedno-jedno itze= vína v škole.
V roku 1806 poverili Samuela Vietorisa, aby dal opraviť vežové hodiny v Rožňave. Starý zvon, ktorý ešte v roku 1811 bol v pivnici fary, dali preliať v roku 1812, keď ho aj inštalovali vo veži a pri skúšobnom zvonení sa aktéri pozabudli a rušili nočný kľud. 17. v mesiaci Turíc (Pünkösd napján=) roku 1827 konal kanonickú vizitáciu Pavel Jozeffy (superintendant, farár z Tisovca), reč od oltára predniesol slovensky.
21- prvým ev. a v. kazateľom v K. Teplici sa stal v r. 1828 Michal Baltzer (n.23.12.1796 - z. 1830). Ďalšie zápisnice sledujú cirkevný život v K. Teplici do roku 1865, keď sa konala rekonštrukcia - obnova kostola, na ktorú prispelo 86 cirkevníkov na podnet Michala Czékusa. Dali nové šindle z červeného smreka (ktoré natreli dechtom). Ján Molnár miestny tesár obnovil schodište do veže ku zvonom, konala sa výmaľba zadného krídla oltára a iné opravné práce od polovice marca do 4. novembra). Slávnostné bohoslužby sa konali 21.
Ďalším súborom cirkevných prameňov - dokumentov je Prothocollum ab Anno 1830 (hrubá viazaná kniha rkp. Bez paginácie (stránkovania), vedená spočiatku latinsky, potom maďarsky niekde aj nemecky. Obsahuje cirkevné nariadenia napr. 26.-27. mája 1867 je tu zápis z Kanonickej vizitácie (Püspöki egyházlátogatási jegyzőkönyv) - zapísal hl. Tajomník Karol Maday. Obsahuje zoznam farárov od roku 1619 (známe údaje) napr. 19. Farárom bol Štefan Pekár 1797- 1807, 20. Ján Szigethy 1807-1811, 21. Jozef Fridely 1811-1824, 22. Michal Balczer 1826-1830, 23. Gregor Mispál 1830-1836, 24. László Jeszenszky 1837-1844, 25. Mark Bodiczky 1844-1860, 26. Ľudovít Pálovics od r. 1860 (rodák z Lučenca 1836, študoval v Lučenci, Bratislave).
Uvedení sú cirkevní dozorcovia: 1698 Štefan Tőres, 1760 Ján Gömöry a Ľudovít Czékus, do 1808 ml. Samuel Szontágh, 1809-1817 Daniel Kerepesy, 1817-1837 Adam Czibur, 1837-1840 Eugen Kerepesy, od 1840 Michal Czékus. Uvedený je aj zoznam učiteľov od roku 1787 (pozri v časti školstvo). Počet obyvateľov v r. 1837 v K. Teplici bol 302 (mužov 106, žien 166), počet domov 66. Kostol je v strede obce: dĺžka 12 siah, šírka 6 siah, postavený v roku 1805, má 8 oblokov, 2 dvere (na juh a sever), kostol opravený v r. 1865.
Vnútorné zariadenie kostola
Uvedené je vnútorné zariadenie kostola, oltárny obraz, nápis za oltárom (s menami R.D. Andres Vjetorisz, Stephanus Czekus Anno MDCCXXXXIV Die 28 Aug., vymenované sú obrazy (Lutera, Rákócziho atď. - pozri pri opise kostola), kazateľnica, krstiteľnica, organ (7 registrový prestavaný r. 1805, opravený 1865, cirkevné nádoby. Bohno Inomine Domini curait Ecll. Aug. Confessioni addicto evangelica K-taploczensis, sub Inspectore Rey, Dno Lud. De Czékus“. Druhý zvon vážiaci 7 metrákov s nápisom: „Fusa per Beniamines Stephanides Losonczini Curait Ecclesia Aug. Evangelica Kuntaploczensis propus sumtibus Sub... Dna Daniele Farkas Kerepesi... Samuel Vietoris Anno 1812“ (tento zvon bol preliaty z najstaršieho zvona údajne pochádzajúceho zo 17. storočia). Tretí (malý zvon) má hmotnosť 1 metrák s nápisom: „Öntötte Schaudt András 1851“. Kostolné (vežové) hodiny (s ciferníkom na štyri strany). Uvedené sú údaje o matrikách od roku 1724, cirkevné zápisnice vedené do roku 1795. Cirkevná pečať - znázorňuje barana nesúceho zástavu s kruhopisom: „Sig. Paroch. Eccl. Evang. Aug. Kuntaplocziensis“, Cintorín, fara, údaje o škole, pôrodnou babou bola Mária Mihaliková, hrobárom Ján Orbán.
Kanonickú vizitáciu z 26. - 27. mája 1867 podpísal Ján Bartholomeides.
V poradí tretím významným prameňom sú zápisnice („A Kun Taploczi evang. Egyház határozatainak jegyzőkönyve“) vedené od roku 1875, keď ev. farárom bol Lajos (Ľudovít) Palarius, od 1906 Samuel Dendely (do dôchodku odišiel v r. 1935), Ján Balatazár (pôsobil v r. 1935-37), Béla Ivanics (1937-1953), od r. 1953 bol farárom Pavel (Pál) Szopóczy. Známym farárom bol Zoltán Száraz, ktorý dochádzal zo Štítnika.
Rektori a učitelia
Zo zaujímavých údajov treba uviesť - zápis v r. 1670-1673 až 1690 v K. Teplici nebol farár, len rektori. Do roku 1673 rektormi (učiteľmi) boli väčšinou farári. Z rektorov sú uvedení Krištof Iván (odišiel do Gemerskej Panice za levitu v r. 1693) a rektor Juraj Claudini (do K. Teplice prišiel r. 1723).
Architektúra kostola
Kostol ev. a v. klasicistický v Kunovej Teplici postavený v roku 1805, obnovený v r. 1865. Stručný opis kostola: Pozdĺžny sieňový priestor s oblým oltárnym uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami s klenbovými pásmi, ktoré dopadajú na rímsy nástenných pilierov. Na východnej strane interiéru murovaný chór, ktorý sa otvára do priestoru tromi arkádami. Na parapete chóru luisézne štukované festóny a rozety.
Klasicisticky upravená fasáda kostola bola pri prechode frontu v r. 1944-45 silne poškodená. Na oltári zo začiatku 19.storočia retardované prvky baroka i rokoka a starý barokový obraz Ukrižovaného z roku 1734 (zo starého kostola). Za oltárom oblý uzáver, členený nástennými maľbami s iluzívnou nikou, v ktorej sú postavy Martina Luthera, Juraja Rákócziho, Štefana Bocskaya a Filipa Melanchtona. Spomínané maľby boli vyhotovené okolo roku 1865. Klasicistická kazateľnica, krstiteľnica, patronátna lavica a organ sú z roku 1860-1870. Stavebnou zaujímavosťou ev. a v. kostola je predstavaná veža orientovaná na severovýchod. Nový cintorín sa nachádza nad bývalou farou. Zachované sú liatinové náhrobné kríže (vyrobené v miestnej železiarni).
Extreme Constructions: The Secrets of the Cathedrals
Saleziáni v Rožňave
V nedeľu 4. septembra komunita saleziánov dona Bosca začala svoju obnovenú činnosť v Rožňave. (Rožňava, 5. septembra 2016) - O 11:00 slávil provinciál saleziánov don Jozef Ižold sv. omšu na sídlisku Juh, ktoré diecézny biskup zveril saleziánom. Počas sv. omše veriaci poďakovali doterajšiemu správcovi farnosti dp. S. Kocúrovi. Popoludní o. biskup Mons. Stanislav Stolárik požehnal obnovenú kaplnku a dom komunity na nám. Baníkov.
V tento slnečný deň si na dvore saleziánskeho domu v radostnej komunikácii prišli na svoje pri rôznych súťažiach mladí i dospelí. Tí najmenší sa povozili na poníkovi. Do Rožňavy prichádzajú saleziáni na pozvanie diecézneho biskupa Stanislava Stolárika, ktorý ich vo svojom príhovore povzbudil: „Evanjelium dnešnej nedele hovorí o kalkuláciách. Najdôležitejšie je do našich počítaní zapojiť Boha. Potom bude naše dielo isté.“ Primátor mesta Pavol Burdiga vyjadril nádej, že saleziáni budú prínosom pre prácu s mládežou v meste. V Rožňave sa nachádza aj komunita saleziánok (Dcér Márie Pomocnice), ktorých provinciálna predstavená vyjadrila radosť z prítomnosti týchto dvoch komunít.
27. Rožňavský sídelný biskup Vladimír Filo svoje rozhodnutie o odchode Saleziánov z Rožňavy už nezmení. Ich pôsobenie v Rožňavskej diecéze, ktorá tak bude na Slovensku jedinou bez tejto rehole, ukončí v piatok 28. Potvrdil nám to v stredu generálny vikár diecézy Rastislav Suchý. Podľa našich informácií sa vo štvrtok popoludní do Rožňavy opätovne dostaví provinciál Saleziánov na Slovensku Karol Maník, aby sa pripravil na piatkové stretnutie na biskupskom úrade.
„Rešpektujeme kompetenciu diecézneho biskupa. V súčasnosti nevieme povedať, či sa nám podarí v takomto duchu spraviť všetky zmeny do 28. júna ako o to žiada Mons. Vladimír Filo. V Rožňave už je od stredy kňaz Stanislav Kocúr, premiestnený biskupom z farnosti v Podbrezovej, ktorý má mať na starosti novú farnosť na sídlisku Juh. „Za kňaza som bol vysvätený v Rožňave v decembri 2007, sporadicky sem chodievam,“ zveril sa nám. „Chcel by som nadviazať na všetko to dobré, čo rozbehli Saleziáni.
Na margo situácie ohľadne odchodu Saleziánov uviedol: „Nerád by som sa k tomu vyjadroval, nakoľko nepoznám tú problematiku kontaktu medzi Saleziánmi a biskupským úradom. Ako ďalej potvrdil, ako diecézny kňaz prišiel do Rožňavy z rozhodnutia biskupa. „Prišiel som sem pre ľudí, takže budem sa v plnej miere venovať ľuďom. Vo všetkom, čo tu Saleziáni rozbehli, a je to naozaj veľký prínos pre toto sídlisko, by som chcel pokračovať.
Lucia Blahúsová, učiteľka na strednej odbornej škole, mala na starosti ekonomiku a účtovníctvo miestnej pobočky Združenia saleziánskej mládeže Domka. Tá doteraz fungovala najmä vďaka prítomnosti Saleziánov, jeden z nich - Pavol Piatrov, bol jej šéfom. „Mám okolo seba v Domke kopu ľudí, aj mladých. Ako ďalej spresnila, plánujú uskutočniť všetky akcie, ktoré mali na leto naplánované. A čo hovorí na odchod Saleziánov z Rožňavy? „Neviem, čo mám na to povedať. Pre nás je to smutné, pre mňa tam bol druhý domov. Pán Boh vie, prečo to takto robí, určite s tým nejaký zámer má a niečo tým chce docieliť, takže s Božou pomocou pôjdeme ďalej.
„Niektorí sa už usmievali, že som prišiel akoby uzavrieť dielo v Rožňave. Cítim taký vnútorný pokoj, aj vzhľadom na to, čo priniesli tieto posledné chvíle. „Sme pripravení a myslím, že to je aj taká výsada nás Saleziánov, že kde bude Pán chcieť, tam nás dá. Na otázku, či sa pôjdu rozlúčiť aj so sídelným biskupom, odpovedal: „Ak bude príležitosť, nemáme s tým problém, len neviem ako je dostupný.
Stredajšia „rozlúčková“ svätá omša v podnikateľskom inkubátore na sídlisku Juh v Rožňave, na ktorej bolo v zaplnenej sále vyše sto ľudí, bola tak nateraz poslednou, ktorú celebrovali Saleziáni - už spoločne s novým kňazom. Tomu zodpovedala aj osobitná atmosféra a modré tričká s logom Domky a odkazom na 1. Za miestnu komunitu sa Saleziánom poďakovala Andrea Rudnayová, koordinátorka saleziánskych spolupracovníkov.
V posledných dňoch téma vynúteného odchodu Saleziánov z Rožňavskej diecézy vo verejnosti vygradovala, svedčí o tom aj veľký počet diskusných príspevkov a rekordná čítanosť našich článkov, zachytávajúca toto dianie: len za prvé tri dni tohto týždňa spolu 16 473 návštev podľa štatistiky Naj.sk, resp. 16 769 podľa štatisky TopList.sk, čo znamená v priemere viac ako 5 tisíc návštev denne. „Chcem vám poďakovať za prinesenie informácie o situácii v Rožňavskej diecéze a odchode Saleziánov z nej.
Som veriaci človek a nie je pre mňa podstatné, či autori článkov sú tiež, ale ďakujem za prínos informácii, ktoré zatiaľ nepriniesli iné médiá a kresťanské už vôbec. Zostrih momentov z poslednej sv. Rožňavský biskup Vladimír Filo požiadal Saleziánov don Bosca, aby opustili územie jeho diecézy. Dôvody nie sú známe. Saleziánky ostávajú v diecéze aj naďalej.
Biskup Filo oznámil saleziánom, že s nimi v meste Rožňava nepočíta, už pred rokom. Na oplátku im ponúkol správu novozriadenej farnosti v Lučenci. Rehoľníci mu odkázali, že sú ochotní pracovať aj v oboch mestách. Podľa slov saleziánskeho provinciála Karola Maníka boli pripravení v Rožňave opustiť budovu v centre mesta, ktorú zrekonštruovali a mali od diecézy v prenájme, a stiahnuť sa na Sídlisko Juh. Z biskupského úradu však prišla žiadosť, aby k 28. júnu saleziáni opustili diecézu úplne.
„Pomenovanie dôvodov, resp. prečo sa tak biskup rozhodol, ponechávame na ňom,“ napísali saleziáni vo svojom vyhlásení. Diecéza však o dôvodoch mlčí, na otázky médií nereaguje. Nepomohla ani petícia, ktorú veriaci osobne doručili biskupovi. Ten dosiahne kánonický vek 75 rokov, kedy musí každý cirkevný hierarcha abdikovať, o rok a pol. Biskupský úrad napokon pristúpil k menšiemu kompromisu a povolil saleziánom ostať v meste do konca leta.
„Na prázdniny je pripravených mnoho aktivít a podujatí s mladými a pre mladých. Počas týchto mesiacov prebehne komunikácia medzi rehoľou a biskupstvom ohľadom ukončenia nájmu,“ opísal pre Svet kresťanstva nasledujúce týždne hovorca saleziánov Peter Novák. K vzniknutej situácii sa rozhovoril koncom júna počas omše v Rožňave saleziánsky provinciál Karol Maník: „Preinvestovali sme milióny korún pre zveľadenie domu a jeho okolia, aby mohol naplno slúžiť, aj keď nebol náš.“
Dodal, že aj saleziáni sú len ľudia a dopustili sa chýb. „Chcem sa za to ospravedlniť vám, aj pánovi biskupovi. Niektoré nám asi nevie odpustiť, neboli úmyselné, a niekedy to možno ani neboli chyby iba uhol pohľadu.“ Kázeň saleziánskeho provinciála Karola Maníka. V závere kázne spomenul, že aj don Bosco prišiel do konfliktu s biskupom, ale keď sa ich spor dostal až do Vatikánu, stiahol sa. „Dnes nikto nepozná meno toho biskupa. Ale don Bosca pozná celý svet. Lebo je svätý,“ povedal Maník a dodal: „Vidíte, história sa možno opakuje.“
Prítomných povzbudil, že aj keď saleziáni z diecézy odídu, Don Bosco v nej ostane. „Bude tu prítomný cez naše sestry saleziánky, cez saleziánskych spolupracovníkov a cez všetkých vás, ktorí ste dostali saleziánsku formáciu. Jeho dielo nekončí, práve naopak.“ Počas 23 rokov pôsobenia v meste prišli so saleziánmi do kontaktu mnohí veriaci, ktorí neskrývajú smútok z ich odchodu. Rozlúčiť sa s nimi prišli počas omše, na ktorej bol prítomný už aj nový kňaz Stanislav Kocúr. Či budú môcť saleziáni počas leta verejne slúžiť omše, záleží na ňom.
„Žiadna iná organizácia v meste nemá toľko aktívnych dobrovoľníkov pre prácu s deťmi, ani takú podporu verejnosti, ako práve saleziáni,“ napísal na portáli infoRoznava.sk Michal Valaštek. „Dôvodov, prečo by saleziáni v Rožňave ostať mali, je teda nespočetne veľa.
| Meno a priezvisko | Funkcia | Dátum narodenia |
|---|---|---|
| Vladimír Filo | Rožňavský sídelný biskup | Neznámy |
| Karol Maník | Provinciál Saleziánov na Slovensku | Neznámy |
| Stanislav Kocúr | Kňaz | December 2007 (vysvätený) |
| Lucia Blahúsová | Učiteľka, ekonómka | Neznámy |
| Pavol Piatrov | Salezián, šéf Domky | Neznámy |
Don Bosco