Duch oživuje, telo nič neosoží: Hlbší význam biblického posolstva

Výrok "Duch oživuje, telo nič neosoží" (Jn 6,63) je kľúčovým biblickým posolstvom, ktoré poukazuje na dôležitosť Ducha Svätého v živote veriaceho človeka. Moc zla sa v priebehu stáročí natoľko rozmohla, že desí pomyslenie, ako ľahko si satan ľudstvo zotročil. Odolať hriechu a zvíťaziť nad ním môže len mocné pôsobenie tretej božskej Osoby, ktorá mala prísť v neobmedzenej sile a v plnosti božskej moci. Duch má prísť ako znovuzrodzujúci činiteľ, bez ktorého by Kristova obeť zostala bez účinku.

Dielo Ducha Svätého

Duch Svätý robí účinným dielo, ktoré vykonal Vykupiteľ sveta. On očisťuje srdcia ľudí. Prostredníctvom Ducha Svätého sa veriaci stáva účastníkom božskej prirodzenosti. Tieto úžasné myšlienky zjavujú, aký význam má oživujúce dielo Ducha Svätého! Predsa však musíme stále pamätať na to, že Ježiš sa nikdy nikomu nevnucoval, a nerobí to ani Svätý Duch.

Uvedenie do pravdy

Duch Svätý nás bezpochyby uvádza do pravdy o Ježišovi. Duch Svätý nás uvádza do pravdy. To znamená, že nás privádza k Ježišovi, pretože on sám povedal: "Ja som... pravda..." (Ján 14,6) Kľúčovou pravdou o Ježišovi je, že zomrel ako obeť za hriechy sveta. Nezáleží na tom, aké dôležité je o Ježišovi všetko ostatné, pretože v konečnom dôsledku všetko vrcholí v jeho zástupnej smrti za človeka. Akákoľvek teológia, ktorá ignoruje alebo oslabuje túto skutočnosť, uniká spod pôsobenia Ducha Svätého, ktorý nás uvádza do "celej pravdy" (Ján 16,13).

Spasenie a spravodlivosť

Ako kresťania veríme, že základom našej nádeje a nášho prijatia u Boha nie je nič, čo môžeme sami urobiť. Nie sú to nijaké skutky spravodlivosti, ktoré môžeme vykonať, dokonca ani nijaké ovocie Ducha, ale jedine spravodlivosť Ježiša Krista, ktorá nám je pripočítaná prostredníctvom viery. Toto je naša istota, naša záruka, jediný istý základ, na ktorý sa môžeme spoľahnúť. Vďaka zásluhám Kristovho dokonalého života, ktoré nám boli udelené len vďaka Božej milosti - čo je nezaslúžená priazeň voči nám, spurným hriešnikom - a ničomu inému, nejestvuje pre nás odsúdenie ani teraz, ani na súde.

Premena a posvätenie

Duch nielen pracuje pre nás a vedie nás k Ježišovi, ale aj v nás pôsobí a mení nás. V našom živote zviditeľňuje spasenie, ktoré máme v Ježišovi. Ježiš môže žiť v ľuďoch jedine prostredníctvom svojho Ducha. Kristus napĺňa našu myseľ Svätým Duchom. Keď Boh koná v človeku a pre človeka, koná to prostredníctvom svojho Ducha.

Život v Duchu vs. život podľa tela

Ak žijeme podľa tela, umrieme; ak nemáme Ducha, ktorý v nás pôsobí, nie sme Kristovi. Podľa Pavla by sme mali byť mŕtvi telu; inými slovami, nemali by nás ovládať naše telesné túžby. Ten istý mocný Duch, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, teraz pôsobí v nás, umŕtvuje nás hriechu a oživuje pre spravodlivosť. My, ktorí sme boli kedysi v hriechu (Ef 2,1), sme teraz prostredníctvom Ducha mŕtvi hriechu a živí Bohu (Rim 6,11).

Všimni si, do akého kontrastu Pavel dáva "skutky" tela a "ovocie" Ducha (v. 19.22). Aj tu Pavel hovorí veľmi jasne: Ak konáte veci tela, umriete, budete zatratení. Zaujímavé je aj to, do akého protikladu dáva "skutky" tela a "ovocie" Ducha. Azda Pavel porovnával to, ako žneme z tela, čo sme z tela zasiali. Inými slovami, hriech je to, na čom sme pracovali, kvôli čomu sme trpeli a napokon zožneme jeho ovocie.

Ak prinášaš ovocie Ducha, automaticky poslúchaš zákon, a preto ťa neodsudzuje. Ovocie Ducha je vyjadrením tohto zákona, podobne ako skutky tela sú jeho porušením. Pavel sa snažil viesť ich k niečomu vyššiemu než mŕtvym skutkom, ktoré ich nemôžu zachrániť.

Všetci sme sa od prírody narodili z tela. Našou jedinou nádejou je znovuzrodenie, obnova a účasť na božskej prirodzenosti. Božskú prirodzenosť nám sprostredkuje alebo vštepuje Duch prostredníctvom Božieho slova. Obnova, oživenie neznamená, že v našom prirodzenom živote sme dosiahli najvyššiu úroveň, ale že božský život zhora bol vštepený nám, ktorí sme "boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch".

Život človeka, ktorý prežil znovuzrodenie, sa vyznačuje sebazaprením, obetavosťou a zrieknutím sa hriešnych túžob. Aj keď to sami od seba nikdy nedokážeme, Duch Svätý, ktorý v nás pôsobí, nás privedie k bodu, keď sa budeme musieť rozhodnúť, či sa podriadime jemu a budeme odporovať telu. Ak sa tak rozhodneme, dá nám silu k poslušnosti. Všetko vlastne závisí od našej vôle.

Život v spoločenstve s Duchom Svätým

Ježiš tu už nie je v tele, ale v Duchu, ktorý je teraz jeho zástupcom na zemi. Ak máme dôverné priateľstvo s Duchom, máme tiež dôverný vzťah s Kristom. Duch Svätý sa stará o to, aby sme cítili Ježišovu živú prítomnosť. A práve to je rozhodujúcim prvkom života v Duchu Svätom. Chceme slúžiť Bohu, pretože ho milujeme. Chceme byť očistení od hriechu, pretože milujeme Boha a vieme, čo hriech spôsobil v Božom stvorení.

Iste, život v Duchu Svätom vyžaduje kapituláciu, obeť a smrť nášho JA, no ak Duch prebýva v nás, budeme stále myslieť na úžasnú obeť Ježiša Krista za nás. Ak budeme pod vplyvom Ducha Svätého deň čo deň uvažovať o Ježišovi a jeho nesmiernej láske, ktorú nám prejavil smrťou na kríži, budeme zmocnení zhora žiť tak, ako si to Boh praje. Byť posvätený neznamená len prestať konať zle; znamená to byť "oddelený" pre Boha, žiť pre neho vo viere, kajať sa a podriadiť sa mu. To sa môže stať len vtedy, ak budeme v živom spojení s ním.

"Môžeme zanechať mnoho zlých zvykov, a predsa nebyť skutočne posvätení, pretože nemáme spojenie s Bohom. Musíme sa zjednotiť s Kristom."

Dar spravodlivosti ľudia dostávajú prostredníctvom Svätého Ducha (Ján 16,8). V tom spočíva rozdiel medzi neúčinnou spravodlivosťou, o ktorú sa človek usiluje prostredníctvom skutkov, a účinnou spravodlivosťou, ktorú dostáva prostredníctvom viery.

"Kedykoľvek dochádza k obráteniu, milovaniu Boha a zachovávaniu jeho prikázaní, plní sa Božie zasľúbenie: Dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra. (Ez 36,26) Zmena v ľudskom srdci, premena ľudskej povahy je zázrak, ktorý svedčí o večne živom Spasiteľovi, ktorý zachraňuje ľudí. Dôsledný kresťanský život je veľký div.

"Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život." (Jn 6,63)

Nemáme Ježišovo telo, ale máme jeho slovo. Preto to nie je jedenie a pitie pri eucharistii, ktoré nám dá život. To by bolo magické chápanie sviatosti. Je to jeho životodarné slovo, ktorým Duch oživuje duchovne mŕtvych ľudí k večnému životu. Ale záleží od toho, či sa slovo stretne s našou vierou, alebo nie.

Zákaz konzumácie krvi

Medzi nariadeniami apoštolov sú aj také, ktoré zdanlivo nemajú morálny charakter, a preto človek spoliehajúci sa iba na svoju múdrosť ťažko porozumie, aký význam má dodržiavať ich. Takýmto nariadením je aj zákaz konzumovania zaduseného a krvi. Zadusené zviera sa neodporúča jesť preto, lebo v ňom zostala krv. Otázka požívania krvi teda nie je morálneho charakteru, ale má duchovný význam. Ten, kto si myslí, že Boha zaujímajú iba morálne záležitosti, nepochopil, že najdôležitejším cieľom Novej Zmluvy je vzťah s Duchom Svätým, ktorý v sebe zahŕňa všetko morálne, avšak je viac než len to!

Dôležitosť zákazu konzumovania krvi je dôležitá práve kvôli udržaniu vzťahu s Bohom. Keď konzumujeme krv, ničí to náš vzťah s Duchom Svätým.

Tu nám Písmo zjavuje také tajomstvo, ktoré naša myseľ nemôže pochopiť, no v duchovnom svete je to najzákladnejšia zásada. Sú však aj také prípady, kedy sú určité predmety zároveň nositeľmi duchovných skutočností, alebo je v nich tajomným spôsobom zlúčená duchovná, duševná aj fyzická skutočnosť. Duchovný svet túto zákonitosť pozná veľmi dobre a Satan ju v životoch pohanov aj uplatňuje. Germánske (ale aj iné) kmene mali vo zvyku vypiť krv svojich nepriateľov, aby tak získali úplnú nadvládu nad dušami pobitých protivníkov.

Práve z tohto dôvodu Písmo rozhodne odmieta nielen vedomé požívanie krvi za okultným cieľom, ale každú formu, aj tú, ak to činíme za účelom utíšenia hladu! Diabol sa nás totiž nikdy ešte zvlášť neopýta, či mu dovolíme vstúpiť do nášho života, keď sme mu porušením duchovnej zákonitosti už dali oficiálne povolenie.

Zmluva uzavretá s Noachom, prapredkom každého dodnes žijúceho národa, je doteraz platná. Jakub totiž veľmi dobre vedel, že z hľadiska Písma sú dôležité zmluvy a ich podmienky.

Na záver je dôležité si pripomenúť, že existuje jedna krv, k pitiu ktorej nás Písmo priam vyzýva: a tou je krv Ježiša Krista. Keď pijeme Ducha Svätého, zároveň pijeme aj Ježišovu čistú, nevinnú, bezhriešnu, nepoškvrnenú a svätú krv, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov, a ktorá očistí naše vnútro od každej nečistoty.

tags: #duch #je #ktory #ozivuje #telo #nic